Čím môže prekvapiť nenápadný gotický kostol v Ludrovej?

Neďaleko Ružomberka pri obci Ludrová sa nachádza zvláštny a unikátny Gotický kostol Všetkých svätých, ktorý je najstarší na území Liptova. Verejnosť sa s jeho výzorom mohla oboznámiť aj prostredníctvom filmového umenia, pretože v kostole a v jeho okolí sa nakrúcali filmy Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Poďme si bližšie popísať, čím je táto stavba zaujímavá. Ranogotická stavba z konca 13. storočia pôvodne pozostávala z jednej lode s pravouhlou ukončenou svätyňou. V 15. storočí pribudla západná veža- Na začiatku 16. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvára do hlavnej lode širokým oblúkom. Niekedy v 17. storočí bola veža nadstavaná a okolo kostola bol vybudovaný múr.

V čom je špecifické sakrálne umenie ukryté v interiéri?

Pôvodný gotický oltár z Ludrovej (Foto: wikimedia.org)

Zaujímavosťou je, že kostol okrem veže nemá murované základy. Vo svätyni sa nachádza kamenná krížová rebrová klenba s kruhovým svorníkom. Nástenné maľby zo začiatku 15. storočia sú neobvykle kompletne zachované. Vyhotovil ich skúsený maliar v bohatej škále farieb, veľmi často sa však vyskytuje tyrkysová. V lodi i presbytériu sa našli konsekračné kríže z čias vysvätenia. Pôvodný neskorogotický Oltár Korunovania Panny Márie sa nachádza v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

Svätyňu zdobia fresky z pätnásteho storočia, ktoré zobrazujú celý Kristov život. Tento kristologický cyklus je najrozsiahlejší na Slovensku. Je pozoruhodné, že na freske zobrazujúcej poslednú večeru sa nachádzajú dve postavy Ježiša. Zaujímavosťou je, že fresky tohto cyklu obsahujú okrem iného aj zriedkavo zobrazovaný výjav obesenia Judáša.

Svetlo do svätyne preniká len úzkym štrbinovým oknom a ďalšími dvoma oknami – kruhovým a oblúkovým. S loďou kostola ju spája víťazný oblúk, na ktorom sú namaľované múdre i pochabé panny. Maľbami je zaplnená aj vnútorná krížová klenba. Na štyroch poliach sa nachádza výjav korunovania Panny Márie, apoštolov i posledný súd. Na vonkajšej stene svätyne sa dajú nájsť zvyšky veľkej fresky svätého Krištofa.

Zaujímavým prvkom je vzájomné previazanie jednotlivých scén, inak zasadených do samostatných rámov, pomocou presahov častí tiel alebo oblečenia postáv. Maliar takisto nedodržiaval dovtedy prísne rozvrhnutie jednotlivých scén v priestore svätyne či ich obsah. Aj z tohto dôvodu je, ako bolo spomínané, Ježiš znázornený na jednom obraze až dvakrát, keďže výjav Poslednej večere autor maľby prepojil so scénou umývania nôh. Z toho dôvodu je na vnútornej ploche triumfálneho oblúka nie päť múdrych a nemúdrych panien, ale iba trojice. Každého návštevníka kostola zarazia výrazné nerovnosti na stenách svätyne. Tie boli spôsobené úmyselne, aby bola v kostole lepšia akustika.

Neskorogotický južný portál je plný rýh, ktoré mali podľa legendy zanechať šable šľachticov. Tí sekaním zdravili pána domu, v tomto prípade samotného Boha. Najväčšiu ryhu mal spraviť poľský kráľ Ján Sobieski. Ten sa podľa ústnej tradície v roku 1683 v kostole zúčastnil bohoslužieb, keď sa vracal po víťazstve nad Turkami od Viedne spolu so svojím vojskom do vlasti. Táto povesť sa však pravdepodobne nezakladá na pravde, pretože jeho cesta do Poľska neviedla cez Liptov. Na stene pristavanej južnej lode sa tiež nachádzajú slnečné hodiny. Na prahu vstupnej brány sa okrem toho objavuje viacero priehlbiniek kruhového tvaru, jamiek s neznámym, zrejme magickým účelom.

Legendárna spojitosť s templármi

Pohľad na kostol zozadu (Foto: wikimedia.org)

Kostol by dokonca mohol byť aj starší ako sa odhaduje. Ak prijmeme predpoklad, že je pravdivá legenda o členovi templárskeho rádu Johannovi Gottfriedovi von Herberstein, ktorý je podľa nej pochovaný pod oltárom. V roku 1230 sa údajne pri návšteve templárskeho kláštora na vrchu Mních zaplietol do bitky s lúpežníkmi a zahynul. Podľa tradície mal byť pochovaný v najbližšej kamennej sakrálnej budove. V súvislosti s jeho hrobom hovorí legenda aj o značnom poklade, s ktorým mal byť pochovaný.

Kedysi sa hovorilo aj o tajných chodbách vedúcich z kostola až do templárskeho kláštora na kopci Mních či na vzdialené lúky. Istému pastierovi vbehol pes do diery a dlho sa nevracal. Psa údajne našli po dvoch dňoch o niekoľko kilometrov ďalej. Jeho štekanie bolo počuť pod sakristiou kostola. Nie je to až tak dávno, čo mal byť pri topení snehu viditeľný pás tiahnuci sa cez polia, ktorý by mohol byť potvrdením existencie chodby.

V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Ludrová a kostolík začal postupne chátrať. V roku 1843 bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice, ktorý dal kostolík i múr okolo neho opraviť. Sväté omše sa tu slúžili až do roku 1953. V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. Od roku 2011 prebiehala ďalšia obnova, v rámci ktorej bola vymenená strešná krytina a začalo sa s reštaurovaním nástenných malieb.

Aj vďaka tejto obnove budú krásy gotickej stavby k dispozícii pre ďalšie generácie. Ak by ste mali záujem o návštevu tohto miesta, gotický kostol je súčasťou expozície Liptovského múzea a o možnom vstupe sa môžete informovať na webovej stránke múzea (https://liptovskemuzeum.sk/expozicia/ludrova/).

Patrik Čigáš

Zdroje:

apsida.sk, sme.sk Titulná fotografia: Gotický kostol v obci Ludrová, pohľad z diaľky (Foto: wikimedia,org)