Tutanchamónova kliatba ako jedna z najznámejších novinárskych kačíc

Rok 1922 dodnes patrí medzi najúspešnejšie v oblasti egyptológie a archeológie vďaka objavu hrobky faraóna Tutanchamóna. Okrem artefaktov obrovskej hodnoty rezonoval celým svetom ešte jeden jav – kliatba samotného faraóna. Jej silu umocňovala séria úmrtí viacerých členov vtedajšej expedície. Naozaj sa Tutanchamón mstil za narušenie večného pokoja?

Kto bol Tutanchamón?

Vyslúžil si oslovenia ako najznámejší bezvýznamný vládca či chlapec-faraón. Bol jedným z posledných kráľov 18. egyptskej dynastie a k jeho počinom patrí pokračovanie budovania slávneho chrámu v Luxore. Zomrel ako sedemnásťročný, pričom panoval viac ako polovicu svojho života. Asi takýto je stručný životopis Tutanchamóna, ktorý patrí k najslávnejším vládcom starovekého Egypta. Paradoxne nie pre činy či úžasné a múdre rozhodnutia. Za slávu vďačí objavu svojej honosnej a neporušenej hrobky. Akékoľvek nové informácie o nej a Tutanchamónovi neprestávajú fascinovať.

Smrť si príde pre toho, kto naruší pokoj faraóna

Okrem zlatej posmrtnej masky sa s Tutanchamónom spája aj legendárna kliatba. Kliatby, či skôr výstrahy, možno nájsť vo viacerých staroegyptských hrobkách. Väčšina z nich je adresovaná tým, ktorí vstupom na tieto posvätné miesta narušia večný odpočinok zosnulých. Kliatby možno považovať aj za akúsi poistku proti vtedajším vykrádačom hrobov, ktorí boli pomerne poverčiví. Ale ani to ich nezastavilo pred drancovaním. Kliatba faraóna Tutanchamóna patrí k najznámejším. Jej silu umocňoval fakt, že s otvorením jeho hrobky sa dodnes spája viacero záhadných úmrtí.

Pravda či lož?

V súvislosti s Tutanchamónovou kliatbou sa vytvorili dva tábory. Kým prvý veril v jej silu, druhý v obyčajnú náhodu. Skúsme sa zamyslieť – v prípade „účinnosti“ kliatby by nemal byť medzi prvými úmrtiami aj skon Howarda Cartera, objaviteľa hrobky? Avšak tento slávny britský archeológ a egyptológ zomrel až sedemnásť rokov po objave. Ak by bola kliatba smrteľná, nepribúdalo by omnoho viac ďalších obetí, medzi ktorými by sa zrejme nachádzali aj vedci skúmajúci hrobku či turisti obdivujúci miesto posledného odpočinku Tutanchamóna? Hrobku síce neprišli zničiť ani vykradnúť, ale vstúpili do nej, čím narušili večný pokoj faraóna. K rozumným vysvetleniam „kliatbových úmrtí“ patrí, že zdravotné ťažkosti u členov expedície mohli po otvorení hrobky spôsobiť či skomplikovať vyše tritisícročné spóry plesní nachádzajúcich sa v uzavretom objekte.

Foto: pixabay.com

Novinárska kačica

Súčasné teórie o kliatbe sa vo väčšine zhodujú, že je to zveličená nepravda. Zásluhu na tom majú vtedajšie médiá, ktoré o senzačnom objave informovali. Navzdory ich tvrdeniam nebola v blízkosti dverí v Tutanchamónovej hrobke napísaná žiadna kliatba. Dnes sa už asi nedozvieme, či išlo o získanie ešte väčšej popularity objavu alebo o potrebu ozvláštniť ho rúškom tajomna. Avšak Tutanchamónovu kliatbu možno považovať za jednu z najdlhšie trvajúcich novinárskych kačíc, ktorej veria aj niektorí súčasníci.

Ako kliatby zosnulých faraónov vnímajú súčasní egyptológovia?

Chýbajú fakty, ktoré by Tutanchamónovu kliatbu skutočne potvrdzovali. Nepochybne sa v prostredí, ktoré bolo po stáročia (zriedka úplne) vzduchotesne uzavreté, budú nachádzať spóry plesní, baktérie a iné škodlivé prvky. A práve na ne môžu byť senzitívnejšie isté osoby, príp. osoby s oslabenou imunitou. Ale aby šlo skutočne o niečo cielené – tak to sa nedá povedať. Je však nutné dodať, že v dobových textoch sa zachovali doložené kliatby proti tým, ktorí vniknú, prípadne poškodia hrobku, ale tie sa v prípade Tutanchamóna neobjavili. Samozrejme, žiadny egyptológ o kliatbach nežartuje a rešpektuje vnímanie sveta vtedajších ľudí. Avšak pracujeme s tým, o čom máme exaktné dôkazy. A o kliatbe nás zatiaľ nič nepresvedčilo.“

Mgr. Alexandra Pastoreková

pôsobí v Českom egyptologickom ústave na Karlovej univerzite, účastníčka archeologických výskumov na Slovensku, v Čechách, Veľkej Británii a na misii Českého egyptologického ústavu v Abúsíre


„Tutanchamónova kliatba je moderný novinársky výmysel, žiadna neexistovala. Pokiaľ sa zachovali kliatby a vyhrážky v hrobkách (väčšinou nie faraónov, ale nekráľovských osôb), tak sa týkali tých, čo by prišli do hrobky s úmyslom kradnúť – a to egyptológovia nerobia.“

Mgr. et Mgr. Martin Odler, Ph.D.

pôsobí v Českom egyptologickom ústave na Karlovej univerzite, člen správnej rady slovenskej Nadácie Aigyptos, člen Historical Metallurgy Society (Veľká Británia), Society for Archaeological Sciences (USA) a Slovenskej orientalistickej spoločnosti. >Spolupracuje na českých výskumoch v Abúsíre a poľsko-slovenských výskumných expedíciách v Tell el-Retábí

Žiadna Tutanchamónova kliatba nikdy neexistovala a ani kliatba iného zosnulého faraóna. V niektorých hrobkách sú, samozrejme, zachované nápisy, ktoré varujú tých, ktorí do nich vojdú a nejakým spôsobom narušia toto posledné miesto odpočinku – ale to nikoho neprekvapí. Starovekí Egypťania jednoducho dúfali, že takýmto spôsobom niekoho odstrašia, najmä zlodejov. V každom prípade, takmer všetky hrobky boli vykradnuté. Tutanchamónova kliatba je marketingový ťahák, ktorý ešte viac prispel k senzácii. Áno, zomrelo naraz viac ľudí, ale to bolo v dlhšom časovom úseku a jednoznačne náhoda. Žiadny egyptológ na žiadnu kliatbu neverí!“

Dr. phil. Veronika Verešová
vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV, členka správnej rady nadácie Aigyptos a poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.

 

Eva Barnišinová

 

zdroje:


Málek, J. 2006. Poklad krále Tutanchamona. Brno: Computer press.

Hulínek, D. 2011. Mladý vládca Tutanchamón. Historicka revue, XXII. (4), 38 – 44

Hamilton, R. 2007. Egypt. Bratislava: Slovart.

Úvodná fotografia: Časť Tutanchamónovej pohrebnej výbavy (Foto: pixabay.com)