Výrok „na východe nič nie je“ nielen že zľudovel, ale stal sa vtipnou negačnou pointou konverzácií o všetkom, čo na východe stojí za videnie či navštívenie. Lepšiu kampaň na náš región, ktorá podnecuje spontánne hľadanie a prezentovanie jeho unikátov a prvenstiev, by sme si ťažko zaplatili. A tak i ja, vyprovokovaný, pridávam ďalšie východniarske prvenstvo.
Košice môžeme pokojne nazvať hlavným mestom mozaík, veď ich tu máme (azda) najviac na Slovensku. Ak zrátame tie na stenách budov i vnútri nich, dostávame sa takmer k číslu 60. Sú pestrofarebné a stoja za nielen povrchný pohľad. Ako to u mozaík býva, pozostávajú z farebných, v našom prípade aj lesklých, glazovaných kamienkov. Väčšina z nich je dielom manželov Ondrušovcov, ktorí bývali v Košiciach v rodinnom dome na Národnej triede 14, kde aj väčšinu diel vyrobili.
Výtvarníčka Herta Ondrušová, rodená Viktorínová, bola narodená vo Vítkoviciach, ktoré sú už súčasťou Ostravy. Bola Nemka, pričom už jej nemecký prapradedko Wilhelm Horn bol maliarom a slávnym priekopníkom fotografovania. Medzi vojnami študovala v Brne na nemeckej umeleckej vysokej škole a pokračovala štúdiami vo Vroclave a v Prahe. Tam sa stretla aj so svetoznámym rakúskym maliarom Oskarom Kokoschkom a nadchla sa aj pre kubizmus. V Košiciach prežila posledných 50 rokov života.
Ešte počas vojny jej prenajímaný pražský byt zapečatilo gestapo kvôli tomu, že majiteľka bytu bola židovského pôvodu. Herta Viktorínová teda utiekla do Košíc za svojim židovským snúbencom, ktorým však ešte nebol spomínaný Karol Ondruš, ale doktor Lajos Holländer. S Holländerom sa vzali, ale neboli si súdení, ten emigroval a Herta si napokon vzala Karola Ondruša.
Druhé manželstvo bolo plodné i v takom zmysle, že spolu nielen žili, ale aj tvorili, takže vďaka nim pribudlo v Košiciach postupne okolo 40 mozaík. Jej životný partner azda najlepšie rozumel jej predstavám, dokázal ich rozmeniť na drobné – farebné kamienky, ktoré sám vyrobil a osádzal ich.
Herta okrem toho ilustrovala knihy pre deti, ktoré si azda pamätáte z detstva. A nebála sa aj menej tradičnej techniky šalovaného betónu alebo techniky sgrafito. V roku 2019 jedno jej unikátne dielo na stene gymnázia Dominika Tatarku v Poprade dokonca povstalo z popola. Vďaka nadácii Pontis a skvelému projektovému tímu študentov s pani profesorkou Harbuľovou v spolupráci s pamiatkármi, galeristami, umelcami a reštaurátormi, bolo odborne zreštaurované.
Herta Ondrušová a Karol Ondruš v takmer rovnakom období aj zomreli. On v roku 1998 a ona po vyše roku vo veku 87 rokov. Ich hrob, ozdobený mozaikou, je napravo od hlavného vchodu na verejnom cintoríne v Košiciach.
A tak, keď na východe v Košiciach, ale aj v Poprade, Čiernej nad Tisou, Malej Ide či Mníšku nad Hnilcom zbadáte neskutočne krásnu mozaiku a v jej pravom dolnom rohu veľkými tlačenými písmenami signovanie OV, už budete vedieť, že ju vytvorila mozaiková lady – Herta Ondrušová Viktorínová so svojim manželom.
Milan Kolcun
Foto: Milan Kolcun