Slovensko má prírodné dedičstvo, ktoré vyhľadávajú turisti z rôznych kútov sveta. Väčšina Slovákov však v dávnejších časoch obdivovala horské vrcholy len z diaľky. Kvôli náročnej práci nemali čas venovať sa turistike tak, ako vzdelanejšie skupiny obyvateľstva. Okrem nich do 19. storočia vstupovali do hôr len lovci, baníci, drevorubači či bylinkári. V neskorších rokoch sa stala horská turistika symbolom národného obrodenia.
Historické záznamy ukazujú, že horské prostredie nebolo pre Slovákov vždy veľkým lákadlom. Naopak, hornatá krajina predstavovala náročný terén pre obchodné cesty. Avšak Slováci mali vždy pevné puto s prírodou – množstvo starých sídiel leží ukrytých v hustých lesoch.
Priekopníci horskej turistiky na Slovensku
Vzdelanejšie vrstvy obyvateľstva sa odjakživa snažili podnecovať v ľuďoch záujem o turistiku v prírode. O tom svedčí aj správa o turistickom výlete, ktorý absolvovala kežmarská hradná pani Beata Laska s mešťanmi r. 1565 do Vysokých Tatier – do doliny Zeleného plesa. Za tento výstup si od manžela nevyslúžila pochvalu. Za, na vtedajšiu dobu, trúfalý čin ju dal manžel uväzniť. Hradný pán Beatu väznil 6 rokov, pričom okno cely bolo nasmerované na „Snežné hory“, ako sa vtedy Tatry nazývali.
V 16. storočí boli výlety žiakov s učiteľmi do horského prostredia bežné. Vôbec prvú známu vrcholovú túru vo Vysokých Tatrách uskutočnil v roku 1615 Dávid Fröhlich, pravdepodobne na Kežmarský štít. Jeho čin nasledovali ďalší odvážlivci, ktorí postupne skúmali hrebene Tatier.
Za hlbšie spoznávanie prírody sa zaslúžil aj Jan Amos Komenský. Správna podľa neho bola taká výchova, ktorá sa prispôsobuje prírode. Nabádal žiakov, aby po skončení štúdií cestovali po domovine a cudzích krajoch. Na Slovensku sa mnoho učiteľov inšpirovalo jeho ideami. Okrem iného, v rakúskej monarchii sa v 18. storočí učiteľom odporúčalo, aby za pekného počasia šli aspoň raz do týždňa so žiakmi na výlet.
Národní buditelia podnecovali lásku k prírode i rodnej zemi
Obdobie romantizmu v 19. storočí na Slovensku opäť prinieslo hlbší záujem o prírodu aj o národnú minulosť. Národný a sociálny útlak spôsobil, že sa vychádzky do prírody na našom území spájali s pozdvihovaním slovenskej identity. Boli tiež akousi pripomienkou slávnych tradícií a národnej slobody.
Výraznou osobnosťou bol v tomto smere Ľudovít Štúr – vo svojom rodisku v Uhrovci rád chodieval na vrchy Rokoš a Kňaží stôl. Záujem o prírodu sa snažil vzbudiť aj u svojich rovesníkov a žiakov. Vtedajší vzdelanci si všímali ešte nenarušenú slovenskú krajinu a jej unikátnosť. Jednotliví štúrovci neskôr putovali po rôznych kútoch Slovenska a vytvárali vlastné cestopisy. Dôkazom týchto aktivít je aj zápis Viliama Pauliniho v denníku: „Večer rozpravy u Štúra. V sobotu výlety“.
Významnými boli aj národné výstupy na Kriváň – štúrovci ho považovali za akýsi maják viery v lepší život. Dňa 24. septembra 1835 zorganizoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký prvý vlastenecký výstup na tento vrch. Sprievodca naboso, ostatní členovia v krpcoch, začali svoju túru vo Východnej. Z deviatich členov však výstup zvládli len šiesti. Tento počin založil tradíciu pravidelného zdolávania Kriváňa národovcami. Druhýkrát Belopotocký zdolal Kriváň aj so Štúrom. Na Štúra výstup tak zapôsobil, že sa rozhodol napísať báseň Ku Kriváňu. Neskôr sa pravidelných výstupov zúčastňovali desiatky výletníkov, počas najväčších sa stretlo aj 400 účastníkov.
Najväčší posun vo vnímaní prírodného dedičstva Slovákmi je teda badateľný od 19. storočia. V tomto čase vznikali prvé turistické spolky, ktoré upozorňovali na potrebu ochrany prírody. Prvým na území Slovenska bol Uhorský karpatský spolok. Neskôr boli založené aj jeho lokálne sekcie v regiónoch. Taktiež vznikali časopisy a ročenky (napr. Časopis turistov vydávaný od r. 1889) či turistickí sprievodcovia.
Tento krátky náčrt histórie turistiky nám ukázal, že obdivovanie prírody je späté s identitou Slovákov. Mnohí sa radi vyberáme na horské túry aj dnes. Na vrchole hory si naša myseľ oddýchne od neustáleho zhonu. A vzhľadom na krásu našich hôr sa možno ozve aj vlastenecký pocit, ktorý kedysi pocítil aj Ľudovít Štúr. Kráčal pritom rovnakými chodníčkami ako my.
Dominika Grošková
Zdroje:
Bárta, Vladimír, Khandl, Ladislav. História turistiky na území Slovenska od štúrovcov po dnešok. Slovenská Ľupča: AB ART Press, 2015. 95 s.
https://blog.sme.sk/andreabeckova/cestovanie/prva-turistka-v-tatrach
Titulná fotografia: Klimek Bachleda – poľský goral, horský sprievodca (Foto: wikimedia.org)