Nie je veľa miest na svete, kde nás na prvý pohľad zaplaví úžas a uvedomíme si, že miesto, na ktorom stojíme nesie v sebe neopakovateľnú jedinečnosť. A ak je toto miesto čo by kameňom dohodil od Košíc, takmer neveríme, že sme ho neobjavili skôr. Ak naň však nakoniec vkročíme, zistíme, že na nás dýcha história, ktorej zachovanie tvorilo len pred pár rokmi významný cieľ v živote niekoľkých zapálených ľudí. Vďaka nim sa podarilo opätovne vybudovať svetový unikát, ktorý nám môžu závidieť nielen v susedných krajinách, ale aj v svetovom meradle. Hovoríme o rastlinnom kostole Sv. Ladislava v Debradi.
Legenda o Sv. Ladislavovi
Pôvodná stavba kostola v katastrálnom území obce Debraď sa viaže k legende o Uhorskom kráľovi Ladislavovi. Ten, vracajúc sa z ťažkého boja proti Kumánom so svojimi vyčerpanými vojskami, zastal unavený a bezradný práve na tomto mieste. Vyčerpaný dlhou cestou, hladom a smädom nedokázal v ceste pokračovať ďalej. Ostávala mu teda už len posledná nádej a to obrátiť sa v modlitbe k Bohu s prosbou o prežitie. Počas tohto aktu podľa legendy urobil mečom do zeme znak kríža. V tomto bode sa rôzne verzie legendy rozchádzajú, iná verzia hovorí, že meč zapichol ešte sediac na svojom tátošovi. V ďalšej sa však meč vôbec nespomína. V jednej veci sa však všetky verzie zhodujú, a to, že na mieste vytryskol silný prameň vody. Ten ani v dnešných dňoch nikdy nevysychá a nesie názov Ladislavova vyvieračka.
Nešťastná história pôvodného kostola Sv. Ladislava
Prvá písomná zmienka o kostolíku sa datuje na prelom 15. a 16. storočia. Bátkay Domonkos, ktorý bol v tom čase jasovským prepoštom, sa postaral o to, aby na mieste tohto významného zázraku, postavili svätostánok. Avšak archeologické výskumy naznačujú, že časť kostola mohla byť datovaná ešte do 13. storočia. Na stránke obce Debraď sa dozvieme viac: „Na základe dôkladného prieskumu a pozorovaní dospeli historik Ľudovít Szántai a geo-biológ Ľudovít Somlósi k takým domnienkam, že jedna časť kostola bola oveľa staršia a pochádza z 13-teho storočia, teda bola postavená o stopäťdesiat rokov skôr. Po vyčistení základov sa odkryla bočná, smerom k lesu sa otvárajúca brána. Toto nezvyčajné, pre danú dobu netypické architektonické riešenie nás privádza k predpokladu, že v blízkosti kostola pravdepodobne stál kláštor, ktorého pozostatky zatiaľ neboli objavené.”
Od roku 1552 ho vlastnil premonštrátsky rád, neskôr svetskí zemepáni. Turci, ktorý sa v roku 1570 dostali až na územie spišskej, abovskej a turnianskej župy, započali smutný osud kostola tým, že ho úplne vyplienili a zničili. Kostol začal po tomto vpáde chátrať, pretože cirkev sa oň prestala zaujímať a postupom desaťročí sa na ňom podpísal zub času a kostol sa úplne rozpadol. Začiatkom 20. storočia z neho ostali len ruiny.
Na mieste niekdajšieho kostola Sv. Ladislava ľudia postupne vybudovali kaplnku, ktorej osud bol však rovnako nepriaznivý ako osud pôvodného kostola. Keďže v období komunizmu sem chodievali vďaka dostupnosti ľudia z okolitých dedín a kaplnka sa stala pútnickým miestom, ŠTB sa ju rozhodla v 50-tych rokoch minulého storočia zničiť. Po roku 1989 začala cirkev opäť organizovať ku prameňu púte.„Okolo roku 2000 už nám len sem-tam zo zeme trčiaci kameň dokazuje existenciu niekdajšej budovy.”
Súčasnosť
Smutný osud kostolíka a jeho chátranie nedali spávať vtedajšej starostke Anne Pappovej a velebnému otcovi Ladislavovi Frankovicsovi Lászlovi. Obom záležalo na tom, aby sa obnovilo miesto s takouto hlbokou tradíciou, ktoré bolo veriacimi navštevované celé storočia. Rovnako sa snažili, aby sa pútnickému miestu prinavrátil pôvodný účel a obnovili sa púte po zákaze z 50-tych rokov. Zanietenie neostalo pri slovách a v roku 2006 sa začala realizácia výkopov s pomocou spolupráce s historikom Ľudovítom Szántaiom. Architektonické plány vďačia za svoj zrod Tomásovi Gáborovi. „Spomínané práce riadil Karol Szabó Fecsu, ktorý je popri Obecnom úrade Debraď jedným z hlavných podporovateľov znovuzrodenia kostola.“
Stavba sa nanešťastie zastavila v septembri roku 2006 po tragickej smrti pani starostky. Jeden by si myslel, že samotné miesto bolo, napriek posvätnej histórii, prekliate. Našťastie sa nasledujúca pani starostka Adriana Pappová pustila po stopách svojej predchodkyne a v roku 2007 sa na jar pokračovalo v stavebných úkonoch. Stavba však prekvapivo nie je murovaná, ale charakteristický ráz jej dodávajú prírodné stavebné materiály. „Vzhľadom nato, že kostol sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Slovenského krasu, Úrad na ochranu životného prostredia schválil jeho obnovu len za tých podmienok, ak sa použijú len prírodné a ekologicky prijateľné materiály. Tomás Gábor zhotovoval plány prihliadajúc na tieto požiadavky, zvlášť s ohľadom na stromy, vyrastajúce zvnútra kostola. O vybudovanie tejto konštrukcie z dreva z červenej jedle, ktorá jej aj z hľadiska európskych pomerov ojedinelá, požiadal Obecný úrad Debraď spoločnosť bodvaszilašského Imre Pozsgaya a spol. Kríž umiestnený na veži zhotovil tornaľský umelec Árpád Cselényi, kríž umiestnený nad svätyňou zas vyhotovil umelec z Encsu – Kiss László. Kríže nezvyčajných tvarov, ktoré navrhol Tamás Gábor, venovali obaja spomenutí umelci ako dar. Stôl Pána, zhotovený z travertínového plátu, venoval kostolu Karol Szabó Fecsu. Na vytvorení plánov sa ďalej zúčastnili architekt Csóka Balázs, statik Pongor László, záhradný architekt Szűcs Gábor, staviteľ Pásztor Péter, geo-biológ Somlósi Lajos a historik Szántai Lajos. Konštrukcia bude zdobená popínavými rastlinami, ktoré sa v tomto kraji tešia veľkej obľube a okolo svätyne budú vysadené neobvyklé druhy popínavých ruží, ktoré ponúkol pestovateľ ruží Márk Gergely. Kostol bol vysvätený 15-teho septembra 2007.“
Kostol v jeho súčasnej podobe je dielom mnohých súčasných umelcov a architektov. Jeho ráz sa zmenil a zapadol do prírody, ktorá ho postupom rokov prijala za svoj. Uprostred stavby rastie strom, ktorý svojou korunou tvorí klenbu, akoby kupolu katedrály. Málo Kde nájdeme miesto, kde sa nie príroda podvolila architektúre, ale opačne, kde sa prírode prispôsobila architektúra v plnom meradle.
Kostolík sa oplatí navštíviť v ktoromkoľvek ročnom období. Miesto plné charizmatickej atmosféry nabije baterky každému návštevníkovi. Fotografie jedinečného kostola sú očarujúce tak v lete, ako aj pod pokrievkou snehu. K rastlinnému kostolíku vedie niekoľko turistických trás buď z Jasova (po žltej značke, 1 h a 45 min) alebo z Drienovca (po zelenej). Cyklistická poľná cesta vedie aj zo samotnej obce Debraď.
Katarína Hrnčiarová
Zdroje:
http://debrad.sk/portfolio/rastlinny-kostol-sv-ladislava/
https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-za-pamiatkami/kaplnka-sv-ladislava-jasovska-planina/
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22471689/nad-debradou-stoji-rastlinny-kostol-z-drevenych-tramov.html
https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/560654-pri-kosiciach-stoji-rastlinny-kostol/
http://www.vypadni.sk/sk/rastlinny-kostol-a-vyvieracka-sv-ladislava
Titulná fotografia: Katarína Hrnčiarová