Slovensko je v súčasnosti štandardnou európskou filmovou krajinou. Aj keď absentujú niektoré náročné audiovizuálne technológie, v rámci možností tu funguje filmový priemysel, rozvíjajú sa produkčné spoločnosti, aj technologické služby. Ako je to však s produkciou zahraničných filmov na našom území?
Keďže je Slovensko krajinou s krásnou prírodou a zaujímavými lokalitami, pravdepodobne aj preto sa stáva z času na čas cieľom zahraničných filmových štábov. Ako je naša krajina prezentovaná v zahraničných filmoch? V texte sa sústredíme práve na túto filmovú produkciu.
Krásna kulisa
Na Slovensku bolo natočených viacero dobrodružných filmov. Ich produkcia bola sústredená väčšinou na hrady. Napríklad na Spišskom hrade sa natáčal film Dračie Srdce, Posledná Légia či Kull dobyvateľ.
Jeden z najstarších a svetovo najuznávanejších filmov, ktorý vznikol na Slovensku, je Upír z Nosferatu. Ide o expresionistický nemý filmu z roku 1922 nemeckej produkcie na motívy románu Brama Stokera Dracula. Časti filmu, ktoré sa odohrávali v Transylvánii, boli natočené na Slovensku a zábery Draculovho hradu tvoria zábery na Oravský hrad. Na Oravskom hrade však bol okrem toho natáčaný aj film Dračie Srdce II.
Západná produkcia začala našu krajinu a zaujímavé lokality v nej využívať až po páde socializmu. Dovtedy bol z ľahko vysvetliteľných dôvodov ich prístup k nim obmedzený, čiže u nás prebehlo natáčanie mimo domácej produkcie len zriedkavo. Z obdobia socializmu stojí za zmienku natáčanie rozprávky Fantaghiro na Bojníckom zámku a hrade Červený kameň. Ešte do roku 1963 bola dejovo situovaná v Bratislave čiastočne aj 15. bondovka, Dych života z roku 1987. Zaujímavé však je, že film bol natáčaný vo Viedni. Viedeň každopádne ponúkla lepší imidž, ako by v tom čase vedela ponúknuť Bratislava, takže do sveta vďaka nej vyšli vcelku pozitívne signály.
Bratislava suplovala dejisko smutných udalosti
Kapitolou samou o sebe sú filmy, v ktorých Bratislava zastupuje iné východoeurópske lokality.
Za zmienku stojí film Povstanie z roku 2001, ktorý rozpráva príbeh o židovskom odpore voči nacistom. Dej sa odohráva vo Varšavskom gete. Pre účely natáčania filmu vytvorili v Bratislave na nábreží Dunaja remeselníci z Terchovej kulisy Varšavského geta. Tí istí remeselníci sa osvedčili aj pri tvorbe kulís pre filmy Dračie srdce (1996) a Mierotvorca (1997). Veľký ohlas mal film Červená Volavka, kde stvárnila ústrednú postavu Jenifer Lawrence. Vo filme je možné takisto spoznať nejednu bratislavskú uličku. Bratislava si inak „zahrala“ aj vo filme o Jamesovi Bondovi.
Ohavnosť bez kontextu
Svojho času vyvolal rozruch u nás a aj v USA film Hostel. Stvárnenie reálií na Slovensku je pre amerického diváka príťažlivé, ale veľmi vzdialené od skutočnosti. Príbeh o amerických turistoch, ktorí trávia čas v ubytovni s cieľom užiť si zábavu so ženami, sa nečakane zvrtáva v horor.
Kontroverzným filmom je aj Sloboda z nemecko-slovenskej produkcie. Rozpráva príbeh o Nemke, ktorá sa prisťahuje do Bratislavy. V úplne neznámom prostredí, do ktorého sa integruje, prejde aj životnými zmenami. Hoci tu prakticky vôbec nejde o miesto, kde sa príbeh odohráva, mesto príbeh vhodné doprevádza a vytvára adekvátne smutné kulisy.
Slovensko je nevábivo prezentované aj vo filme Import / Export od rakúskeho režiséra Ulricha Seidla. Tento režisér sa zameriava na artové snímky, a práve tento film z roku 2007 bol dokonca nominovaný na ocenenie Zlatá palma na filmovom festivale v Cannes. Jedna z 2 hlavných postáv vo filme je nútená zmeniť profesiu, pričom táto zmena vedie ku presunu z domoviny.Z Rakúska vycestuje až na Ukrajinu. Počas tejto cesty sa protagonista zastavuje aj na Slovensku, konkrétne na sídlisku Luník IX v Košiciach.
Prečo vo filmoch vidíme to, čo vidíme?
Spôsob, akým je Slovensko prezentované vo väčšine filmových diel, nevykresľuje Slovensko v pozitívnom svetle. Ťažko v tom však vidieť zámer. Pre väčšinu producentov aj majoritu divákov bolo, možno stále aj je, jednoducho synonymom Východnej Európy.
Dá sa tiež povedať, že zahraničné produkcie Slovensko jednoducho nezaujíma, a preto ak sa krajina ocitne v nejakom filme, dozvedáme sa pramálo o bližšom kontexte a živote u nás ako takom.
Krajinu si filmové produkcie vyberali a vyberajú kvôli zaujímavým lokalitám a výhodným podmienkam. Okolité krajiny však sú v tomto ohľade ešte zaujímavejšie a za aktuálneho stavu ťažko predpokladať nejaké zmeny. Preto aj v ďalších filmových dielách budeme zrejme vidieť krásnu prírodu, no o niečo smutnejšie a dramatickejšie životné osudy.
Patrik Čigáš
Zdroje:
https://www.aktuality.sk/clanok/470948/hollywoodske-lokality-na-slovensku/
https://profil.kultury.sk/sk/formovanie-standardnej-filmovej-krajiny/
https://soda.o2.sk/pribehy/kultura-a-umenie/10-svetoznamych-filmov-v-ktorych-sa-objavilo-slovensko-videli-ste-vsetky/
https://hashtag.zoznam.sk/takto-slovensko-vidia-americki-filmari-5-filmov-kde-nasu-krajinu-poriadne-zosmiesnili/
Titulná fotografia: Oravský hrad bol kulisou viacerých dobrodružných filmov (Foto: wikimedia.org)