Dňa 25. februára 1948 sa v Československu uskutočnil komunistický štátny prevrat. To prinieslo prenasledovanie kresťanov. Najviac však bola prenasledovaná Gréckokatolícka Cirkev. Tieto roky boli poznačené zatýkaním, väzením, mučením a rokmi proticirkevných procesov. Poštátnili sa školy, vyvlastnil sa cirkevný majetok a zlikvidovali sa kláštory. Štát prerušil vzťahy so Svätou stolicou. Mnohí kňazi a biskupi boli uväznení a internovaní do táborov.
Akcia P a Prešovský sobor
,,Pod termínom pravoslavizácia rozumieme v dnešnej cirkevnej historiografii masovú kampaň v rokoch 1950 – 1954, ktorej hlavným cieľom bolo uskutočniť prechod gréckokatolíckych veriacich k pravosláviu. Išlo o súhrn politických, právnych, administratívnych a represívnych opatrení smerujúcich k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi a k jej nahradeniu pravoslávnou cirkvou. Precedens vytváral obdobné mocenské zásahy napríklad aj na Západnej Ukrajine, v Zakarpatsku, ale aj v Rumunsku.“
Počas rokov 1945 – 1949 bola dobudovávaná organizačná štruktúra pravoslávnej cirkvi a hneď po ukončení tohto procesu sa začala snaha o zjednotenie gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi alebo teda snaha o násilnú likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi. Proces tzv. Akcie P spustila návšteva ruskej delegácie, ktorá trvala od 31. januára do 15. februára 1950 a bola prijatá predstaviteľmi vlády ČSR, SNR, Zboru povereníkov a taktiež zástupcami orgánov štátnej správy. Najpompéznejšie podujatia sa konali v Košiciach a Prešove.
Deň D nastal 28. apríla 1950, keď bol v sále hotela Čierny Orol v Prešove prijatý Manifest a Uznesenie, ktoré anulovali platnosť Užhorodskej únie na území Slovenska. Akciou, ktorá sa do histórie zapísala ako Veľký sobor alebo Prešovský sobor boli inkorporovaní gréckokatolícki duchovní a veriaci do pravoslávnej cirkvi.
,,Po skončení soboru pravoslávny arcibiskup Jelevferij (Voroncov) poslal patriarchovi Alexijovi (Simanskij) do Moskvy telegram, v ktorom ho prosil o prijatie nových veriacich do pravoslávnej cirkvi. Patriarcha Alexij odpovedal telegramom dňa 3. mája 1950, v ktorom vyjadril radosť nad zjednotením gréckokatolíkov s pravoslávnou cirkvou a následne im udelil Božie požehnanie. Upovedomená o záveroch Veľkého soboru bola prirodzene aj vláda ČSR, ktorá 27. mája 1950 ich akceptovala a udelila im verejno-právny charakter.“
Gréckokatolícka cirkev vtedy de facto zanikla, no neprestala existovať. Akcia P bola v rozpore s v tých rokoch platnou Ústavou a cirkevným právom. Kódex východného cirkevného práva ukotvoval, že cirkevný snem smie zvolať len biskup, čo sa nestalo. A nesmieme opomenúť porušenie základného ľudského práva, a to právo na slobodu vierovyznania.
Začalo sa vysťahovanie gréckokatolíckych kňazov do rôznych kútov Slovenska aj mimo neho. Cieľom bolo zabrániť im v kontakte s veriacimi vo svojich farnostiach. Kňazi častokrát pracovali ako robotníci či družstevníci. Zmeny nastali až po Druhom Vatikánskom koncile, kam Svätá stolica pozvala aj uväznených biskupov.
Drastickými zásahmi bola Cirkev postupne obraná o jej najdôležitejšie vitálne inštitúcie. Biskupov, ktorí neboli väznení, izolovali vo svojich rezidenciách a všemožne ich obmedzovali v činnosti. Len diecéznych kňazov, ktorí sa dostali roku 1950 mimo pastoráciu (izolácia, sústreďovacie tábory, väzenie), bolo vyše 300. Izoláciu biskupov v tomto období môžeme nazvať aj politickou internáciou alebo internáciou z politických dôvodov.
,,V roku 1953 existovalo napätie nie len medzi veriacimi, ale i duchovnými oboch vierovyznaní navonok patriacim k jednej cirkvi. Duchovní, ktorí sa zjednotili, veriacim tvrdili, „že zostávajú duchovnými gréckokatolíckej cirkvi, že nikdy Vatikán nezradia a že zostávajú vernými kňazmi svojej cirkvi.“
Aj napriek desaťročia trvajúcej totalite sa Gréckokatolícka cirkev nevytratila z našich zemepisných šírok. Podľa posledného sčítania obyvateľstva sa k tejto cirkvi na Slovensku hlási viac než 206 tisíc veriacich, čo z nej robí tretiu najpočetnejšiu cirkev v našej krajine.
Bc. Radka Cardová
Zdroje:
BALÍK, S. – HANUŠ, J.: Katolická církev v Československu 1945 – 1989. 2013.
JAKUBČIN, P.: Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 – 1989 [online]. 2010.
LUPČO, M.: ,,Veľký sobor“ v Prešove a likvidácia gréckokatolíckej cirkvi. In: Klub vojenskej histórie Beskydy [online]. 2010.
KARABA, R.: Katolícka akcia a rozhlasové vysielanie na Slovensku (1928 – 1948).
MANDZÁK, A.: Zápas o Gréckokatolícku cirkev. In: Slovo medzi nami [online]. 2010.