Synagóga v Spišskej Novej Vsi bola počas druhej svetovej vojny zničená, ale zvitok Tóry sa zachránil. Dnes sa nachádza v Northwood and Pinner Liberal Synagogue na predmestí Londýna.
Posvätnosť Tóry
Z dostupnej literatúry, ktorá sa venuje otázkam židovského náboženstva, sa môže čitateľ dozvedieť, že zvitok Tóry je posvätný a vzácny náboženský predmet. Vlastný text Tóry je písaný rukou skúseného pisára na pergamene a obsahuje prvých päť kníh Hebrejskej biblie, zv. Pentateuch alebo Päť kníh Mojžišových. Zvitok je zošitý z jednotlivých dielov a tvorí ho pás dlhý niekoľko desiatok metrov. Navíja sa na dve drevené tyče (ecei chaim). Zvitok Tóry je previazaný pruhom látky a uchováva sa vo vyšívanej ozdobnej pokrývke (me´il) – plášti na Tóru, ktorý sa pri uctievaní sníme. Muži do synagógy nosia pokrývku hlavy – kipu (jarmulku). Pri čítaní Tóry majú aj modlitebné šály (talit) s upevnenými šnúrkami (citcit), ktorými sa jej dotknú a položia na vyvýšené miesto v synagóge (bime), kde sa Tóra predčítava. Z úcty k posvätnému textu sa nemá ľudská ruka dotknúť textu, preto k vybaveniu Tóry patrí strieborné ukazovátko – jad. Tóru zdobí štít (tas) a dva nadstavce so zvončekmi (rimonim). Zvončeky tam nemusia byť vždy.
Ako je možné, že sa zvitok Tóry zo Spišskej Novej Vsi zachránil, keď vnútro synagógy bolo v roku 1941 vypálené? Ako sa zvitok Tóry ocitol mimo mesta, Slovenska i európskej pevniny? Tieto otázky si kládli Francis Sacher († 2006) a Cynthia Drapkin z Northwoodu na začiatku svojho skúmania histórie židovskej komunity v Spišskej Novej Vsi po tom, keď do ich synagógy pribudol v roku 1998 zvitok zo Spišskej Novej Vsi. Keď v októbri 2007 spišskonovoveské gymnázium a radnicu po prvýkrát navštívila 13-členná skupina z Northwood and Pinner Liberal Synagogue pod vedením rabína Dr. Andrew Goldsteina, na slávnostnej akadémii pani Cynthia Drapkin vyrozprávala príbeh o záchrane Tóry. Príbeh o Tóre sa dostal do knihy s názvom Po stopách pamäti 1, ktorú vydali gymnazisti v Spišskej Novej Vsi v roku 2010 pri príležitosti 65. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Priblížili v nej históriu židovského školstva aj 16 príbehov židovských žiakov a ich rodín z mesta.
Príbeh záchrany spišskonovoveskej Tóry
O záchranu zvitku Tóry, ktorá má vygravírovaný kovový názov mesta Spišská Nová Ves, sa pričinili Sylvia a Arpád Rauchwergerovci. Zosobášili sa v roku 1936. Sylvia pochádzala z Plzne. Arpád Rauchwerger bol spolumajiteľom a generálnym manažérom sádrovej bane nachádzajúcej sa približne 7 kilometrov od mesta. Sadra z bane sa počas slovenského štátu využívala na nacistické vojnové účely, preto rodina bola považovaná za hospodársky dôležitých Židov a boli chránení hospodárskou výnimkou od deportácií v roku 1942. Po vypuknutí Slovenského národného povstania, keď obsadila mesto nemecká armáda a prestali platiť akékoľvek výnimky, sa manželia ukryli v horách. Za ťažkých podmienok sa im podarilo prežiť. Vrátili sa do mesta po oslobodení. Keď v roku 1948 prevzali moc v štáte komunisti, bol Arpád Rauchwerger označený za kapitalistu a uväznený. Napriek zložitým spoločenským pomerom pre manželov naďalej ostala bydliskom Spišská Nová Ves. Arpád onemocnel a kvôli operácii musel v roku 1960 vycestovať do Bratislavy. Chorobe podľahol. Pochovaný bol na bratislavskom neologickom cintoríne. V roku 1968 počas „Pražskej jari“ sa Sylvia rozhodla navštíviť svoju sestru, ktorá žila vo Viedni.
Z Viedne pokračovala do Anglicka, kde v londýnskej časti Willesden žil jej brat Otto Kohn. Sylvia požiadala, aby jej osobný majetok poslali zo Spišskej Novej Vsi do Londýna. Vo vysokom veku už Sylviu opúšťali sily a potrebnú opateru dostala od svojho brata a jeho manželky Anny. Po smrti Sylvie sa snažili vypratať jej dom. Problémy im robil veľký ťažký kredenc, ktorý nemohli dostať von cez dvere. Museli ho rozmontovať. Počas rozoberania objavili skrytú priehradku, ktorá obsahovala zvitok Tóry. Už sa asi nikdy nedozvieme, ako sa zvitok dostal do tohto úkrytu, ba ani či Sylvia o tom vedela, keď si nechala poslať všetky veci do Londýna. Synovec Walter a neter Erika Rauchwergerovci, ktorí o zvitku tiež nevedeli, poukazovali na skutočnosť, že bolo pre ich strýka typické spraviť výnimočnú vec a nájsť pre Tóru bezpečné miesto. Otto Kohn sa zmienil o Tóre Rite Lowy (pôvodom tiež z bývalého Československa), ktorá bola členkou Northwood and Pinner Liberal Synagogue a rozhodli sa odovzdať ju jej rabínovi Dr. Andrew Goldsteinovi. Ten ju v roku 1998 s potešením prijal.
Dnes je zvitok umiestnený vo svätostánku synagógy v Northwoode a pravidelne sa používa počas týždenných služieb Sabatu. Židovská komunita v Northwoode je liberálna. V modernom židovskom chráme sedia ženy, muži aj deti spolu. Vo svätostánku sú chránené viaceré zvitky Tór z územia bývalého Československa, ale len jedna je zo Slovenska. Všetky pochádzajú z miest, kde židovské komunity vplyvom nemeckého nacizmu zanikli. Anglické deti z Northwoodu, ktoré pristupujú k bar micva alebo bat micva si môžu zvoliť, z ktorej Tóry chcú prvýkrát čítať v hebrejskom jazyku pred členmi náboženskej obce. Tí, čo si zvolia spišskonovoveskú, zatúžia navštíviť aj mesto na Slovensku, z ktorej pochádza. V rámci svojej cesty párkrát navštívili aj miestnych gymnazistov. V roku 2013 priniesli vzácny dar – mini kópiu Tóry, ktorú im darovali prostredníctvom rabína Dr. A. Goldsteina.
Ružena Kormošová
Zdroje:
Czech and Slovak Torah Connections. Northwood & Pinner Liberal Synagogue, Január 2010, s. 12-13.
Description of the synagogue and life in Spisska Nova Ves by Erika Rauchwerger, 2002.
DRAPKIN, Cynthia. The Jews of Spišská Nová Ves. In: Behind the Rose (Stories behind the roses dedicated in the Holocaust centre´s memorial gardens). Ed. David Brown. Nottinghsmshire: The Holocaust Centre, 2011, s. 47-48.
DRAPKIN, Cynthia – SACHER, Francis. Information about Jews of Spisska Nova Ves London 2002, rkp.
Encyklopédia židovských náboženských obcí na Slovensku, zv. 3. Bratislava: SNM – MŽK, 2012, s. 82-90.
FRANEK, Jaroslav. Judaizmus. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. 3. vyd. Bratislava: G+G, 1998.
KORMOŠOVÁ, Ružena a kol. Gymnázium v Spišskej Novej Vsi dávne, nedávne a súčasné. Spišská Nová Ves: ABC studio, 2016, s. 109-110, 121-122,133 a 143.
Úvodná fotografia: Mini kópia Tóry zo Spišskej Novej Vsi (Foto: archív Gymnázia Školská Spišská Nová Ves)