Chaviva alias ľúbezná. Meno, ktoré si sama vybrala. Z mnohých ďalších krycích. Martha Martinovitz alebo Ada Robinson sa narodila ako Marta Reiková. Nájdeme ju aj pod rôznymi obmenami jej mena Reichová, Reicková. Počas života si svoje občianske meno zmenila na Haviva Reik. Mimoriadne životaschopná žena mnohých povolaní. Presvedčená demokratka a ochrankyňa ľudských práv.
Marta sa narodila ako šieste dieťa v nie veľmi majetnej židovskej rodine. Po základnej škole študovala obchodnú školu, ktorú z ekonomických dôvodov nedoštudovala. Rodinné pomery to nedovoľovali, musela ísť pracovať, hoci na štúdium mala schopnosti i talent. Živila sa ako pisárka, pokladníčka, účtovníčka či obchodníčka. Ako 16- ročná sa stala členkou Ha-Šomer Ha-Chair (uvádza sa aj názov Hašomer Hacair). Očarená silným sionistickým prostredím prijíma meno Chaviva.
Aj ju, ako mnoho ďalších, v mladosti zasiahla silnejúca antisemitská smršť šíriaca sa z nacistického Nemecka. Aj ona, ako mnoho iných, sa zapojila do sionistických organizácií, ktoré pomáhali židovskému obyvateľstvu s emigráciou do súčasného Izraela, vtedy do tzv. Palestínskeho mandátu Británie. Bola členkou ženských sionistických organizácií. Pracovala aj ako vedúca sekretariátu Židovského národného frontu. Dokonca vyučovala na prípravných kurzoch pre emigrujúcich do Izraela.
Sen o kibuci
V roku 1938 sa vydala za Árona Martinoviča, mladého sionistu, ktorý rovnako sníval o živote v kibuci. V nasledujúcom roku (1939) sa im to obom podarilo. Emigrovali do Palestíny. Existujú dohady, že manželstvo bolo len fiktívne, aby obom uľahčilo odchod zo Slovenska. V tom čase sa totiž vydávali imigračné certifikáty. V prípade manželov stačilo, aby tento certifikát nadobudol jeden z nich. Chaviva sa chcela odsťahovať už skôr, ale finančné problémy rodiny ju primäli, aby vzala pozíciu predavačky namiesto účasti na tzv. poľnohospodárskej príprave. Tú bolo treba absolvovať pred začatím života v kibuci. Spolu s manželom spoluzakladali kibuc Ma’anit. K dohadom o fiktívnosti ich manželstva pridáva fakt, že Martinovič po pomerne krátkom čase kibuc opustil. Aj keď s Chavivou Reik udržiaval srdečný vzťah. V kibucoch, v ktorých pôsobila, rozvíjala svoje organizačné a plánovacie zručnosti. Mala napríklad na starosti zabezpečenie celého zberu citrusových plodov. Nešlo len o fyzickú, ale najmä koordinačnú činnosť, ktorú mala na starosti. Kibuc Ma’anit kvôli názorovým nezhodám nakoniec opúšťa. Jej cesta smeruje do ďalšieho kibucu.
Výcvik a smer „Amsterdam“
Tam sa stretla so Sárou Braverman. Sára ju presvedčila, aby sa pripojila k Palma(c)h, špeciálnej časti podzemnej polovojenskej organizácie Hagana. Tá veľmi úzko spolupracovala s britskou spravodajskou službou Special Operacions Executive a mala za cieľ obraňovať židovské obyvateľstvo v Palestíne. Obe, Reik i Braverman, sa zúčastnili náročných spravodajských i výsadkarských kurzov. Chaviva Reik využila všetok svoj talent a odhodlanie. Prihlásila sa k výcviku adeptov pre špeciálne vojenské operácie. Pod krycím menom Ada Robinsom vstúpila do pomocného ženského zboru.
Po náročnom spravodajskom a vojenskom výcviku so získanou hodnosťou seržantky bola v roku 1942 pripravená na svoju životnú úlohu. Jej vynikajúce výsledky a húževnatosť počas celého výcviku ju zaradili do oddielu pod názvom „Amsterdam“. Zúčastnila sa ho ako jediná žena. Zdroje informácií sa ďalej rozchádzajú. Jedny tvrdia, že sa v ňom so žiadnou ženou nerátalo, ale Chaviva sa doň votrela. Bola v tom čase vyslaná do Talianska a jej oddiel „Amsterdam“ sa mal presunúť na územie Slovenska zoskokom z padáka. Britské zákony v tom čase zoskok padákom a nasadenie do priamych bojov ženám nedovoľovali. Preto sa pridala k americkým jednotkám, ktoré išli na Slovensko a na mieste bola skôr ako jej kolegovia. Tak už nemali spôsob, ako jej zakázať účasť na ich aktivitách. Iný príbeh hovorí, že bola veliteľkou „Amsterdamu“ a bola na letisko Tri Duby prevezená lietadlom s Američanmi. Nech už to bolo akokoľvek, vzhľadom na to, že zo Slovenska pochádzala a prostredie poznala, bola veľmi nápomocná pri všetkých činnostiach. Úlohou oddielu „Amsterdam“ bolo nielen získavať spravodajské informácie, ale aj vyhľadávať židovské obyvateľstvo. Následne pomáhať s ich presunmi do Palestíny. A tých, ktorí tu zostali a boli ochotní, cvičiť ako partizánov. Nemalú úlohu zohrala aj pri zabezpečení úteku detí cez Maďarsko do britského mandátneho územia Palestíny, súčasného Izraela.
Chladný predvečer a noc všetkých svätých
Osudná sa jej i zvyšku oddielu stala noc 31. októbra 1944 pri obci Pohronský Bukovec. Tú prepadli nacistické jednotky. Chaviva spolu s niektorými členmi utiekla do hôr. Útek sa nepodaril. Nasledujúci deň 1. novembra 1944 ich zajali nacisti. Vypočúvali ich a mučili ich až do 20. novembra. No Chavica napriek brutalite na výsluchoch nič nevyzradila. Nakoniec bola s ďalšími 250 židmi popravená. Jej životný príbeh je príbehom odvahy, statočnosti, boja za ľudské práva a demokraciu.
Renáta Dulinová Bzdilová
Zdroje:
Baumel, Tydor Judith: Havivah Reik. Dostupné na: https://jwa.org/encyclopedia/article/reik-havivah
Penn, Shana: Jewish Women Partisans. Dostupné na: https://jwa.org/encyclopedia/article/jewish-women-partisans
https://www.permonrevue.sk/marta-chaviva-reikova-adela-robinsonova-marta-martinovic-21-jul-1914-20-november-1944/
Antoni, Daniel: Kto je Chaviva Reiková? Prezidentka ocenila hrdinku zavraždenú nacistami. Dostupné na: https://www.tyzden.sk/politika/74661/kto-je-chaviva-reikova-prezidentka-ocenila-hrdinku-zavrazdenu-nacistami/?ref=kat