Svätý Konštantín (Cyril) a Metod (niekedy označovaní ako Solúnski bratia, apoštoli Slovanov alebo slovanských veriacich) boli bratia zo Solúna, ktorí v rámci svojej misie na Veľkej Morave propagovali staroslovienčinu ako jazyk, pre ktorý Konštantín vytvoril aj písmo s názvom hlaholika. Sú tiež hlavnými patrónmi Moravy. Sviatok Cyrila a Metoda sa v Slovenskej republike oslavuje 5.7.
Svätý Konštantín (gréčtina: Κωνσταντνννος, Konstantinos) (827 Solún – 14. februára 869 Rím) bol o niekoľko rokov mladší ako Metod, avšak vnímame ho ako jedného z najvýznamnejších učencov svojej doby, vynikajúceho teológa, rečníka a polyglota. Pracoval ako profesor filozofie v Konštantínopole a úspešne viedol niekoľko zahraničných nábožensko-politických misií a mnoho teologických nespochybnení. Niekoľko rokov žil v kláštore so svojím bratom. Počas tohto obdobia sa začala ich spoločná akcia. Stal sa mníchom krátko pred svojou smrťou v Ríme, kde vstúpil do kláštora a prijal kláštorné meno Cyril (namiesto mena Konštantín) (gréčtina: Κκλλλος, Kyrillos; Cyrillus ), ktoré sa stalo známejšie v priebehu storočí.
Svätý Metod (gréčtina: Μερρδδδος, Metodios; Metod) (813 Solún – 6. apríl 885 Velehrad) bol starším bratom Konštantína. V mladosti pracoval ako byzantský štátny úradník. Počas svojho úradu v kláštore s Konštantínom sa stal pravdepodobne jeho najbližším spolupracovníkom, s ktorým sa potom zúčastnil zahraničných ciest v službách Byzancie. Po Konštantínovej smrti prevzal velenie veľkomoravskej misie a dokončil ich spoločnú prácu, ktorú obhajoval až do svojej smrti. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo založenie moravsko-panónskej arcidiecézy, v ktorej sa stal prvým arcibiskupom .
Počas stredoveku boli obaja bratia považovaní za biskupov, v súčasnosti neexistuje konsenzus o ich biskupských hodnostiach. Storočia sa o svätom Cyrilovi a Metodovi bežne hovorilo starovekými bohémskymi názvami Crha a Strachota. Crhavovo meno pochádza od Cyrila a Strachota nesprávnym prekladom z methodios v Grécku, ktorý bol omylom pripisovaný latinskému metusom (“strach”) a preložený.
Život pred misiou na Veľkej Morave
Bratia pochádzali zo Solúna, rodiny hodnostára Byzantskej ríše. Podľa niektorých zdrojov a na základe ich znalosti slovanského jazyka sa usudzovalo, že ich matka je slovanského pôvodu. Metod sa pôvodne ako otec venoval aktivitám v štátnej službe. Čoskoro po ukončení štúdia práva v Byzantskej ríši bol v roku 835 menovaný „archont“, vojenský úradník a administrátor (guvernér) v byzantskej provincii na rieke Struma, obývanej Slovanmi. Zo svojej profesie odišiel okolo roku 845 a rovnako aj z kancelárie archonty. Rozhodol sa ukončiť svoj svetský život a zaujal miesto v malej ázijskej oblasti Bithínskej župy v centre gréckych mníchov s radom kláštorov južne od Konštantínopolu (Carihrad). V jednom z mnohých kláštorov na kopci tohto ázijského Olympu (Keshish-Dag, hora mnícha v turečtine), asi 2500 metrov vysoký masív južne od Bursy, sa stal mníchom a deakonom. Pri tej príležitosti prijal kláštorný meno Methodius.
Konštantín po učení sa na školách v Solúne študoval teológiu, filozofiu a literatúru na Cisárskej univerzite Konštantínopole. Štúdium ukončil okolo roku 847. Kancelár cisárovnej Theodore II. Theoktistos ho vymenoval „chartophylax“ (knihovníka a archivára) nového patriarchu Ignatia. Konštantín túto službu nenaplnil a jeho vzťah s patriarchom bol napätý. Postupom času tajne odišiel na samotu jedného z mnohých kláštorov na zalesnenej mori. Keď ho vystopovali, tak sa po asi šiestich mesiacoch vrátil do Konštantínopolu, odmietol bývalú funkciu a prijal pozíciu profesora filozofie na univerzite, kde predtým študoval. Pred nástupom do funkcie preukázal svoju spôsobilosť a schopnosti prostredníctvom verejného testu vo forme náboženskej nespokojnosti s predtým zosadeným patriarchom Ioanne Grammaticom. V roku 851, vo veku dvadsaťštyri rokov, bol požiadaný cisárom Theodorom, aby bránil kresťanské učenie v Saracense. Potom odišiel s ministrom Georgeom do hlavného mesta Saracen, Samarra, severne od Bagdadu, kde využil svoju múdrosť, aby vyprovokoval Arabov k neúspešnému pokusu o otrávenie. Vrátil sa zo Samárry do Carihradu a v roku 855, pravdepodobne v súvislosti s politickými otrasmi, opustil Carihrad a prišiel do rovnakého kláštora ako Metod. Solúnski bratia študovali v kláštore a pravdepodobne sa tu začal etablovať teoretický základ slovanskej literatúry, pre ktorý získali prvých žiakov, medzi nimi aj Klimenta Ohridského.
Misie na Veľkej Morave (863–885)
V roku 862 poslal princ Veľkej Moravy Rostislav posla cisárovi Michaelovi III so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, aby položil základy náboženstva (na francúzskych biskupov nezávislého) na Veľkej Morave. Obyvatelia Veľkej Moravy už poznali cirkevné učenia misionárov z Kráľovstva východných Frankov, ale princ Rostislav sa obával politického a náboženského vplyvu východofémskej ríše, a tak z Moravy vyhnal francúzskych kňazov. Morave chýbalo dosť duchovných, čo mohol byť jeden z dôvodov Rostislavovej žiadosti.
Cisár a patriarcha Fotios sa nakoniec rozhodol čiastočne vyhovieť Rostislavovej žiadosti. Konštantín a Metod boli vybraní do misie pre jazykové znalosti. Počas príprav Konštantín zostavil nové písmo (hlaholici – hlaholika) pre slovanský jazyk a spolu so svojím bratom Metodom preložil do staroslovienčiny liturgické knihy potrebné na výkon služieb. Konštantínovi sa pripisuje zostavenie Proglasu, predslovu k staro-nemeckému prekladu evanjelií.
Bratia prišli na Veľkú Moravu na jar roku 863 (Konštantín pravdepodobne v hodnosti presbyteph/ kňaz a Metod pravdepodobne ako deakon). Byzantská misia dosiahla úspech najmä vďaka podpore Rostislava, ale aj organizačným schopnostiam bratov a ich autority (najmä Konštantína). Kľúčovú úlohu zohralo aj zavedenie novej slovanskej liturgie a využitie Starej slovanskej kázne pri kázaní a výučbe.
Konštantín a Metod tiež zostavili takzvaný Sudny Lyud Law, ktorý sa vo svojom prvom bode zaoberá ľuďmi, ktorí neprijali kresťanstvo stanovením prísnych trestov pre tých, ktorí robia pohanské obete alebo prísahy. Trest bol taký, že: „Každá dedina, v ktorej sa obetujú alebo pohanské prísahy, či už je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom tejto dediny. Tí, ktorí robia obete a prísahy, budú predaní so všetkým svojím majetkom a získanými výnosmi, budú rozdané chudobným.“
Slovensko a Česko oslavujú sviatok Cyrila a Metoda 5. júla, rovnako ako rímskokatolíci v niektorých krajinách. Pápež Pio IX tento deň ustanovil na žiadosť arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku. Tento dátum, hoci nie jasne súvisí so životom Cyrila a Metoda, sa odvtedy oslavuje v Čechách, na Morave, v Chorvátsku a nakoniec na Slovensku. Slovanské pravoslávne cirkvi majú svoj vlastný deň osláv svätých Cyrila a Metoda.
Jana Dorčáková
Zdroje:
Buben, M. – Kučera, R. – Kukla, O. 1995. Svätí zjednocujú národy : portréty európskych svätých. Praha : Panevropa, 1995. s. 195.
Havlík, Ľ. 1993. Kronika Veľkej Moravy. Brno : Jota, 1993. s. 339.
Jemelková, S. 2013. Medzi Východom a Západom. Svätí Cyril a Metod v kultúre českých zemí. Olomouc : Arcidiecézne múzeum Olomouc, 2013.
Titulná fotografia: Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím (Foto: wikimedia.org)