Pred 221 rokmi uzrel svetlo sveta jeden z najznámejších priekopníkov cestovného ruchu na Slovensku. Narodil sa v Spišskej Sobote, jeho otec Eliáš bol mäsiar. Po dvojročnom štúdiu na evanjelickom lýceu v Kežmarku sa Ján Rainer vrátil späť do Spišskej Soboty, kde prevzal mäsiarstvo po svojom otcovi. Za manželku si vzal Alžbetu Bartschovú, s ktorou si spoločne prenajali hostinec v Poprade a ten zásobovali vlastnými mäsiarskymi výrobkami.
Tatranský podnikateľ
Skôr ako mäsiar či majiteľ hostinca je Ján Rainer známy ako tatranský podnikateľ. Veľkostatkár a gróf Štefan Csáky, ktorý vlastnil pôdu pod Slavkovským štítom, tam v roku 1797, blízko miesta kde vyviera prameň kyselky, postavil niekoľko budov pre hostí.
V roku 1833 požiadali manželia Rainerovci grófa Csákyho, aby im prenajal chátrajúce budovy v Smokovci. Aj napriek neúspešnému podnikaniu predchádzajúcich nájomníkov gróf Csáky súhlasil a manželia sa pustili do zveľaďovania okolia a aj samotných budov. Vďaka nim bol okrem lavičiek a altánkov vybudovaný vodovod, prostredníctvom ktorého zásobovali budovy vodou z Piatich prameňov.
Na pokyn grófa Štefana Csákyho vytvoril Ján Juraj Reiner podmienky pre zavedenie kúpeľnej liečby, prvej v celom Uhorsku. Na tento účel preniesol aj zrubový dom, ktorý sa pôvodne nachádzal na hranici Spišskej a Liptovskej župy, kde slúžil ako kontumačný objekt na zamedzenie šírenia cholery. Do zrubového domu bola vodovodom dlhým 1706 m drevenými rúrami privedená voda z Piatich prameňov. Tento zrubový dom dostal pomenovanie Priessnitz, podľa nemeckého ľudového liečiteľa Vincenza Priessnitza a slúžil na studenú vodoliečbu.
Päť prameňov
Jeden z troch vtedajších prameňov vyvieral na lúke, ktorú v roku 1862 sprístupnil Ján Juraj Rainer upraveným chodníkom a dvoma lavičkami. Kúpeľní hostia z vďačnosti pomenovali tento prameň Rainerovým prameňom. O dva roky neskôr bol verejnosti sprístupnený aj druhý prameň. Voda vytekala z kovovej trubičky zasadenej do kamennej pyramídky s názvom Xantus. Prameň pomenovali podľa kúpeľného hosťa, ktorý sa v tom čase nachádzal v kúpeľoch. János Xantus bol riaditeľom zoologickej a botanickej záhrady a neskôr sa stal vedúcim etnografického oddelenia Národného múzea v Budapešti. Tento druhý prameň však po čase prestal vyvierať.
Vďaka finančnej podpore kúpeľných klientov a húževnatosti manželov Rainerovcov sa podarilo verejnosti sprístupniť aj tretí prameň, pomenovaný Vámbéryho prameň. Ármin Vámbéry, potomok chudobnej židovskej rodiny z Dunajskej Stredy, bol významným bádateľom orientálnych kultúr, univerzitným profesorom a akademikom v Budapešti. O štvrtom prameni chýbajú zmienky, predpokladá sa, že pôvodný Xantusov prameň premenovali podľa známeho kúpeľného lekára Alberta Leutscha zo Starého Smokovca. Piaty prameň bol nájdený v roku 1882. Jedného dňa, keď sa Pál Oltványi, istý segedínsky úradník, prechádzal lesom, objavil blízko Troch prameňov slabo vyvierajúci prameň. Po nasledujúcich výkopových prácach odhalili silný prameň, ktorý dostal názov po svojom objaviteľovi.
Názov Päť prameňov, používaný od roku 1866, dnes označuje už len historické miesto, ktoré vo svojej dobe zohrávalo veľkú úlohu v živote vtedajších kúpeľných hostí Starého Smokovca.
Rainerova chata
Je označovaná za najstaršiu vysokohorskú chatu vo Vysokých Tatrách. Chata je pre turistov momentálne sprístupnená celoročne. Okrem malého občerstvenia tu turisti nájdu informácie o jej histórii, a zároveň slúži aj ako malé múzeum, kde sú vystavené historické lyže a tiež rôzne horolezecké pomôcky. Okrem nej dal Ján Juraj Rainer postaviť aj niekoľko kúpeľných budov v Starom Smokovci. Od roku 1839 vyrastali v Starom Smokovci budovy s názvom Švajčiarský dom, Čarovný dom, Rigi a Flóra.
Ján Juraj Reiner mal Starý Smokovec v nájme 35 rokov, od roku 1833 až do smrti jeho manželky Alžbety v roku 1867. V roku 1868 sa Ján Juraj Reiner vzdal nájmu Starého Smokovca a novým nájomcom sa stal viedenský kupec Karol Melichar Schwarcz.
Júlia Kocureková
Zdroje:
http://www.nostalgicketatry.sk/historia/stary-smokovec/87-historia-stareho-smokovca
http://www.ibtatry.sk/j-j-rainer-a-vysoke-tatry/
https://www.turistika.cz/mista/k-rainerovej-chate-vo-vysokych-tatrach/detail
https://www.tatry.sk/rainerova-chata-2/
Titulná fotografia: Prvá Rainerová útulňa (kamenná) postavená v Starolesnianskej poľane v roku 1863 (Foto: wikimedia.org)