Obec Krásny Brod nájdeme v okrese Medzilaborce na území, ktorým v minulosti prechádzali významné obchodné cesty a spájali Uhorsko, Podkarpatie a Halič. Dnes je obľúbeným turistickým cieľom. Vyhľadávaný je za účelom príjemného výletu i duchovnej obnovy, a to vďaka gréckokatolíckemu monastyru, ktorý v sebe ukrýva jedinečnú históriu a duchovnosť.
Uzdravenie slepca
Kláštory východného obradu, tzv. monastyry, boli zakladané hlavne pri dôležitých cestách. Inak tomu nie je ani pri tom Krásnobrodskom. Tento gréckokatolícky baziliánsky monastyr Zoslania Sv. Ducha sa považuje za jeden z najstarších a najvýznamnejších monastyrov na Slovensku. Bol postavený v 14. storočí a spája sa so zázrakom uzdravenia slepého žobráka. Podľa tradície sa pri prameni, ktorý vyvieral pri mieste dnes stojaceho chrámu, zastavil slepec a umyl si tvár, na čo začal opäť vidieť. Žobrák na mieste svojho uzdravenia postavil malú kaplnku a umiestnil v nej ikonu Bohorodičky, ktorá sa zachovala dodnes.
Po tejto udalosti tam dal šľachtic Teodor Korjatovič postaviť drevený chrám a monastyr, ktorý sa stal významným centrom duchovnosti a kultúry. Keďže sa zázrak uzdravenia slepca odohral v piatok pred sviatkom Zoslania Svätého Ducha, monastyr získal svoje príznačné meno práve podľa tohto sviatku. V priebehu svojej histórie bol však monastyr niekoľkokrát spustošený, až nakoniec v rokoch 1752 – 1761 na jeho mieste postavili nový veľký kláštor a murovaný chrám. V tom čase došlo aj k obnove žobrákovej kaplnky so zázračnou ikonou. O nej sa hovorí, že sa vždy pred zničením uchránila.
Centrum duchovnosti i kultúry
Monastyr sa preslávil najmä vďaka ikone Bohorodičky, na príhovor ktorej sa uzdravilo mnoho pútnikov, ktorí zavítali na toto miesto. Zvesť o zázrakoch sa šírila, tak sem na sviatok Zoslania Sv. Ducha putovali tisíce ľudí. Od 16. storočia sa monastyr stal známym pútnickým miestom a dnes patrí medzi najstaršie odpustové miesta Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Plnomocné odpustky, ktoré je možné na tomto mieste získať počas odpustu na sviatok Zoslania Sv. Ducha, boli potvrdené pápežom Piom VII. v roku 1806.
Krásnobrodský kláštor bol však tiež miestom, na ktorom pôsobili viaceré slávne osobnosti rusínskych dejín, napr. autor prvej rusínskej gramatiky, bazilián Arsenij Kocák či národopisec Anatolij Kralický, ďalej jeden z prvých historikov Podkarpatskej Rusi Juraj Bazilovič a národní buditelia ako Alexander Pavlovič, Adolf Dobriansky a Alexander Duchnovič. O význame tohto baziliánského kláštora svedčí aj fakt, že v ňom bol po vzniku prešovskej gréckokatolíckej eparchie vysvätený roku 1821 jej prvý biskup Gregor Tarkovič.
Osudnou sa kláštoru stala prvá svetová vojna, kedy došlo pri boji medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami k jeho úplnému zničeniu. Vojna si spočiatku vyžiadala zvony, ktoré boli roztavené na delá, no začiatkom roku 1915 padli za obeť aj monastyr a chrám, ktoré zasiahli v tuhých bojoch delostrelecké granáty. Mnísi sa v tom čase stiahli do monastyru v Máriapócsi v Maďarsku. Nový kláštor bol vysvätený rehoľou baziliánov v roku 2002. Vybudovaný je iba niekoľko desiatok metrov od ruín toho pôvodného.
Andrea Sotáková
Zdroje:
http://www.grkatpo.sk/
TIMKOVIČ, Jozafát: Letopis Krásnobrodského monastiera alebo kúsok zo slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku. Prešov : Baziliánske vydavateľstvo Blahovistnika, 1995. 126 s.
http://zoe.sk/
Foto: Zdenka Bencúrová