Jozef Kvetoslav Holub je zabudnutou postavou histórie slovenskej botaniky a pedagogiky. Človek, ktorého meno si nikto z nás nepamätá, pretože o ňom napriek jeho významu pravdepodobne nepočul. Dokonca aj historické pramene ho zmieňujú len okrajovo. Literatúra, ktorá by nám podala relevantný a detailný popis jeho života a diela, takmer neexistuje. Napriek tomu bol človekom, ktorý výrazne ovplyvnil chod Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a jeho botanické diela by mali byť významnou súčasťou dejín botaniky na našom území.
Jozef Kvetoslav Holub sa narodil ako tretie dieťa 1.6.1820 otcovi Michalovi Holubovi, ktorý zastával úrad notára v Senici. V matrike sa ako jeho rodisko uvádza Prietrž, ale je veľmi pravdepodobné, že sa narodil v Senici. Toto rodisko totiž uvádza na všetkých výkazoch zo svojich štúdií. Prietrž sa v záznamoch v matrike objavuje zrejme preto, že v nej bol krstený. Názov obce mu slúži ako podklad pre pseudonym – Kvetoslav Prietržský.
Študentské roky života Jozefa Kvetoslava boli poznačené viacerými neúspechmi a prestávkami. Je o ňom známe, že po štúdiu maďarčiny v Komárne nastupuje na Evanjelické lýceum v Bratislave, kde sa záznamy o jeho pobyte prerušia na celé štyri roky. Až v roku 1838 opätovne nachádzame záznam o jeho nástupe ku skupine primánov. Počas štúdia vykazuje výborné výsledky, hlavne v matematike a fyzike. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak budeme predpokladať, že sa stretával s viacerými osobnosťami štúrovskej generácie, napríklad s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Z toho obdobia pochádza aj meno Kvetoslav, ktoré prijíma za svoje stredné meno.
Jeho profesionálnu kariéru odštartujú štúdiá homeopatickej medicíny v Prahe, kde sa pohybuje v rokoch 1841–1858. Ani toto jeho štúdium nie je bez prerušení. Keďže je chorľavý, skúšky často opakuje, čím sa celé jeho štúdium výrazne predlžuje. Napriek tomu postupuje s nadpriemernými výsledkami. Žiaľ, štúdiá v Prahe nakoniec nedokončí.
Po návrate zo štúdií pôsobí Jozef Kvetoslav 5 rokov na Orave ako vychovávateľ. Odtiaľ odchádza do Budapešti, do metropoly vtedajšieho usporiadania Európy a pokúša sa dokončiť svoje štúdiá medicíny. Tiež končia neúspechom. Vracia sa do Istebného na Orave, kde sa venuje vychovávateľstvu v rodine Kolomana Kubínyiho. Po roku jeho cesta vedie naspäť do Budapešti, kde začína pracovať ako lekár. Tu sa zoznámi aj so svojou manželkou Alžbetou Bohurádovou, mladou vdovou s dcérkou Martinkou. Spolu odchádzajú v roku 1865 do Revúcej.
V Revúcej sa začína významná etapa života Jozefa Kvetoslava. Nastupuje na Prvé slovenské gymnázium za profesora prírodných vied. V tom čase Prvé slovenské gymnázium potrebuje „garanta“ prírodných vied a Jozef Kvetoslav dokonca napomáha k tomu, aby sa z revúckeho gymnázia stalo aj gymnázium vyššie, keďže v jeho osobe našli vhodného profesora pri otváraní 6. triedy. Jozef Kvetoslav vyučuje okrem prírodných vied aj matematiku, slovenčinu, maďarčinu a nemčinu v nižších ročníkoch. Zo smutnej histórie Prvého slovenského gymnázia vieme, že existenčné problémy tejto inštitúcie pretrvávajú aj naďalej. Jozef Kvetoslav patrí medzi tých profesorov gymnázia, ktorí sami finančne prispievajú na jeho chod a obetujú svoje vlastné blaho v prospech vzdelanosti slovenských študentov. Aj vtedy, keď postaví dom za evanjelickým kostolom v Revúcej, myslí na študentov – nechá v ňom postaviť aj priestrannú izbu, aby ich mal kde ubytovať.
Študenti naňho spomínajú aj po ukončení štúdií. Napríklad M. Bodický píše: „Dostali sme nového profesora Jozefa Kv. Holuba… Nás v druhej triede učil maďarčinu a nemčinu tak, že z maďarčiny sme prekladali do nemčiny, a naopak. On sa pritom chudák najviac natrápil, lebo i tak pri svojej holubej povahe nevykonal nič s nami nezbedníkmi. Skoro sme ho poznali, že všetko prepáči. Vykal nám, až mu to správca gymnázia musel zakázať. Ale kto chcel, naučil sa.“ Študenti tiež spomínajú, že bol skôr typom vysokoškolského profesora – diktoval a nepýtal sa. Avšak v záznamoch revúckeho gymnázia nachádzame aj to, že v oblastiach prírodných vied postupuje jeho pedagogická metodika celkom iným smerom. Metódy výučby sú založené na praktických ukážkach a experimentoch. Študentov povzbudzuje k rozvoju samostatnosti, napríklad ich motivuje k založeniu vlastného herbára, z ktorých najlepšie aj finančne odmeňuje. Z toho dôvodu často usporiadava výlety do okolitej prírody – na Kohút či Muránsku planinu. Aj keď bol počet vyučovacích hodín prírodných vied na revúckom gymnáziu nízky, niet divu, že študenti v nich vďaka usilovnej práci tohto výnimočného profesora vynikajú.
Ak sa materiály o pedagogickej činnosti Jozefa Kvetoslava na Prvom slovenskom gymnáziu zachovali len v minimálnej miere, jeho učebné a odborné texty tvoria o to cennejšie spektrum informácií – či už ide o rukopisy z prírodných vied, ale aj v oblasti pedagogiky. Tieto rukopisy pôvodne slúžili ako podklady k jeho prednáškam na revúckom gymnáziu. Prírodovedecké práce môžeme rozdeliť na botanické, zoologické, geometrické, meteorologické a homeopatické. Výnimočnosť týchto prác spočíva v tom, že Jozef Kvetoslav vniesol do spomínaných odborov novú terminológiu, dovtedy v slovenskom jazyku neznámu. „Tak vznikli rukopisné učebnice Živočichozpyt pre 6. triedu, Rastlinozpyt pre 6. triedu, Živočichospis pre 1. triedu, Rastlinopis pre 2. triedu.“ Publikoval aj články pre širokú verejnosť so zdravotníckou tematikou. Väčšina jeho prác ostala v rukopisoch a žiaľ nebola publikovaná.
Okrem pedagogickej činnosti na Prvom slovenskom gymnáziu má pôsobenie Jozefa Kvetoslava v Revúcej širšie pole. Vyučoval a bol triednym profesorom aj na dievčenskom ústave v Revúcej, patril k členom Ormisovho nakladateľského spolku, ktorého úlohou bolo vydávať knihy v slovenskom jazyku. Jeho pôvodná špecializácia – homeopatia – tak isto neostáva v úzadí.
Tieto nanajvýš plodné roky Holubovho života preťalo až zatvorenie revúckeho gymnázia v roku 1874. V roku 1877 nachádzame o Jozefovi Kvetoslavovi zmienku v Národných novinách: „Je to už povaha ľudu slovenského, že nerád opláca sa zlým. Tak aj náš prof. Holub. Hneď po zatvorení gymnázia obrátilo sa viac ináče dosť vlastenecky smýšľajúcich rodičov veľko-revúckych ku nemu s tou prosbou, aby jejich dietky vyučoval.“ Súkromne pripravoval svojich žiakov, aby mohli pokračovať v štúdiu na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Samozrejme, vrchnosť aj túto jeho činnosť zatrhla, keď si ho dal hrubo priviesť na úrad revúcky mešťanosta.
Jozef Kvetoslav sa síce pedagogicky utiahol do ústrania, ostal však žiť v Revúcej a pokračoval vo svojich botanických a homeopatických výskumoch. Naďalej bol obľúbeným a často vyhľadávaným lekárom. „…ale ako šťastný lekár – homeopat liečil za miernu odmenu široký náš vidiek a udržoval svoju rodinu ako čisto národnú z práce umu a rúk svojich, lebo za žiaden úrad nechcel sa zrieknuť národného presvedčenia.“ Zomrel 12. júla 1899 v Revúcej.
Život Jozefa Kvetoslava nás privádza k otázke, koľko skrývajú dejiny takýchto zabudnutých velikánov? Koľko diel ostalo svetu zatajených v podobe nevydaných rukopisov? Koľkých ľudí nasmeroval tento muž na cestu poznania a vzdelania, aj keď sa jeho vplyv stratil v kolobehu dejín? Koľkých ich ešte musíme znovu objaviť, aby sme pochopili, že aj malé osobnosti prinášajú veľké príbehy?
Katarína Hrnčiarová, PhD.
Zdroje:
DUBOVSKÝ, D.: Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla. Banská Bystrica: Esprint, 1996.
DUBOVSKÝ, D.: Biografický lexikón mesta Revúca. Revúca: Mestské kultúrne stredisko, 2000.
DUBOVSKÝ, D.: Svätyňa osvety a vzdelanosti. Revúca: Mestské kultúrne stredisko, 2012.
GALLO, J.: Pedagogické portréty profesorov revúckeho gymnázia. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2018.
KOČÍ, M. a ABAFFYOVÁ, L.: Zo života revúckeho gymnázia. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2013.
ŠIŠMIŠ, M.: Po stopách Holubyovcov. Zemianske Podhradie: Obecný úrad, 1996.
Foto: wikimedia.org