Šarmantná noblesná letkyňa. Dáma, ktorá si ako prvá žena na Slovensku urobila pilotné skúšky. Vždy usmiata. Vždy perfektne upravená. Vždy progresívna. Žena, ktorá sa nebála vzlietnuť nad obzory vtedajšej spoločnosti. V každej situácii elegantne krásna a majúca odvahu sa rozviesť. Ľudmila Trejbalová neskôr Šapošniková-Aujeská, ktorej aj doma hovorili Nataša.
Meno Ľudmila mala vlastne len v rodnom liste. Jej otec Karel Trejbal bol českej národnosti, mama Beata Schmidtová bola ruská Nemka. Rodičia sa spoznali v jej rodisku – Saratove. Mali tri deti – dcéry Ľudmilu, Ninu a syna Vladimíra. Ľudmila od mala trvala na tom, aby ju volali Nataša. Keď v roku 1918 vznikla prvá Československá republika, Trejbal požiadal o repatriáciu do Prahy. Pred pogromom na Židov a cudzincov v Rusku sa museli vysídliť. V Prahe mal sestru, tak sa s celou svojou rodinou hodlal usadiť práve tam. Po chvíli strávenej v Prahe sa však rozhodol presťahovať do Rumunska. S touto cestou sa spája anekdota či pravdivý príbeh, že sa vo vlaku neďaleko Nových Zámkov rozhodoval o možnosti kúpiť železiarstvo pri Nitre, čo sa mu zdalo ako dobrý nápad. A tak sa namiesto Rumunska Trejbalovci sťahovali do Nitry. Nataša študovala na miestnom gymnáziu. Detstvo v Rusku jej venovalo akcent, ktorého sa vraj až do svojej smrti nezbavila.
Nikolaj a jeho Vrabčiak
Za domom Trejbalovcov v Nitre bolo letisko. Romantické spomienky Natašiných pamätníkov tvrdia, že už od mala túžila lietať ako piloti, ktorých vídavala z domu. Nitra bola v tom čase centrom slovenského letectva. Osudy tu priviali aj mladého, vraj fešného, Rusa Nikolaja Šapošnikova, do ktorého sa Nataša zamilovala. Ten bol nielen veliteľom vojenského letectva v Bratislave, ale i konštruktérom. So svojimi skúsenosťami chcel priblížiť letectvo aj nevojenskému obyvateľstvu a ako nadšenec založil prvý slovenský aeroklub. Konštruoval malé športové lietadlá i bezmotorové lietadlá – klzáky.
K lietaniu Natašu reálne priviedol až manžel Nikolaj. Zložiť pilotné skúšky sa jej, ako prvej žene na Slovensku, podarilo 18. októbra 1930. Mala vtedy 24 rokov. Pilotné skúšky pozostávali z dvoch častí – teoretickej a praktickej. V teoretickej sa vyžadovala znalosť zákonov a medzinárodných dohôd týkajúcich sa letectva. Tú zložila 22. augusta 1930. Praktickou skúškou boli lety. Výškový do 2 000 metrov a vytrvalostný trvajúci hodinu. Zložila ich 25. augusta 1930. Jej letecký diplom a legitimácia má číslo 112. Prvé letecké pokusy absolvovala na lietadlách vojenského typu, ktoré sa volali Brandenburg. Boli veľmi poruchové. A lietať na nich si vyžadovalo železné nervy a obrovskú odvahu.
Pre svoju milovanú manželku Natašu skonštruoval Nikolaj Šapošnikov malý dvojplošník, ktorému prischlo pomenovanie Vrabčiak. Išlo o malé jednomiestne lietadlo. Rozpätie krídel bolo 5,5 metra a motor 10 koní. S takými parametrami mohol pristáť takmer kdekoľvek. V 30. rokoch 20. storočia bolo toto lietadlo najmenším motorovým lietadlom v celej Európe.
Nataša sa ako prvá lietajúca žena stala senzáciou. Nechýbala jej pozornosť médií. Zúčastňovala sa takmer všetkých leteckých súťaží na Slovensku i okolí. Lietala aj na leteckých dňoch a pilotovala lietadlá vyhliadkových letov pre verejnosť.
Odvaha lietať, odvaha sa rozviesť
Žena pilotka síce bola senzáciou, no do lietadla na vyhliadkový let si k nej nechcel nikto prisadnúť. Z jej života sa traduje udalosť, kedy už začínala byť nešťastná z toho, že nemá žiadnych pasažierov. Tak sa jedného dňa opásala hrubým šálom, obliekla si leteckú kombinézu, nasadila prilbu i veľké okuliare a svojho prvého pasažiera sa takto prestrojená za muža dočkala. Ten počas letu chválil jej letecké umenie a obdivoval jej schopnosť veľmi mäkko pristáť. Poďakoval sa za let a potom sa opýtal, kde nájde tú ženskú pilotku, o ktorej všetci rozprávajú. Vraj sa s ňou veľmi túži stretnúť. Na jeho veľké počudovanie si Nataša zložila letecké okuliare a prilbu, spod ktorej sa rozviali jej nádherné čierne vlasy… Odvtedy nemala problém s pasažiermi a stala sa vyhľadávanou pilotkou vyhliadkových letov.
Jej súkromný život však nebol plný takýchto milých udalostí. Po takmer 10 rokoch manželstva sa s veliteľom a konštruktérom Nikolajom Šapošnikovom rozviedli. Isté zdroje uvádzajú, že to bolo pre rozdielne svetonázory. No tie dôveryhodnejšie zmieňujú notorický alkoholizmus a domáce násilie pána Šapošnikova. Mnohí to, že pil viac ako bolo únosné a bol násilný, ospravedlňovali, bagatelizovali a vôbec nebrali ako dôvod na rozvod. Nie však Nataša. Po ich rozvode skončila aj s lietaním a vrátila sa späť k rodičom do Nitry. Rozviesť sa bolo vo vtedajších spoločenských podmienkach takmer niečo nehorázne. Tu opäť dokázala svoju pokrokovosť. Nedala sa zviazať spoločenskými konvenciami a odmietala nezmyselne trpieť.
V roku 1939 sa opäť vydala. Tento krát za Jozefa Aujeského, bohatého majiteľa mlyna v Nitre. Po druhej svetovej vojne a prevzatí moci komunistickou stranou bol ich majetok znárodnený. Prišli takmer o všetko. Pán Aujeský sa zamestnal ako úradník a museli sa presťahovať do malého domčeka vo vinohrade. Zomrel v roku 1965. Odvtedy žila pani Šapošniková-Aujeská sama.
Na sklonku života začiatkom 80-tych rokov 20. storočia si k nie veľmi vysokému dôchodku privyrábala pletením. Aj vo voľnom čase zostala činorodou a nie zatrpknutou. Veľa čítala, chodievala na rôzne koncerty. Na jej prvenstvo v oblasti letectva sa takmer zabudlo. Pamätný je jej výrok, ktorý hovorí, že „stratený“ bol každý deň, kedy nemohla lietať.
Renáta Dulinová Bzdilová
Zdroje:
ĽUDMILA ŠAPOŠNIKOVOVÁ–AUJESKÁ In: Prvé ženy. Dostupné na: http://prvezeny.sk/saposnikovova-aujeska/#bio-text
Zsilleová, M.: Nebála sa lietať ani rozviesť v čase, keď nič z toho ženy nerobili. Dostupné na: https://www.zenyvmeste.sk/nebala-sa-lietat-ani-rozviest-v-case–ked-nic-z-toho-zeny-nerobili
Janucura, V.: Prvou ženou na slovenskom nebi bola Ľudmila Šapošnikovová. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169023-prvou-zenou-na-slovenskom-nebi-bola-ludmila-saposnikovova/
https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/233104/zeny-ktore-zmenili-svet
Titulná fotografia: Ľudmila Šapošniková-Aujeská pri lietadle, ktoré pilotovala (Zdroj: gonzoaviation.com )