Pressburg, Poszony, Posonium, Prešporok, Břetislav, Bratislava. Všetko názvy pre jedno a to isté, národnostne rozmanité a strategicky významné mesto. 27. marca 2019 si pripomíname sto rokov od definitívneho schválenia názvu hlavného mesta Slovenskej republiky.
Bratislava bola od dávna obchodnou a kultúrnou križovatkou. Minimálne od 13. Storočia tiež multilingválnym sídlom. Až do moderných čias tu zaznieval slovenský, maďarský, nemecký, český, latinský jazyk, aj jidiš.
Obdobie veľkej slávy sídlo zažilo v 18. storočí, kedy bolo korunovačným mestom Uhorského kráľovstva a najvýznamnejším na Slovensku. Uhorská aristokracia sa postarala o zveľadenie stavieb a priestoru, aj preto mohla v uliciach sebavedome znieť maďarčina.
Neraz sa prehliada početnosť chorvátskeho obyvateľstvo, hlavne v okrajových častiach súčasnej Bratislavy. Nezanedbateľné bolo židovské obyvateľstvo, ktoré tu malo významné centrum vzdelanosti. Slávny rabín Chatam Sofer tu viedol slávnu ješivu.
Oficiálne prvé sčítanie ľudu úrady vykonali v roku 1880. Preukázalo dominanciu nemeckého obyvateľstva (až 63%). To vytváralo kvalitné ekonomické zázemie. V roku 1910 klesol počet tohto obyvateľstva na 42%.
Významný zlom tvoril rok 1918. Veľké geopolitické zmeny vyústili do vytvorenia Česko-Slovenskej republiky. S mestom boli rôzne plány. Napokon sa po mierových rokovaniach v Paríži rozhodli predstavitelia mesta, z vďačnosti za priazeň amerického prezidenta rozhodli pre pomenovanie Wilsonovo mesto.
V roku 1919 sa Bratislava stala súčasťou novej republiky a 27. marca 1919 bol uznaný nový, dodnes platný názov. Po tomto dátume si mesto na Dunaji upevnilo svoj status a význam aj v novej republike. V tomto období dominantné maďarské obyvateľstvo začalo ubúdať a pribúdať ľud československej národnosti. Slovenské úrady usadené v meste sa odtiaľ už nikdy nepremiestnili.
Patrik Čigáš
Zdroj:
bratislava.sk
historickarevue.com
jewishbratislava.sk
Foto: Ján Bodnár