Obchod na korze od Ladislava Grosmana je svedectvom krutej doby

4. februára 2021 sme si pripomenuli 100 rokov od narodenia Ladislava Grosmana, humenského rodáka, slovenského scenáristu. Preslávil sa hlavne ako scenárista filmu Obchod na korze.

Počas 2. svetovej vojny bol pre svoj pôvod perzekvovaný. Odviedli ho do armády, neskôr ho presunuli do tábora nútených prác. Skúsenosti z tohto obdobia ho hlboko poznačili a odzrkadlili sa v jeho neskoršej tvorbe. Strádanie Židov na východnom Slovensku opísal v poviedkach a novelách s nádychom existencializmu, satiry aj nadhľadu.

Po vojne študoval v Prahe. Zvyšok života prežil v Česku a v Izraeli, kde 25. januára 1981 aj dokonal. V podobe prózy boli okrem Obchodu na korze publikované ešte diela Nevěsta (z roku 1969), Hlavou proti zdi (1976) a Z pekla štěstí (2004). Všetky tieto diela boli publikované v českom jazyku.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR schválilo platnosť poštovej známky s portrétom Ladislava Grosmana s nominálnou hodnotou 1,00 €. Poštová známka bola uvedená 29. 1. 2021, od vtedy je využiteľná vo vnútroštátnom aj medzinárodnom poštovom styku.

Grosmanovo magnum opus

Obchod na Korze je československý film z roku 1966 o utrpení Židov a arizácii počas 2. svetovej vojny v Slovenskom štáte. O scenár sa postaral práve Ladislav Grosman a režisérmi boli Ján Kadár a Elmar Klos. Film bol produkovaný vo filmovom štúdiu Barrandov v Prahe a natáčaný s prevažne slovenským obsadením v Sabinove. Hlavnú postavu, Tona Brtka, stvárnil legendárny Jozef Króner. Židovskú vdovu Rozáliu Lautmannovú stvárnila poľská herečka Ida Kamińska. Film získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film roku 1966 a Kamińska bola o rok neskôr nominovaná na najlepšiu herečku v hlavnej úlohe. Film zožal slávu aj vďaka zaradeniu na filmový festival v Cannes v roku 1965.

Záber z filmu Obchod na korze – na snímke herečka Ida Kamińska (Foto: wikimedia.org)

Scenár k filmu Ladislav Grosman vytvoril na základe svojich predošlých diel. V roku 1962 najskôr v českom jazyku publikoval poviedky Past. Poviedky následne prepracoval a v roku 1964 tak už v podstate mal pripravený scenár, ktorý následne ešte upravil a prepísal pre potreby filmu do slovenčiny. Pre zaujímavosť, jediným cudzím jazykom vyskytujúcim sa vo filme, je jidiš. Pri niekoľkých príležitostiach ho použila pani Lautmannová. Režisér Ján Kadár sa narodil v Budapešti, pritom však bol Slovák so židovskými koreňmi a časť jeho rodiny zahynula v Osvienčime. Sám Ladislav Grosman mal židovské korene.

Obchod na korze je, dá sa povedať, témou blízkou nám všetkým. O tom, ako sa bežný človek dostane do záležitostí, ktoré sú mimo jeho kontrolu. Zároveň je o brutalite vtedajšieho režimu a prekvitajúcom zle.

Ťažšie postrehnuteľné

Film majstrovsky vťahuje do morálnej krízy hlavnú postavu – Tona Brtka. Filmári komunikujú Tonovo vnútorné trápenie rôznymi výrazovými prostriedkami, napríklad aj čoraz dramatickejšou hudbou (na začiatku filmu nechýbala pomerne optimistická dychová hudba), zábermi z neštandardných uhlov a predstavením rôznych kontrastov. Vo filme sa opakujú obrazy bocianov hniezdiacich nad hlavnou ulicou. Sú svedkami tragédie, no nech sa pod nimi deje čokoľvek, naďalej sa starajú o vlastné mláďatá.

Pamätná tabuľa v Sabinove – na miestach kde sa film natáčal (Foto: wikimedia.org)

Zaujímavou postavou vo filme je Danko Eliáš. Tono sa s týmto mladým židovským chlapcom spriatelil, keď bol v obchode pani Lautmannovej, učil ho remeslu, bol jeho mentorom, otcom. Pred svojím fatálnym koncom Tono vidí, ako chlapca (ktorý unikol deportácii) ukryl sused. Tento súcitný čin je pre Tona nestráviteľný.

Napriek tomu, že film bol natáčaný v Sabinove, kde miesto natáčania zvýrazňuje aj pamätná tabuľa, skutočný obchod na korze v skutočnosti stál v Humennom. Príbeh bol inšpirovaný udalosťami v tomto meste. Nie nadarmo je v scenári spomenutá rieka Laborec. Na fasáde súčasnej pošty v Humennom je pamätná tabuľa, ktorá hlása, že na tomto mieste kedysi stál predmetný obchod. Najstarší obyvatelia Humenného svedčia o tom, že predtým, než tu za socializmu postavili novú budovu, skutočne stála galantéria so židovskými majiteľmi. Na Grosmana sú Humenčania dodnes hrdí a dôkazom toho je aj to, že je zvečnený v Galérii pod mostom spolu s viacerými významnými rodákmi.

 

Patrik Čigáš

zdroje:

databazeknih.cz, kinokultura.com, senseofcinema.com

Úvodná fotografia: “Obchod na korze” v Sabinove (Foto: wikimedia.org)