,,Ján Pavol II. sa venoval s múdrosťou a horlivosťou rozvíjaniu katolíckej teologickej, morálnej a spirituálnej náuky. V jeho slovách nachádzame samých seba. Za vypovedanými slovami stojí múdrosť, ktorá im nedáva zovšednieť. Presne vystihujú našu prítomnosť s jej rizikami, a tak sa stávajú impulzom k potrebnej premene nášho osobného života i celej spoločnosti.“
Rodina Karola Wojtylu pochádzala z obce Czaniec v kraji Kent. Starý otec Karola Wojtylu, Matej Wojtyla, sa z rodného Czanieca presťahoval do Lipníka. Bol krajčír a roľník. Oženil sa s Annou Preczek a z tohto manželstva sa narodil Karol, otec pápeža. Po smrti milovanej manželky Anny sa oženil druhý raz. Karol Wojtyla, pápežov otec, bol povolaný do rakúskeho vojska, dovtedy pracoval ako krajčír. Neskôr sa oženil s Emíliou Kaczorowskou. V roku 1906 sa im narodil prvý syn, Edmund. Rodičia túžili po tom aby sa stal lekárom. Ich túžby sa vyplnili a ich syn dosiahol v roku 1930 doktorát lekárskych vied na Jagellonskej univerzite. Jeho lekárka kariéra však netrvala dlho. Zomrel v mladom veku počas epidémie šarlachu. V mladom veku zomrela aj jeho sestra o ktorej za však nezachovali žiadne podrobnosti. Do tejto rodiny sa 18. mája 1920 narodilo tretie dieťa, ktorému dali meno Karol Jozef.
Posol, ktorý prišiel z Poľska. Osobnosť, ktorá v mladom veku stratila všetkých svojich milovaných. Pri stretnutí s obyčajnými robotníkmi si spomína na svoju mladosť keď patril medzi nich. V Poľsku pracoval ako robotník v kameňolome. Po smrti svojho otca bol preložený do továrne. Jediný rok strávil na najstaršej poľskej univerzite a štyri roky trávil manuálnou prácou v kameňolome. Aj napriek tomu, že nikdy nepodceňoval univerzitné diplomy, obdobie v kameňolome považoval za najcennejšie. Vďaka tomu veľmi dobre poznal túžby obyčajných robotníkov.
Kňazské povolanie Karola Wojtylu sa nezrodilo v jeho srdci hneď. Sám si dlho myslel, že ostane laikom. Až po smrti svojho otca v roku 1941, si začal pomaly uvedomovať svoju cestu. Za objavenie svojho povolania bol vďačný svojmu blízkemu kňazovi, ktorý mu vo vhodnej chvíli povedal, že Kristus ho volá ku kňazstvu. Od októbra 1942 sa mladý Karol Wojtyla rozhodol študovať za kňaza. Pracoval ako robotník ale tajne študoval latinčinu a filozofiu s jedným saleziánom s ktorým býval v jednej izbe. V roku 1946 prijal kňazské svätenie. Na druhý deň celebroval primičnú omšu.
Okrem iných talentov, mal Karol Wojtyla talent aj na písanie a dramaturgiu. Keď bol ešte pomocným biskupom napísal drámu „Zlatníkov obchod“, ktorá bola sfilmovaná.
Svoju pápežskú misiu začal 16. októbra 1978 keď bol zvolený za pápeža a prijal meno Ján Pavol II. Počas vykonávanie svojho úradu sa venoval mnohým sféram no špeciálne mladým ľuďom, ktorí ho nesmierne milovali a on rovnako miloval ich. Ján Pavol II. bol zbožňovaný pre svoj ohromný optimizmus a zmysel pre humor.
Jedna z predpovedí Panny Márie vo Fatime bola, že Svätý otec bude veľa trpieť. Táto predpoveď sa splnila dňa 13. mája 1981, keď muž menom Mehmet Ali Agca sa pokúsil Svätého otca pripraviť o život. No aj napriek všetkým okolnostiam a aj napredujúcemu ochoreniu, Ján Pavol II. nestrácal svoju nádej a optimizmus, ktorá strhávala celé generácie ľudí. Svoju plodnú životnú púť zavŕšil v sobotu, 2. apríla 2005, v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. Bola to vigília nedele, ktorú on sám nazval nedeľou Božieho milosrdenstva.
Mgr. Júlia Kocureková
Zdroj:
Ján Pavol II. Hľadanie nádeje. 2000.
Štefan Senčík, SJ. Ján Pavol II. Prvý pápež slovanského pôvodu. 1990.