Prešovská synagóga a osobnosť, ktorá jej „dala život“

V momente, keď som počula o článku o Prešovskej synagóge trochu ma zmrazilo. Vedela som, že voľne dostupné informácie sa budú opierať o historicky výpočet rokov, či rozbor vonkajška. Ja som však hľadala príbeh, ktorý je úzko spätý s týmto historickým skvostom.

Avšak tak ako všetky články i ja musím začať tým, že táto synagóga doslova a do písmena fascinuje už z diaľky. Púta jednak svojou zvláštne krásnou žltou farbou, ale aj ornamentmi, ktoré zdobia jej priečelie. Maurský štýl, ktorý pozorujeme na synagóge sa vyznačuje podkovitými oblúkmi, ktoré sú bohato členené a zdobené drobnými ornamentmi. Tieto ornamenty sa nazývajú arabesky. Práve tento štýl je impozantným a dych berúcim už od roku 1898. Historické zdroje, ako aj novodobé internetové zdroje uvádzajú, že výstavba dosiahla celkovú sumu 48 000 zlatých. Práve hľadaním príbehu, ktorý je nosníkom, a synagóge prináša „život“ sa nám odkrylo viacero príbehov.

Eugen Bárkány (Foto: Nagyová, 2018)

Prostredníctvom svätostánku (aron hakodeš) od Andreja Bacsóa sa pomaly, ale isto dostaneme k podstate tohto historického skvostu, ktorým je konkrétny človek. A tým je Eugen Bárkány. V židovskej náboženskej obci ako Jenő Bárkány. Tento človek je úzko spätý s Prešovskou synagógou. Narodený v roku 1885 v Prešove sa počas svojho života venoval štúdiu na evanjelickom kolégiu v Prešove a následne vyštudoval Vysokú školu technickú v Budapešti, kde úspešne ukončil štúdium s titulom inžiniera. Po štúdiách, tak ako veľa ľudí dnes sa zamestnal ako železničný staviteľ a projektant mostov. Jeho ruky sa podieľali na viacerých významných budovách a synagógach. Počas prvej svetovej vojny sa však začína písať trpká a zároveň impozantná kapitola jeho života, ako aj synagógy v Prešove. Keďže bojoval a padol do zajatia na Sibíri. Po návrate do Československa sa stal vedúcou osobnosťou židovského múzea. Toto obdobie však narušil holokaust, pričom Bacsó utiekol do Maďarska. Stále sa však venoval židovskému kultúrnemu dedičstvu a jeho uchovaniu.

Keďže sám zachránil 1100 artefaktov od zajatcov v ruskom väzení môžeme povedať, že jeho posolstvo žije dodnes, a to v Maďarskom národnom múzeu, ktoré ich získalo.

V roku 1948 sa však synagóga stala nezameniteľnou súčasťou dejín. V roku 1948 tu Bárkány zriadil prvé Židovské múzeum na Slovensku. Po návrate však musel zbierku vysťahovať. Zbierka sa vrátila do Prešova v roku 1993, pričom vdychuje život a posolstvo Eugena Bárkányho tomuto skvostu.

Mgr. Jana Dorčáková

Zdroje:

NAGYOVÁ, V. Zbierku judaík od Eugena Bárkányho vystavujú v bratislavskej synagóge. [Online] 25. 5 2018.

ŽIDOVSKÁ NÁBOŽENSKÁ OBEC PREŠOV. Múzeum židovskej kultúry. [Online] 31. 12 2019.