„… 25. kisleva sú dni Chanuka, ktorých je osem… tie boli určení sviatkom s Hallel [modlitby chvály] a ďakovaním…“ Šabat 21b, Babylónsky Talmud
Chanuka (voľne preložené ako “chanu” – utáborili sa k boju a “ka” – číslovka 25) alebo sviatok svetiel, pravdepodobne najznámejší židovský sviatok aj medzi nežidmi, začína 25. kisleva (v roku 2019 to pripadá na 23. Decembra) a trvá osem dní. To, že je tento sviatok taký známy, je skôr iba zhoda okolností, keď termín tohto sviatku sa viac menej kryje s kresťanskými Vianocami. Je iba iróniou osudu, že sviatok Chanuka, ktorého korene siahajú do obdobia boja proti útlaku a asimilácii, sa stal v niektorých častiach sveta, jedným z najviac asimilovaných a sekulárnych sviatkov židovského kalendára.
Judaizmus patrí medzi tri najväčšie monoteistické náboženstvá na svete. Je najstarším z pomedzi týchto náboženstiev. V dnešnej dobe sa k judaizmu hlási 15 miliónov veriacich. Títo sa považujú za členov jedného národa – židovského, preto sa judaizmu hovorí aj židovské náboženstvo. Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v Tóre, ktorú tvorí päť kníh Mojžišových. Tu sa nachádza pre Židov 613 príkazov – micvot. Micvot obsahuje 248 pozitívnych prikázaní a 365 zákazov.
Židovský kalendár
Židovský kalendár je luni – solárny, a preto židovské sviatky pripadajú každý rok na iný deň mesiaca. Rozdiel medzi našim počítaním roka a židovským letopočtom je ten, že židovské mesiace, hoci ich je 12, majú len 29 alebo 30 dní. Z toho vyplýva, že židovský rok tak má len 354 dní, čo je oproti slnečnému roku o viac ako 11 dní menej. Tento rozdiel sa napravuje tak, že za posledný dvanásty mesiac sa priradí ešte jeden trinást, a to 7- krát počas devätnástich rokov. Takémuto roku sa hovorí Ibbur, čiže prebytočný.
Dni mesiaca sa rovnako ako u nás delia na sedem dní. Pričom u kresťanov sa slávi ako sviatočný deň prvý deň týždňa- nedeľa a u židov je to posledný siedmy deň Šabat. Rovnakým názvom, Šabat, sa označuje aj celý týždeň. Deň v židovstve prichádza spolu s tmou.
Sviatky v židovskom kalendári delíme na veľké sviatky, pútnické sviatky, spomienkové dni a polosviatky.
Prehľad sviatkov
1. Veľké sviatky: Roš ha-šana (1. – 2. Tišri), Jom Kipur (10. Tišri)
2. Pútnické sviatky: Pesach (15. – 22. Nisan), Šavuot (6. – 7. Sivan), Sukkot (14. – 21. Tišri)
Šemini Aceret (22. Tišri), Šimchat Tór (3. Tišri)
3. Polosviatky: Tu bi-Švat (15. Ševat ), Purrim (14. Adar), Lag ba-Omer (18. Ijar),
Chanuka (25. Kislev).
Židovské sviatky
Židovské sviatky boli spojené s oslavami, hodovaním, ale zároveň oslavy zahŕňali vyznávanie hriechov a oddanosť Božiemu zákonu. Prinášané obete zaisťovali odpustenie hriechov a zmierenie sa s Bohom. Popis a predpis ako ktorý sviatok sláviť je zväčša opísaný v Tóre. Slávenie sviatkov a ich dodržiavanie boli v období starého zákona dôležitým spojivom medzi vyvoleným ľudom a Bohom. Dôležitým aspektom osláv je vzdávanie slávy a chvály Bohu stvoriteľovi a Všemocnému vládcovi. Dá sa povedať, že oslava sviatkov bola pre nich tak dôležitá, že zabúdali na podstatu a zmysel sviatkov. Na tento fakt poukazovali všetci proroci.
Dodnes v mnohých židovských rodinách presne dodržiavajú predpisy všetkých Tórou predpísaných sviatkov. V iných rodinách je to len spomienka na tie najdôležitejšie sviatky.
Chanuka
Chanuka má veľký význam v židovskej tradícií, keďže sa vzťahuje na chrám. Chrám bol pre Izraelitov centrom náboženského života a symbolom jednoty.
Chanuka je osemdenný sviatok, ktorý sa začína 25. dňa mesiaca Kislev. Tento sviatok sa viaže na na opätovné zasvätenie Jeruzalemského chrámu. Všetko to začalo nástupom Antiocha IV. (175 – 167 pred Kr.) na trón. Prehlásil sa za boha a žiadal príslušné pocty pre svoju osobu, ako zjavený boh si dal priezvisko Epifanes. Z Jeruzalemského chrámu zobral chrámový poklad. Do chrámu dal priniesť sochu gréckeho boha Dia. Židom bola zakazovaná obriezka, nesmeli zachovávať Šabat a sviatky, zvitky Tóry boli pálené. Podľa nariadenia kráľa mali splynúť v jeden národ.
„Kráľ Antiochus vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky.“
Júda Makabejský zvolal na deň 25. Kislev zhromaždenie zástupcov obecných rád starších a obnoveného sanhedrinu na slávnosť chanukat habajit – obnovenia a znovuzasvätenia chrámu. V chráme však podľa tradície našli len jedinú nádobku s posvätným olejom do večného svetla. Táto nájdená dávka by stačila na jeden deň. Výroba nového oleja trvala minimálne osem dní. Stal sa však zázrak a svetlo na menore svietilo až pokiaľ o osem dní nedoliali nový olej. Sviatok chanuka sa preto niekedy volá aj sviatkom svetiel a trvá osem dní. Talmud o tomto hovorí:
„Keď Gréci vstúpili do chrámu, znesvätili všetok olej vnútri, a keď ich Chašmonajim (Hasmonejovci) porazili a zvíťazili, hľadali a našli jednu nádobku oleja s pečaťou veľkňaza, ktorá však obsahovala olej dostačujúci k sväteniu na jeden deň. Vtedy sa stal zázrak a svetlá horeli osem dní“ (b Šab 21b)
Na pamiatku znova zasvätenia chrámu sa v židovských rodinách sláviacich tento sviatok zapaľuje osemramenný svietnik „chanukíjá“, Prvá sviečka sa zapaľuje 25. Kisleva, a to po západe slnka a východe prvej hviezdy. Sviečky sa na svietniku zapaľujú postupne z pravej strany smerom doľava. Každý deň jednu, ako pripomienka a symbol nového dňa, v ktorom sa zázrak odohral. Počas zapaľovania sviečok sa recitujú modlitby, ktoré oslavujú Boha za jeho veľkú lásku, za zázrak, ktorý urobil, za ochranu počas roka a ako poďakovanie, že sa mohli dožiť až tohto dňa. Počas horenia sviečok sa nemá vykonávať žiadna práca.
Chanuka sa prežíva ako rodinný sviatok. Deti počas tohto sviatku dostávajú dary, ľudia sa navzájom navštevujú a obdarúvajú. Počas slávenia Chanuky sú zakázané akékoľvek žalospevy či oplakávania mŕtvych.
Bc. Radka Cardová
Zdroje:
DROZDÍKOVÁ, J.: Základy judaizmu, 1993.
FRANEK, J.: Judaizmus, 1993.
CHOURAQUI, A.: Dějiny Judaismu, 1995.