Torysky sú rázovitá obec ležiaca 17 km severovýchodne od Levoče v Levočských vrchoch. Až dodnes si Torysky zachovali svojské tradície v architektúre, remeslách, odievaní, piesňach a zvykoch.
Vychýrení výrobcovia šindľov
Územie, na ktorom sa nachádzajú dnešné Torysky, sa prvý krát spomína v roku 1284. Vtedy, podobne ako v roku 1437, kedy sa územia zmocnili Görgeyovci, však bola táto oblasť neosídlená. To sa zmenilo až v 16. storočí. Slobodné kráľovské mesto Levoča 3. mája 1537 založilo Torysky, ktoré boli potom levočskou poddanskou obcou až do polovice 19. storočia. Mesto Levoča tu usadilo Rusínov na valašskom práve. Rusínske obyvateľstvo pretrvalo až do súčasnosti, i keď dnes sa k rusínskej národnosti hlási kvôli rôznym okolnostiam menej ako polovica obyvateľov. Rusínsky folklór však svedčí o rusínskom pôvode miestnych. Nasledujúce 17. storočie prinieslo obyvateľom Torysiek mnoho utrpenia. Protihabsburské povstania, epidémie či hladomory výrazne znížili ich počty. Potom však prišlo lepšie obdobie a obec sa rozvíjala. V roku 1828 mala až 1336 obyvateľov. Obyvatelia Torysiek sa živili predovšetkým pastierstvom, roľníctvom a drevorubačstvom. Chovali kone, ošípané a predovšetkým ovce, z ktorých využívali mlieko a vlnu na výrobu rôznych produktov. V obci fungoval tiež mlyn a píla. Okrem toho sa miestni obyvatelia živili remeselnou výrobou. Spracúvali kože, tkali plátno, súkno, šili súkenné odevy a kožuchy. Torysky sa však v širokom okolí stali vychýrenými predovšetkým výrobou kvalitných drevených šindľov. V priebehu 19. a 20. storočia najmä vplyvom vysťahovalectva došlo k poklesu počtu obyvateľov až na súčasných vyše tristo ľudí. Tí, čo ostali, sa tak ako ich predkovia živia najmä poľnohospodárstvom, lesníctvom alebo pracujú v okresnom meste.
Dve tragické letecké nešťastia
Život v Toryskách výrazne ovplyvnil vznik Vojenského obvodu Javorina v roku 1952. Toryšťania na jeho úkor vtedy prišli o dve tretiny poľnohospodárskej pôdy. V priestore vojenského obvodu štyri roky po jeho vzniku spadlo dopravné lietadlo. Tragédia si vyžiadala dvadsať dva obetí. Zachrániť sa podarilo štyroch ľudí. Pri záchranárskych prácach vtedy výrazne pomáhali aj dobrovoľní hasiči z Torysiek. K leteckému nešťastiu došlo v blízkosti obce aj dvanásť rokov predtým. Ešte počas druhej svetovej vojny, koncom roka 1944, sa neďaleko Torysiek zrútilo vojenské lietadlo, na palube ktorého boli ranení vojaci. Z dvanástich cestujúcich deviati nehodu neprežili.
V obci mali tri kostoly
Rusíni, ktorí Torysky založili, si so sebou priniesli svoju vieru východného obradu. V 17. storočí sa rovnako ako ich ďalší súkmeňovci v Uhorsku stali gréckokatolíkmi. Túto vieru vyznáva väčšina Toryšťanov až do súčasnosti. Bolestným intermezzom boli roky 1950-1968, kedy bola gréckokatolícka cirkev v Československu komunistickým režimom zrušená. Toryšťania sa mohli ku gréckokatolíckej viere vrátiť po roku 1968. Počas svojej päťstoročnej existencie mali Torysky tri chrámy. Prvý kostol bol drevený. Spolu s drevenou farou ho postavili v 17. storočí. Kostol však dlho nevydržal a už v roku 1730 bol postavený nový kostol. Táto stavba bola takisto drevená. Patrónom chrámu bol sv. Michal Archanjel. Aj tento kostol však podľahol skaze. Tretí, tentokrát už murovaný kostol, bol postavený v roku 1861 v klasicistickom slohu. Jeho patrónkou sa stala Panna Mária Ochrankyňa. V neskorších obdobiach ho viackrát prestavali.
Torysky sú pamiatkovou zónou
Torysky sú výnimočné svojou ľudovou architektúrou. Ocenila to aj odborná verejnosť, o čom svedčí fakt, že Torysky sa v roku 1993 stali pamiatkovou zónou. V rámci nej má status kultúrnej pamiatky vyše dvadsať domov a viacero stodôl a maštalí. Drevené domy v Toryskách majú šindľovú strechu a prevažne trojpriestorovú dispozíciu v potočnej radovej zástavbe. Komora je v domoch umiestnená na čelnej stene. Drevenice sú podmurované a väčšinou podpivničené. K domom prislúchali stajne, maštale, kuríny, stodoly, kôlne a sýpky. Tieto hospodárske budovy boli stĺpikovej i zrubovej konštrukcie. Napriek tomu, že mnoho domov si uchovalo pôvodný vzhľad, je nutné poznamenať, že charakter obce sa za posledných 150 rokov zmenil. Postupne bolo postavených viacero murovaných budov, ktoré už majú dnes v obci prevahu.
Deti chodia do školy v susednej obci
Škola bola v Toryskách už na začiatku 19. storočia. Dlhý čas sa vyučovalo v drevenej školskej budove. Až v roku 1907 bola postavená murovaná škola. Aj tá však po čase prestala vyhovovať a v roku 1957 bola postavená tretia školská budova v Toryskách. Neskôr začala v obci pôsobiť materská škola, ktorá na rozdiel od základnej školy funguje dodnes. Základnú školskú dochádzku totiž od 80. rokov 20. storočia absolvujú deti z Torysiek v Nižných Repašoch.
Kroj z Torysiek je unikátny
Torysky sú na celom Slovensku známe svojím špecifickým unikátnym ľudovým odevom. Tradičný ženský odev z Torysiek pozostáva z bielej košele s dlhým rukávom stiahnutým do vyšívanej manžety, spodnice, sukne so živôtikom, ktorý sa cez prsia spevňuje šnúrkou, stuhy visiacej cez celý chrbát až po koniec sukne, zástery, čepca so šatkou a čižiem. Mužský odev je jednoduchší. Pozostáva z bielej košele s dlhým rukávom stiahnutým do vyšívanej manžety, bielych nohavíc zo súkna, vesty do pása bez rukávov, klobúka s perom a topánok. V súčasnosti Toryšťania nosia kroje len pri výnimočných príležitostiach. Na verejnosti toryštiansky ľudový odev najviac prezentuje miestna folklórna skupina Javorina. Tá je najvýznamnejšou nositeľkou a reprezentantkou ľudových rusínskych zvykov, piesní a tancov tejto rázovitej obce. Počas svojej vyše štyridsaťročnej existencie zaznamenala Javorina mnoho úspechov. Okrem iného vystupovala tiež v sídle prezidenta SR a v budove Národnej rady Slovenskej republiky. Pri rozprávaní o tradíciách nemožno nespomenúť koláč typický pre Torysky. Jeho názov je „kuch“ a doteraz je neodmysliteľnou súčasťou svadieb a krstín v Toryskách. Príprava tohto polmetrového sladkého makového koláča trvá vyše šesť hodín a miestne gazdinky na jeho výrobu používajú špeciálny postup a technológiu.
Martin Furmanik
Zdroje:
FURMANIK, Martin – PAVLIS, Juraj – STAŇOVÁ MICHALKOVÁ, Mária – ŠTEVÍK, Miroslav. Dejiny Rusínov na Spiši. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, 2020, 256 s. ISBN 978-80-85173-34-5.
LUKÁČ, Gabriel – ODLER, Peter – SEMANOVÁ, Eva. Pamiatková zóna Torysky. Zásady ochrany pamiatkového územia. Levoča : Krajský pamiatkový úrad Prešov, pracovisko Levoča, 2011, s. 68.
STERANČÁKOVÁ, Daniela – MIGIEL, Robert. Dedičstvo. Monografia obce Torysky. Prešov : Datapress, 2011, 160 s. ISBN 978-80-970978-8-2.
Titulná fotografia: Kostol v Toryskách (Foto Martin Furmanik)