Metropola Šariša – mesto Prešov – síce nezískalo titul Európskeho mesta kultúry, avšak možností trávenia voľného času tu bolo stále dosť. Jednu z nich predstavuje divadlo so špecifickým publikom – rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča, ktoré svojimi hrami zabáva Prešovčanov už desaťročia. Je vhodné pripomenúť, že ide o jediné divadlo na Slovensku s repertoárom výlučne v rusínskom jazyku.
Aké boli začiatky Divadla A. Duchnoviča?
Rusínske divadlo vzniklo po 2. svetovej vojne v roku 1945 na družstevnom základe. Vtedy nieslo pôvodný názov „Ukrajinské národné divadlo“. Ako prvú premiéru odohralo hudobnú drámu Michaila Starického „Oj, nechoď, Hricko, na priadky“ (Oj nechody Hrycju…) v ukrajinskom jazyku.
Do svojho prvého výročia súbor predstavil štyri premiéry a odohral viac ako 97 predstavení. Pôvodne sa hrali hry v ruskom jazyku (najmä ruská klasika), neskôr došlo k preorientovaniu na ukrajinský jazyk. Až od 80. rokov 20. storočia divadlo definitívne inscenuje v rusínskom jazyku.
Túto zmenu vyvolala žiadosť miestneho obyvateľstva. Sčasti sa o tento jav pričinila Nežná revolúcia, po ktorej obyvatelia prechádzali istým samo-uvedomovacím procesom – nachádzaním vlastnej identity. Po sčítaní ľudu sa totiž množstvo tunajších obyvateľov prihlásilo k materinskému rusínskemu jazyku a k rusínskej národnosti.
Vysoké zastúpenie Rusínov v meste si vyžadovalo aj kvalitné zastúpenie v kultúre. Tak sa vyformoval umelecký súbor s rusínskou tradíciou, ako ho poznáme dnes. Vtedajšia dobová tlač zachytila úspešnosť divadla na vidieku severovýchodu Slovenska, kam s hrami cestovalo na zájazdy. Divadlo tak ako jedno z prvých dokázalo, že rusínsky jazyk nie je len „reč kuchyne a krčmy“, ako sa o tejto reči vyjadrovali doboví zástancovia ukrajinského smeru.
Alexander Duchnovič ako symbol národného obrodenia
Pomenovanie divadla po Alexandrovi Duchnovičovi nastalo po 45 rokoch od jeho vzniku, t. j. 15. októbra 1990. Symbolicky bolo nazvané podľa vedúcej osobnosti národného obrodenia na východnom Slovensku a Podkarpatsku.
Alexander Duchnovič pôsobil istý čas na biskupskom úrade v Prešove. Do histórie sa zapísal najmä tým, že dopomohol k otvoreniu škôl v rusínskych obciach. V pedagogickej tvorbe kládol dôraz na výchovu v národnom duchu: na vštepovanie lásky a hrdosti k národu, materinskému jazyku a tradíciám. Niet preto divu, že dramatici divadlo spojili práve s touto významnou osobnosťou rusínskej obce.
Význam rusínskeho divadla v Prešovskom kraji
Pôvodné Ukrajinské národné divadlo ponúkalo v povojnových rokoch Prešovčanom umelecké zážitky. Bolo však významné aj preto, že umožňovalo značné aktivity v oblasti tlače a ľudového umenia. Po roku 1989 totiž riaditeľ divadla Jaroslav Sisák poskytol novozaloženej rusínskej redakcii prvé priestory na fungovanie. Tak vďaka divadlu začali vychádzať prvé rusínske porevolučné Ľudové noviny (Народны новинкы) a kultúrno-kresťanský dvojmesačník Rusyn (Русин). Redakcia si v tom čase vystačila s jednou pivničnou miestnosťou a najnutnejším nábytkom. Obe uvedené periodiká vychádzajú dodnes.
Okrem toho patrilo premenovanie súboru na Divadlo A. Duchnoviča a príprava jeho repertoáru výlučne v rusínskom jazyku medzi 12 prioritných cieľov Rusínskej obrody z roku 1990.
V súčasnosti sa pôvodne etnické divadlo vypracovalo na kvalitný súbor divadelnej kultúry. V repertoári ponúka komediálne hry, ale aj drámy svetovej, slovenskej a ukrajinskej tvorby. Humor tvorený tamojšími hercami je neopakovateľný, a preto určite odporúčame navštíviť ho. Ponúka totiž skvelú príležitosť zábavy spojenej so spoznávaním rusínskej kultúry. A aj keď dokonale neovládate rusínsky jazyk, skvelé prevedenie hier zaujme aj menej rečovo interesovaného diváka.
Dominika Grošková
Zdroje:
Plišková, Anna (ed.). Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008, 264 s.
https://www.teraz.sk/kultura/presov-rusini-divadlo-alexandar-duchnovi/98208-clanok.html
http://www.zemplincanonline.sk/sk/aktualne/spolocnost/rusini-su-svetovi—alexander-duchnovic/
Titulná fotografia: Nápis nad vchodom do budovy divadla (Foto: wikimedia.org)