Vajíčko, symbol všesveta

Vedecké poznanie ľudstva a pocit nadradenosti nad prírodou popretrhávalo priame prepojenie človeka s jeho hlbinnými koreňmi a s evolučnou prapamäťou života. Človek stratil svoju emocionálnu podvedomú integritu s prírodnými javmi, ktoré pre neho prestali mať symbolický obsah. Hrom prestal byť hlasom nahnevaného Perúna a v rieke neprebýva duch. K človeku sa už neprihovárajú kamene, rastliny, zvieratá a ani on s nimi nekomunikuje v dôvere ich porozumenia. Vytratil sa duchovný kontakt s prírodou aj mohutná emocionálna energia, ktorá toto symbolické prepojenie navodila. O tejto pretrhnutej latentnej niti hovorí C. G. Jung vo svojom diele „Človek a jeho symboly“. Podobný postoj možno pozorovať aj na pomyselnej ceste premeny vajíčka ako symbolu všesveta.

Kraslica v mytológií

V mytologických bájach Indie, Perzie, Byzancie, starých Grékov či Rimanov vnímame vajíčko ako symbol vzniku sveta. Legenda od Herodota hovorí, že svet vznikol znáškou vajíčka bájneho vtáka Fénixa vo svätyni Heliosa – boha slnka. Starí Indovia tvrdia, že vajíčko bolo kolískou sveta: „Keď bolo všetko zahmlené v polotme, zaliate v chaose a zahalené hlbokým snom, zrazu sa objavil Ten, kto bol sám sebou – pôvodca počiatku sveta. On stvoril vzduch, vodu, posial semeno z ktorého vzišlo zlaté vajce, ktoré svietilo ako slnko. A otec svetov Brama sa z neho narodil vlastnou silou…“¹ V krásnom staro-perzskom mýte spočiatku nebolo nič – iba božstvo. Potom sa zjavilo vajíčko, rozbilo sa a z neho vystúpilo slnko a mesiac na oblohu. Zem, tým že bola ťažká, sa spustila dolu. Nádherná je fínska národná epopeja Kalevala, kde sa dcéra vetrov a matka vody Kave spustila na hladinu mora a sedemsto rokov sa kolísala na jeho vlnách. Divá kačka, ktorá si poplietla koleno Kave s kopcom, si na ňom urobila hniezdo a zniesla šesť zlatých vajec a jedno železné vajíčko. Kave sa pohla a všetky vajíčka spadli do vody. Vo vlnách mora sa rozkotúľali a rozbili na kúsočky. Z nich vznikla suchozem, vysoká nebeská klenba, zo žĺtka zasvietilo jasné slnko, z bielka mesiac na nebi, zo strakatého vajíčka sa rozžiarili hviezdy a z tmavej časti vajíčka sa v povetrí objavili chmáry. „Čas sa míňa, prudko plynie, rok za rokom ubieha a matka vody stále pláva, tá dcéra povetria krásna, po driemajúcich vlnách mora.“² Koľko poetiky, mystiky a symboliky malo vajíčko v dobách predkresťanských!

Predkresťanská a kresťanská symbolika kraslíc

Pre starých Slovanov boli sviatky jari tradične oslavou príchodu bohyne Vesny. S ňou súviseli kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tom čase sa čistili studničky, príbytky, dovyšíval nový odev, ktorý obmedzoval vplyv zlých síl. Oblievanie vodou a šibanie vŕbovými prútikmi kvôli zdraviu, aj česanie pod vŕbou kvôli krásnym vlasom, boli spájané s predstavou prenášania sily prebúdzajúcej sa prírody na človeka, jeho krásu a zdravie. Vajíčka sa maľovali v čase jarnej rovnodennosti a symbolizovali plodnosť a obnovenie života. Používali sa „živé“, surové vajíčka, ktoré sa písali a farbili. Boli kultovým predmetom a človek naň písal rôzne tajomné znaky. Teda aj rôzne tajomné želania, ktoré boli adresované tej čudotvornej a život darujúcej sile ukrytej v škrupinke. Dnes nám už nie je dostupný presný systém a symbolika prastarých znakov, cez ktoré ľudia túžili privolať dobré sily prírody a s ich pomocou zvíťaziť nad zlom.

Pôvodnú predkresťanskú symboliku vajíčka adaptovala cirkev, ktorá v 12. storočí zahrnula kraslicu do kresťanskej symboliky. Ranné kresťanstvo pripisovalo kraslici veľký význam. Symbolizovala znovuzrodenie. Ako sa píše v Rukopise Dmitrija Rostovského z roku 1910, Mária Magdaléna použila práve vajíčko na vysvetlenie udalosti vzkriesenia Krista imperátorovi Tibériovi, ktorý vtedy vládol Itálii. Darovala mu červené vajíčko so slovami: „Kristus vstal z mŕtvych.“ Vajíčko bolo vizuálnym znakom vzkriesenia Krista, ale i vzkriesenia v budúcom živote. „Ako z vajíčka sa rodí nový život vtáčaťa, pred ktorým sa po oslobodení zo škrupinky otvorí nedozerný priestor kruhu života, tak i človek pri druhom príchode Pána na zem zhodí zo seba, spolu s telom, všetku ťažobu zeme. Červená farba veľkonočného vajíčka nám pripomína, že pre vykúpenie ľudstva, pre jeho duchovné preobrodenie, bola vyliata na kríži čistá krv Pána.“³ Obraz a symbolika červeného vajíčka dodnes slúži na pripomenutie najzáväznejšej dogmy kresťanskej viery východného obradu, Zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorú vyznávajú Rusíni.

Vajíčka a kraslice v ľudovej tradícií Rusínov

Rusíni svätili na Veľkú noc „živé“ (surové) vajíčka „pisanky“ a varené nezdobené „farbanky“. Tie sa na Veľkú noc konzumovali a ich škrupinky používali na magické úkony. Živé si nechávali na ochranu a ozdobu v prednej chyži. Dnes sa miesto „farbanok“ dávajú na spodok do košíka varené vajíčka bez škrupinky a na vrch zdobené kraslice „pisanky (krašanky)“ ako symbol vzkriesenia, obnovenia, nepretržitosti života, plodnosti života v prírode. Kedysi ženy na „pisanky“ písali rôzne tajomné znaky – symboly, ktoré boli adresované čudotvornej a život dávajúcej sile ukrytej v škrupinke. Cez ne túžili ľudia privolať dobré sily prírody a ich pomocou zvíťaziť nad zlom. U Rusínov sa tento systém znakov zachoval len torzovito. Napríklad kruh, napísaný malými ťahmi hlavičkou špendlíka, ktorý bol napichnutý na paličku z hrozna a namočený do včelieho vosku, mal v minulosti silný magický význam. Znamenal ochranu človeka a jeho majetku od zla. Kruh ochraňoval pred zlými silami, ktoré sa márne snažili roztrhnúť to, čo nemalo začiatok ani koniec. Znak rebríka bol prevzatý z výšiviek a znamenal zjednotenie, spojenie dvoch rovín – pozemskej a posmrtnej. Zaujímavý znak hada bol zase symbolom ochrancu obydlia, hlavne pred ohňom. U Rusínov bola symbolom zla zmija. Štylizovaný znak vody na krasliciach bol symbolom materiálneho bohatstva, zdravia, čistoty a voľnosti. Aj ostatné zachované znaky, napríklad solárne telesá, štylizované kvety, hmyz, zvieratá, predmety či pracovné nástroje, vytvárali pestrosť magickej reči napísanej na krasliciach. Koniec koncom je tu určité slovesné prepojenie na písanie ikon, ktoré sú súčasťou národnej identity Rusínov, prostredníctvom ktorých sa vzdáva úcta pôvodcovi – Božiemu originálu.

Voskom vyzdobené „popísané“ vajíčko sa vkladalo do farebného roztoku, ktorý si kedysi ženy vyrábali z prírodnín. Napríklad červenú farbu vytvárali z vývaru cibuľových šupiek, z dreva starej bystrickej slivky, dokonca z triesok brazílskeho bermanu – bukového dreva, ktoré prinášali pri návratoch vysťahovalci za prácou z Brazílie. Modrú, fialovú vyrábali z vývaru čučoriedok, ostružín a cvikly. Žltú zase z vývaru kôry divej plánky, ovsa, záružlia močiarneho a koreňa hluchavky. Množstvo ďalších odtieňov bolo možné vytvoriť na prírodnej báze. Tieto farby kraslíc mali tiež svoju symboliku, ale v košíkoch, ktoré muži niesli na Veľkonočnú nedeľu ráno ku kostolu, nesmela chýbať červená kraslica ako symbol vzkriesenia. Po omši „bohoslužbe“ a vysvätení košíkov sa všetci ponáhľali domov, lebo sa tradovalo, že kto skôr príde domov, bude skôr hotový s poľnými prácami. A možno ich hnal aj hlad, lebo veľmi prísny 40 dňový „velykodňij pist“ – veľkonočný pôst a zákaz jedenia do bohoslužby, urobili svoje. Hlavne, ak v košíku rozvoniavali dobroty a  pred nimi bol najvýznamnejší cirkevný sviatok v roku a dni plné modlitieb, hojnosti, veselosti a jarných hier. Pri každom stretnutí zaznievali radostné pozdravy „Christos voskres. Vojisten voskres.“

Vajíčka a kraslice boli ako kultový predmet späté s rôznymi obradmi. V rusínskych regiónoch na Slovensku sa ešte donedávna zachovávali osobité mystické a zvykoslovné úkony. Ak zomrelo dieťa počas Veľkonočných sviatkov, príbuzní mu do truhly položili kraslice (v niektorých obciach kraslice zviazali do uzlíka), aby sa na druhom svete malo s čím hrať a tešilo sa ako ostatné deti pri veľkonočných hrách. Ak zomrelo dievča, kraslice ukladali vo forme venca – symbolu svadobného obradu. Počas Veľkej noci, po rusínsky „Velykdeň“ – Veľký deň, nosili príbuzní vajíčka na cintorín a kládli ich na hrob, aby zomrelí vedeli, že sú tie najdôležitejšie sviatky, nádej vzkriesenia ich duší. Tradovalo sa, že pri prvom kúpeli novorodenca by vo vode okrem iného nemalo chýbať ani vajíčko, aby dieťa bolo zdravé a bucľaté. Aj pri svadobných obradoch plnilo vajíčko určitú magickú úlohu. Nevesta po návrate z kostola „cerkvi“ na prahu domu spustila spod sukne vajíčko, pričom si šepkala, aby tak ľahko rodila, ako vypadlo vajíčko. Vajíčka a kraslice mali ochraňovať dom a hospodárske budovy od bleskov a požiarov. Keď už horel susedov dom, gazdiná hádzala vajíčka na opačnú stranu, aby zmenila smer vetra a zachránila vlastný dom. Ak sa blížila silná búrka, hádzala gazdiná škrupinky z posvätených „farbanok“ do pece na rozpálené uhlie, aby ochránili dom. Ak zniesla sliepka abnormálne malé vajíčko „pokladok“ prehadzovali ho cez dom, aby ten ochránili pred nečistými silami, ale nosili ho aj na cintorín, na novo upravený hrob, aby sa zbavili zlého. Vajíčko a kraslica boli súčasťou magického obradu aj pri prvom hone dobytka na pašu. Vajíčkom sa pohladil dobytok pre zdravie a silu. Aj pred prvou orbou v jari sa vajíčko kládlo do prvej brázdy a zaorávalo zo želaním, aby bolo pole čisté a bez buriny. Keď sa staval dom, vajíčko dávali do základov, aby malo ochrannú funkciu. Mnoho ďalších mystických úkonov s vajíčkom a kraslicou sa odohrávalo v rusínskych domácnostiach s menšími obmenami podľa jednotlivých rusínskych oblastí. Mysleli by sme si, že dozvuky týchto úkonov poznáme už len z rozprávania starých ľudí, ale zdá sa, že ešte dnes sa niektoré zvyky zachovali, aj keď sa praktizujú v tajnosti v podobe bielej mágie či v ľudovom liečiteľstve.

Kraslica a súčasnosť

Keď si predstavíme súčasnú úlohu kraslice v našom živote, zistíme, že si zachovala z pôvodného významu a symboliky pramálo, skoro nič. Hádam len druhoradú funkciu obdarovania. Aj tá sa už vytráca. Samotné vajíčko úplne stratilo mystický význam. Ostal len estetický účinok, a tak sa k nemu stavajú aj súčasné maliarky kraslíc „pisankarky“. Je zaujímavé, že aj keď ich počet stúpa, nevenujú pozornosť tradičnému vnímaniu kraslice. Vymýšľajú nové „atraktívne“ dekorácie, na hony vzdialené od pôvodnej funkcie vajíčka. Z rusínskych dedín, kde stará generácia odchádza a s ňou aj úcta k tradíciám, sa táto záľuba vytráca a presúva do miest. V posledných rokoch tradičné techniky zdobenia kraslíc pomaly zanikajú. Necítime potrebu vnímať kraslicu ako symbol, skôr ju vnímame ako veľkonočnú ozdobu. V niektorých prípadoch je otázne, či je názov kraslica v jej súčasnej podobe na mieste. Či prislúcha, napríklad pri krasliciach zdobených technikou madeiry, kde sú škrupinky prevŕtané, prázdne, teda mŕtve, hovoriť o symbole životodarnej sily, o vzkriesení a vzniku nového života, či majú mať miesto vo veľkonočnom košíku.

Možno ďalšia doba prinesie pre vajíčko nový transcendentálny význam. Kto vie? Symbol pre človeka vždy znamená spojenie videného s nevideným. Nabáda na spoluúčasť a vyžaduje spoluúčasť. Keď človek pochopí a pocíti, že je v tomto svete pripútaný k nekonečnu, menia sa jeho túžby, postoje a hodnoty. Možno preto by sme si na Veľkú noc pri vkladaní červenej kraslice do košíka mali na chvíľu uvedomiť jej posolstvo a precítiť radosť zo vzkriesenia a nádej na život večný. Na tejto zemi má všetko svoju podstatu, pokiaľ ju nebudeme nachádzať, premárnime svoje bytie.

Daniela Kapráľová
SNM Múzeum rusínskej kultúry, Prešov

Zdroje:

GUZEJ, Juraj. : Katalóg k výstave Kraslice, Vihorlatské múzeum v Humennom, 1997

HOTOVSKIJ, L.: Prečo si kresťania vážia kraslicu, Človek a svet, 1982

Kalevala: Fínska národná epopeja, preklad E.Timčenka, Ľvov, 1901

MARKOVIČ, P.: Kraslice, 1978

Rukopis Dmitrija Rostovského, 1910

 

Titulná fotografia: Kraslice písankárky Zuzany Kapráľovej zo Stakčína (Foto: Zuzana Kapráľová)