Punk. Zasiahol svet a zanechal nezmazateľné stopy. Zatiaľ čo punková subkultúra a punk rocková hudba vo svete prekvitala od 70. rokov 20. storočia, začiatok punku na Slovensku bol kvôli vtedajšiemu duchu doby dosť pozvoľnejší.
V zásade bol pre punk na našom území kľúčovým míľnikom rok 1989. Rozvoj subkultúry pred a po tomto roku je preto značne rozličný. V období socializmu boli podmienky pre rozvoj hudby aj subkultúry pochopiteľne obmedzené. Napriek nepriazni všeobecného nastavenia spoločnosti však v 80. rokoch 20. storočia museli bezpečnostné zložky postupne riešiť mládež hlásiacu sa k punku a k novej vlne. K tradičnému triednemu nepriateľovi – vlasáčom, tak pribudol ďalší problémový element.
Štátne orgány týchto punkerov obviňovali zo sympatií k nacizmu, alkoholizmu, neprispôsobovaniu sa väčšinovej spoločnosti zvlášť skrz nechuť k práci. Hoci túto odvážnu subkultúru pravdepodobne ozaj netvorili príkladní jedinci, mali značný podiel na rozvoji antisystémoveho myslenia mládeže na Slovensku. Hlavnou ideou vtedajších punkerov bol totiž protest proti komunizmu.
Problémy všade naokolo
Zázemím punku na Slovensku sa stala najskôr Bratislava, kde vznikli jedny z prvých punkových kapiel na Slovensku. V roku 1979 tu začala hrať kapela Tip, ktorá sa neskor transformovala na kapelu Ex Tip. Štafetu prevzala kapela Paradox, ktorá tiež nemala dlhú existenciu. V roku 1984 vznikla legendárna kapela Zóna A, ktorá funguje dodnes.
V 80. rokoch sa stala bratislavská scéna neprehliadnuteľná. Punkové koncerty boli najprv obmedzované. Do roku 1988 predchádzali vystúpenia kapiel mnohé represie, vypočúvania zo strany ŠtB. Pre štátnu moc, ktorá subkultúre všemožne znepríjemňovala život, bolo však sotva možné úplne ju potlačiť či ilegalizovať. Postupne bolo preto prikročené k vydávaniu oficiálnych zoznamov kapiel, ktoré mali povolené hrať. Tým sa ich činnosť dostala pod kontrolu (s menej známymi kapelami sa mohla vysporiadať aj inak).
Po novembri 1989 sa mnohé zmenilo. Záujem trochu opadol, viacero kapiel vzniklo a zaniklo. Posolstvá punkerov sa museli zmeniť. Napriek tomu sa až v tomto období u nás rodí punkové hnutie v pravom slova zmysle. Budovala ho mládež vo veku 18 – 20 rokov. Slovensko mohlo prirodzenejšie preberať vplyvy zo západu.
Rozvoj mimo totality
Postupne k nám prenikal anarchopunk, zatiaľ čo na západe už nebol natoľko v kurze. Západom hýbala vlna hardcoru. Kapelou, ktorá ako jedna z mála prežila zmenu režimu a veľmi flexibilne sa jej prispôsobila aj štýlom, bola Davová psychóza. V roku 1992 už aj u nás začalo frčať to, čo v západnej Európe. Ako huby po daždi vyrástli nové kapely. Medzi nimi napr. Akcia Z, Márna snaha, You Think Bad, Nonconformist, Antikapitál, Nihil Obstat, Hell on Earth.
Najviac vody však na Slovensku namútili kapely s neangažovaným punkom ako Zóna A, Iné kafe, Kolaps a Hasiaci prístroj. Spomenúť musíme aj kapelu Načo názov a Konflikt. Zažili svoje „ups“ aj „downs,“ ale najmä na prelome milénií sa niektorým z nich podarilo dostať slovo aj v rámci mainstreamu.
Absolútnym vrcholom pre všetkých fanúšikov punku, ktorých je aj v súčasnosti na Slovensku nemálo, sú hudobné festivaly. Môžu si tam užiť svoj obľúbený hudobný štýl do sýtosti. Pre tých, ktorí zatiaľ punku neprišli na chuť, dávame do pozornosti festival Punkáči deťom. Ide o letný hudobný benefičný festival (organizovaný rovnomenným občianskym združením) orientovaný v štýle punk-rock, ska, reggae, rockabilly, ktorý sa koná už od roku 2008. Cieľom festivalu je priblíženie punkovej subkultúry ľudom, ktorí ju doposiaľ vnímali ako „odpad spoločnosti“ a snaha o pomoc deťom, ktoré ju potrebujú. Ak sa nič nezmení, najbližšie podujatie Punkáči deťom sa uskutoční 25. 8. – 28. 8. 2021 na letisku Trenčín.
Patrik Čigáš
Zdroje:
DRAHOŠ, S. 1998. Punková scéna na Slovensku. In: Súčasné subkultúry mládeže. Bratislava: Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV, 1998. 69 s.
MICHELA, M.: Punkrockové Slovensko. História, 2017, 16, 5, s. 39-43.
Úvodná fotografia: punk si získal fanúšikov na celom svete (Foto: pixabay.com)