Sviatok Všetkých svätých. Pamiatka zosnulých. Dušičky. Samhain. Halloween. Qingming. Día de los Muertos.
Alebo tiež: Koľko kultúr, toľko sviatkov.
Kult mŕtvych má svoje pevné miesto vo všetkých kultúrach a náboženstvách. Všetky národy a vierovyznania si k smrti a uctievaniu si svojich zomrelých vytvorili svoj postoj a svoje vlastné tradície. Naprieč svetom sa môžeme stretávať s rôznymi formami smútenia, spomínania, oslavovania. Nie všetky musíme chápať a nie všetky musíme prijať, no mali by sme sa navzájom rešpektovať. Keď sa pozrieme na tieto sviatky podrobnejšie, dospejeme k záveru, že ich podstata je rovnaká a mnohé majú spoločný základ. V priebehu rokov a storočí, sa globalizáciou, vzájomným pôsobením a prepojením kultúr začali rôzne prvky slávenia navzájom prelínať.
Kresťanská stredoeurópska podoba
,,Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám. Pamiatku verných zomrelých zaviedol v roku 998 clunyjský opát Odylo, ktorý sa takto snažil čeliť pretrvávajúcim pohanským obradom. V 13. storočí sa tento zvyk rozšíril v celej západnej cirkvi.“
V stredoeurópskom priestore je slávenie sviatkov veľmi podobné. Na Slovensku pripadá na tento deň tradične návšteva cintorínov, ozdobovanie hrobov, pálenie sviečok a spomínanie na zosnulých. Európania zvyknú na stôl, rovnako ako počas Vianoc, prestrieť o jeden tanier na stole viac.
Zvyky zvyšku sveta
Keď sa presunieme na druhý koniec zemegule, dostaneme sa do Ameriky. Mnohými zatracovaný sviatok – Halloween. Vo svojej modernej podobe tento sviatok už mnoho z pôvodného nemá. No jeho základom bola keltská tradícia, podľa ktorej sa v túto noc prelína svet živých so svetom mŕtvych. Do Ameriky sviatok priviezli osadníci, ktorých kresťanské tradície sa zmiešali s tradíciami pôvodných obyvateľov. Názov je skrátením „All HallowsʾEvening“, teda Predvečer všetkých svätých. K nemu patril zvyk vyrezávať tekvicové lampáše a zapaľovať do nich sviece. Prezliekanie do kostýmov prišlo z Francúzska, tajomno sviatku mali zvýrazniť rôzne „posmrtné“ masky.
Pôvodne Kletský sviatok Samhain, ekvivalent Dušičiek, predstavoval taktiež lúčenie sa s letom a príchod zimy. ,,Dnes sa v Írsku a Škótsku oslavuje tento sviatok ako Halloween, avšak tradičné oslavy Samhaimu zostávajú verné keltským koreňom v podobe táborákov, hier a tradičného jedla. Takým tradičným jedlom je napríklad írsky barmbrack, čo je v podstate biskupský chlebíček, do ktorého sú pridané mince, gombíky a prstene, ktoré potom slúžia na vykladanie budúcnosti.“
Pozrime sa ešte ďalej, napríklad do takej Guatemaly. Pozostalí vyčistia hroby svojich blízkych, náhrobky krásne vymaľujú a vyzdobia farebnými a výraznými kvetmi. Zaujímavosťou je, že sa počas týchto sviatkov púšťajú veľké, niekoľko metrové pestrofarebné šarkany, ktoré majú za úlohu odplašiť zlých duchov a mŕtvym do neba zaniesť odkazy, ktoré majú priviazané na chvoste.
Za zmienku určite stoja aj zvyky Číňanov počas sviatku Qingming. Pozostalí v Číne veria, že ľudia aj po svojej smrti v záhrobí potrebujú hmotné veci ako peniaze, telefón či auto. Preto papierové napodobeniny týchto predmetov pália pri ich hroboch a tým svojim zomrelým zabezpečia komfort aj po smrti. Sviatok Qingming nepripadá síce na november, ale patrí do skupiny sviatkov, ktorými si pripomíname zomrelých a posmrtný život. V Číne sa tento sviatok oslavuje 5. alebo 6. apríla.
Día de los Muertos ako prepojenie kultúr
Pamiatka zosnulých nie je len o spomínaní na mŕtvych, ale tiež pripomienkou pominuteľnosti človeka a symbolom znovuzrodenia. Tieto atribúty uctievali už pohanské kultúry pred príchodom kresťanstva po celom svete. Postupom času sa tradície a zvyky pôvodných obyvateľov zmiešavali s kresťanskými vplyvmi, môžeme teda vidieť pozoruhodný synkretizmus rozličných kultúr.
Mexické oslavy Día de los Muertos sú neobyčajným príkladom splynutia aztéckych, keltských a kresťanských vplyvov – aj ich pohľadu na posmrtný život. Veľkolepé oslavy Dňa mŕtvych nie sú len o pripomenutí si blízkych, ktorí nás už opustili, ale hlavne sú oslavou života a znovuzrodenia. Sviatok Día de los Muertos predstavuje splynutie starého s novým, pôvodných kultúr s kultúrami, ktoré do Mexika prišli neskôr.
,,Tento sviatok má pôvod ešte v predkolumbovskej dobe a vychádza z tradície, že mŕtvi sa raz do roka vracajú na zem, aby sa stretli so svojimi príbuznými a priateľmi, porozprávali sa s nimi a oslavovali. Pre nebohých stavajú stupňovité oltáre. Zdobia ich farebnými stuhami, kvetmi, fotografiami a sviecami. K hrobom tiež prinášajú jedlá, ktoré mal zosnulý rád. Nechýbajú tradičné pokrmy z kukurice, k tomu banány, pomaranče, na zapitie voda, ale aj pivo, víno či tequila. Sladkosťami sú koláče v tvare kostí alebo cukrové lebky. Na cintoríne sa schádzajú celé rodiny, trávia tu celú noc, pri tom jedia, pijú, spievajú a radujú sa zo života, ktorý sa smrťou nekončí.“
Mexičania týmto sviatkom doslova žijú, všetko sa sústreďuje okolo príprav na trojdňový sviatok, ktorý začína 31. októbra a trvá až do 2. novembra. Ľudia pripravujú krásne a pompézne oltáre ako lákadlo pre duše mŕtvych. Oltáre sú ozdobené kvetmi, fotografiami a osobnými predmetmi. Kvetom mŕtvych je aksametnica. Jej žltá farba a výrazná vôňa má duchov prilákať. Počas osláv je ňou Mexiko doslova zaplavené. Na pripomenutie si pominuteľnosti a toho, že nič nie je večné, je zaužívaná tradícia, že všetko, čo sa na oslavu pripravilo, musí do konca sviatku zmiznúť. To znamená, všetko jedlo, pitie aj výzdoba musí odísť spolu s duchmi, ktorí sa vrátia do záhrobia. Día de los Muertos je časom osláv a radosti z toho, že sa môžu rodiny opäť stretnúť s mŕtvymi, porozprávať sa a zdieľať s nimi svoj život. Sviatok má radostný charakter a práve pre jednoduchšie splynutie mŕtvych so živými sa v Mexiku počas osláv nosia masky mŕtvych. Aby nebolo možné rozpoznať, kto prišiel na návštevu a kto je ,,domáci“. Vďaka jedinečnému pohľadu na smrť a unikátnosti zvykov počas sviatku si Mexiko vyslúžilo zápis na zoznam Nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Mexický Deň mŕtvych je na zozname od roku 1993.
Mexičania veria, že duša človeka odíde do zabudnutia v ten moment, keď už nie je nikoho, kto by na mŕtveho spomínal. ,,V Mexiku ľudia podľa tradície umierajú troma smrťami, pričom až tá tretia je konečná. Prvá smrť je zlyhanie tela. Druhá je pohreb tela a až tretia je konečná a definitívna. Tá nastane vtedy, keď už nezostal nikto, kto by si na Vás pamätal.“
Nech už žijeme kdekoľvek na svete, nech patríme k akejkoľvek kultúre či vyznaniu, nech už spomíname akýmkoľvek spôsobom, hlavne spomínajme…
Radka Vargová
Zdroje:
https://info.dingir.cz/2020/11/dia-de-los-muertos-byt-se-smrti-kamarad/
https://seredsity.sk/na-slovensku-su-to-dusicky-v-usa-zase-halloween-ako-vyzera-tento-sviatok-v-ostatnych-krajinach-sveta/
https://www.rodinka.sk/vazne-veci/tradicie/spomienka-na-zosnulych-ako-je-to-vo-svete/
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/612/halloween-ci-dusicky Titulná fotografia: Aksametnica ako tradičný kvet mŕtvych v Mexiku (Foto: pixabay.com)