Pred niekoľkými rokmi sa na mňa obrátili pracovníci Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici s prosbou, aby som zistila informácie o Alexandrovi Skuteckom a jeho pôsobení v Spišskej Novej Vsi počas druhej svetovej vojny. Už skôr som sa s týmto menom stretla pri bádaní témy holokaustu v spišskonovoveskom archíve. Zaujala ma informácia, že sa narodil vo Viedni. Pri skúmaní pohnutých osudov rodiny Skuteckých ma prekvapila jeho osobná známosť so slovenským architektom Ladislavom Eduardom Hudecom.
Jeho impozantný prvý ázijský mrakodrap som mala možnosť obdivovať počas návštevy Šanghaja v septembri 2018. Čo spájalo tieto dve osobnosti? Mesto, v ktorom prežili svoje detstvo a mladosť, rovnaká vysoká škola a láska k architektúre, ktorej zasvätili svoj život. Jeden na Slovensku a druhý v ďalekej Ázii a neskôr v Amerike.
Rodinné zázemie
Ing. Alexander Skutecký (* 25. jún 1883 Viedeň) sa narodil v židovskej rodine, ktorá po matkinej línii bola spätá s Banskou Bystricou. Jeho otec Dominik Skutecký (* 14. február 1849) síce pochádzal z Gajár na Záhorí, ale vo veku 40 rokov si Banskú Bystricu vybral za svoj domov. S manželkou Cecíliou, rodenou Lowyovou, ktorá bola vyučená krajčírka, vyše pätnásť rokov žili v Taliansku. Majster D. Skutecký bol značne ovplyvnený viedenskou architektúrou, preferoval historizmus siahajúci až k antike. Preto vo Florencii objavoval umenie renesančných majstrov. V Benátkach maľoval žánrové obrázky, krajinky i portréty. Benátky mu boli blízke, nakoľko po štúdiách na Akadémii výtvarných umení vo Viedni získal štipendijný pobyt v Taliansku. Prijali ho do školy historického maliarstva a absolvoval v Benátkach Akadémiu umenia (1867 – 1870). Pri jednej z ciest, keď sa manželia Skuteckí vracali z Benátok do Banskej Bystrice, uchýlili sa u príbuzných vo Viedni, kde sa im narodil syn Alexander. Tak svojmu druhorodenému synovi zapísali ako rodisko hlavné mesto vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie. Manželia Skuteckí istý čas žili aj vo Viedni a Mníchove. Keď vypukol v Benátkach mor, rozhodli sa v roku 1889 natrvalo usadiť v Banskej Bystrici. Majster Skutecký portrétoval významné osobnosti mesta, príbuzných, medené hámre, organizoval výstavy. Dal si postaviť vilu v novorenesančnom benátskom štýle, ktorej konečnú podobu dotvoril okolo roku 1896 staviteľ Adolf Holesch podľa maliarovho vlastného návrhu. Na jej priečelie nechal vytesať krédo UMENIE A LÁSKA, PRÁCA A SLÁVA.
Okrem Alexandra vo vile vyrastali jeho ďalší traja súrodenci: starší brat Ferdinand (neskôr právnik, ekonóm) a dve mladšie sestry – Cecília (neskôr operná speváčka) a Karola (neskôr akademická maliarka).
Cesta k architektúre a známosť s Ladislavom Hudecom
Alexander Skutecký získal základné a stredné vzdelanie v Banskej Bystrici. V rokoch 1905 až 1913 študoval na Maďarskej kráľovskej technickej univerzite palatína Jozefa v Budapešti. Už počas štúdií projektoval interiéry kaviarní a kinosál. Na univerzite sa stretol s dvomi Banskobystričanmi Vojtechom Holeschom a Ladislavom E. Hudecom ako aj s ďalšími budúcimi architektmi z územia Slovenska, ktorí výrazne ovplyvnili modernú architektúru prvej polovice 20. storočia.
Prvý z menovaných Vojtech Holesch (* 21. 1. 1892 Banská Bystrica – † 27. 8. 1938 Bratislava) bol synom profesora Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici a zakladateľa Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici (1890), ktorý pôsobil ako hlavný mestský notár v Banskej Bystrici (do 1891). Založil Mestské múzeum v Banskej Bystrici (1889) a bol jeho nehonorovaným kustódom (1909 – 1917).
Druhým bol Ladislav Eduard Hudec (* 8. 1. 1893 Banská Bystrica – † 28. 10. 1958 Berkeley, USA). Študoval v Budapešti v rokoch 1911 až 1914. U Alexandrovho otca, akademického maliara Dominika Skuteckého, sa učil kresliť. Pochádzal zo známej banskobystrickej evanjelickej rodiny staviteľa a podnikateľa Juraja Hudeca, ktorý sa počas práce vo firme Wünsch v Budapešti podieľal na projektovaní tamojšieho metra. J. Hudec založil s Ľ. Rosenauerom v Banskej Bystrici veľký stavebný podnik. Okrem projektovania sa venoval problematike výškových budov. Ladislav prvé skúsenosti zo staviteľstva získaval od svojho otca.
Veľká vojna a osudy mladých architektov po jej skončení
Ambície čerstvých inžinierov architektúry prerušil Sarajevský atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d‘Este a jeho manželku, ktorý sa stal zámienkou pre rozpútanie prvej svetovej vojny. A. Skutecký ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády podliehal mobilizácii. Narukovali aj jeho priatelia zo štúdií. Aké boli Alexandrove osudy počas Veľkej vojny nevieme. Istý je fakt, že na konci vojny mu v Prahe porodila Anna Boučková jediné dieťa – syna Pavla (* 2. 7. 1918). Manželmi sa stali netradične až v čase nástupu syna do školy. Archívne dokumenty z roku 1942 datujú Alexandrove pokrstenie na rímskokatolíka, ktoré sa malo uskutočniť 3. mája 1917/alebo 1919 v Budapešti plebánom Terézvárosim.
(Foto: wikipedia.org)
Nádejný architekt Alexander Skutecký s priateľom zo štúdií architektom Vojtechom Holeschom založili po vojne spoločnú stavebnú a projekčnú firmu v Bratislave. Spolupracovali už skôr na návrhu rekonštrukcie hotela Grand vo Zvolene. Skutecký sa ale rýchlo presunul do Bratislavy, ktorá menila svoj výzor v duchu moderného funkcionalizmu. Naprojektoval viaceré mestské vily (napr. Egona Bondyho v štýle Art deko na Štefánikovej ulici 14), navrhol viaceré banky, poisťovne, obytné domy a obchodné domy na celom Slovensku. Projektoval budovu Všeobecnej úverovej banky (dnes OTP) na Štúrovej ulici v Bratislave (1921) a v Nových Zámkoch, administratívnu budovu továrne Kablo (1921), nájomný a obchodný dom S. Tauského v Bratislave (1931). Pozoruhodný bol jeho 8-poschodový vežiak (pôv. Assicurazioni Generali Trieste) na rohu Hlavnej a Pribinovej ulice v Košiciach (1937). Za jeho najvýznamnejšie a najznámejšie dielo môžeme považovať budovu Justičného paláca v Bratislave, ktorá sa realizovala v roku 1937 (spoločný súťažný projekt s V. Holeschom pripravili už v roku 1925). Aktívne pracoval v Bratislavskom umeleckom spolku Pressburger Kunstverein a bol dlhoročným členom skúšobnej komisie pre staviteľské skúšky v maďarčine a nemčine.
(Foto: wikipedia.org)
Čerstvý inžinier architektúry L. E. Hudec sa v roku 1914 dostal sa do výcvikového strediska v Debrecíne a bol poslaný do Haliče. Počas bojov na východnom fronte v roku 1916 padol do ruského zajatia. Skončil v zajateckom tábore v Krasnej rečke pri Chabarovsku na Sibíri. Pri presune zajatcov sa mu podarilo na severovýchode Číny ujsť z vlaku. Dostal sa do veľkomesta Šanghaj, ktoré prežívalo v tomto období veľký stavebný boom. Zamestnal sa v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Známosť a sobáš s Gizelou Mayer, dcérou zámožného bankára, mu umožnili založiť si vlastný ateliér, ktorý viedol až do roku 1945. Rád zamestnal svojich vrstovníkov, napr. Gabriela Schreibera (s ktorým mal spoločný osud na Sibíri), v 20. rokoch Vojtecha Holescha (počas jeho ciest po svete) a v 30. rokoch aj staršieho Alexandrovho brata Ferdinanda. Hudec (používal meno László Hugyecz, Číňania ho volali La-s´-luo Wu-ta-kche) získal v medzivojnovom období v Číne rešpekt tým, že naprojektoval 63 významných budov. K najznámejším určite patrí 22-podlažná 84 metrov vysoká budova Park Hotel, ktorú financoval bankový koncern. Budova na dnešnom Nanjing Road West, ktorú postavili v roku 1934, bola do roku 1952 najvyššou budovou v Ázii a do roku 1983 aj najvyššou budovou v Šanghaji.
Ružena Kormošová
Zdroje:
Štátny archív v Košiciach, Archív Spišská Nová Ves, fond: Okresný úrad Spišská Nová Ves, Židovské záležitosti 1942, šk. 531.
SULAČEK, Jozef. Osudy židovských inžinierov na Slovensku 1938 – 1945 1, 2. Bratislava: SNM – MŽK, 2017.
SULÁČEK, Jozef. Biele plášte. Tragické osudy židovských lekárov na Slovensku v období druhej svetovej vojny 2. Bratislava: SNM – MŽK, 2006, s. 50.
ĎURIANČIK, Jozef. Po stopách Dominika Skuteckého. Banská Bystrica: DALI-BB, 2012, s. 53-75.
KUBIČKOVÁ, Klára – FURDÍKOVÁ, Eva – SEMANČÍK, Matúš. Po stopách architekta Ladislava Hudeca. 1. vyd. Banská Bystrica: C.A.L.E.H.n.o., 2013, 141 s.
lehudec.org, antikomplex.sk
Titulná fotografia: Budova Justičného paláca v Bratislave (Foto: wikipedia.org)