V článku venujúcemu sa anestézii a amputácii bez narkózy sme v závere načrtli, že v minulosti na našom území podliehalo zdravotnícke povolanie tzv. Generale Normativum in Re Sanitatis (GNRS).

V 17. storočí bola zdravotná starostlivosť v Uhorsku na nízkej úrovni. Obyvatelia Uhorska sa borili s problémami, ktoré vyvolali epidémie moru a úplavice (dyzentérie) a nemocnice boli dostupné iba v niektorých mestách. Práve zvýšená chorobnosť a zlý zdravotný stav obyvateľstva sa podpísal pod nedostatok lekárov, ale i pôrodných báb. Záujemcovia odchádzali študovať do zahraničia. V polovici 18. storočia bola situácia aj po rade opatrení veľmi kritická. Práve preto dostali priestor župní lekári, ktorí mali v náplni práce organizovanie protiepidemických opatrení. V praxi pôsobilo tradičné ľudové liečiteľstvo, ktoré vynikalo olejkárstvom. Zmeny priniesol až kráľovský mandát vydaný v roku 1770 s názvom Generale Normativum in Re Sanitatis.

Reforma zdravotníctva habsburskej monarchie bola dvojstupňová. Najprv bol v rokoch 1752-53 vydaný General-Medicinal-Ordnung (Všeobecný medicínsky poriadok). Jeho náplň pripravoval už od r. 1745 osobný lekár rakúskej cisárovnej Gerhard van Swieten (1700-1722). Tento poriadok zahŕňal nariadenia samostatne pre jednotlivé krajiny. Na Morave bol zverejnený už v r. 1752 a v Čechách a v Sliezsku až v nasledujúcom roku. Časť jeho ustanovenia bola zameraná na prevádzku lekární, najmä bol farmaceutom zdôraznený zákaz liečenia, ďalej bola predpísaná každoročná kontrola lekární (tzv. vizitácie), zavedená skúška spôsobilosti viesť lekáreň, obmedzená činnosť kláštorných lekární.

V roku 1753 znovu vyšiel v Prahe spis Lekárstvo vyhotovené od M. Albrechta. Táto knižka bola veľmi populárna, zachovalo sa celkom asi 8 vydaní, napr. 1772 v Košiciach, ďalej bez dátumu v Prahe, v Litomyšli a v Pardubiciach.

Druhú etapu reformy zdravotníctva začalo Generale Normativum in Re Sanitatis (Generálny zdravotný normatív) z r. 1770 a jeho doplnky z r. 1773. Súčasťou normatívu bola tiež tzv. Lekárnikova inštrukcia. Tá obsahovala predpisy pre prevádzku lekární, pre výučbu učňov a tiež text lekárnickej prísahy. V úvode sa poukazovalo na rozmanitosť krajiny (Rakúsko-Uhorska), navzájom sa často vo výrazne odlišných regiónoch (medzi ne patrilo Maďarské kráľovstvo a Sedmohradsko) porovnávali rozdiely, miestne charakteristiky a tradície. Toto úsilie a všímavosť zjavne viedli k úspešnému výsledku. Panovníci ukázali jednotu, národné rozdiely však nebolo možné úplne zakryť, potlačiť túžby po národnej nezávislosti zakorenené v historických tradíciách.

Generale Normativum in Re Sanitatis, teda Zákon o verejnom zdraví, ktorý vstúpil do platnosti, sa stal vodítkom pre verejné zdravie a inštitucionálny systém zabezpečujúci fungovanie systému, ktorý zabezpečil ďalší rozvoj.

Všeobecné nariadenia o zdraví, ktoré sa na jednej strane uplatňovali na udržiavaní vnútorného zdravia cisársko-kráľovských území, na druhej strane preventívne opatrenia uplatniteľné na susedné zahraničné provincie boli zakotvené v tomto zákone.

Napríklad: „My, Mária Terézia, všetkým a jednotlivo všetkým verným príkazom, usadením obyvateľom a poddaným, vo všetkej dôstojnosti, poriadku, hodnosti a úradu, ktorí sa nachádzajú v ktorejkoľvek z našich zdedených provincií alebo krajín žijú, rovnako ako ďalší cudzinci a cudzinci, ktorým sa hovorí dediči a zdržiavajú sa v našich provinciách a krajinách alebo práve idú do iných krajín, čím vyhlasujú našu cisársku a kráľovskú milosť prajeme všetko dobré. Uprostred našej materskej starostlivosti, s ktorou stráženie integrity a integrity našich kráľovstiev a zdedených provincií, našou prioritou je ochrana zdravia našich národov. …. Všetky druhy správy vecí verejných, na ktorých sa podieľa veľa úradníkov môže fungovať perfektne, iba ak je to vykonané v jednotnom poradí, pritom sme zabezpečili, že nezávislí – a teda diverzifikovaný stav, a boli pridelení k tejto úlohe, aby sme ich opätovne preskúmali, a po tom, čo boli na konci úlohy vymenovaní, nám pokorne podali pravidelnú správu – podľa zásad poriadku udržiavania zdravotného stavu, čo je nevyhnutné – vytvorili sme nasledujúce nariadenia, ku ktorým predovšetkým pripojili sme prevádzkové špecifikácie potrebné na ich implementáciu.“

V 120 paragrafoch tento dokument poskytoval úpravy zdravotníckeho systému, činnosti zdravotníckeho personálu a určoval podmienky výkonu lekárskej praxe na našom území v čase panovania Márie Terézie.

 

Mgr. Dorčáková J.

Šestáková J., dipl.s.

Miškovičová D., dipl.s.

 

Zdroje:

Borguľová, G. 2020. Nie všetko, čo sa dá spočítať, sa ozaj ráta… noveslovo.sk. [Online] 15. 4 2020. [Dátum: 1. 10 2020.] Dostupné na:https://www.noveslovo.sk/c/Nie_vsetko_co_sa_da_spocitat_sa_ozaj_rata.

Medicus, Cumulated Index. Cumulated Index Medicus,. [Online] [Dátum: 30. 09 2020.] Dostupné na: https://books.google.at/books?id=FJgXcpo6dVwC&pg=PA4341&lpg=PA4341&dq=Generale+Normativum+in+re+Sanitatis+%22120%22&source=bl&ots=UUvU90h6OY&sig=ACfU3U3YV5vHS1jwBk2J-RKA36hB9WUWzg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwivt4Gj3ZvsAhUJ36QKHbACDDAQ6AEwAXoECAgQAg.

Úvodná fotografia: Vstup do Guyovej nemocnice v Londýne, jednej z prvých tamojších nemocníc, založená v roku 1724 (Foto: wikimedia.org).