Hudba, tanec, bašavel. Keď sa povie rómska kultúra, nejednému iste napadne jedno z týchto troch slov. A nie je to náhoda. Hudobný talent je s rómskym etnikom silne spätý už celé stáročia. V dejinách je zapísaných niekoľko výnimočných rómskych talentov, ktoré inšpirujú dodnes. Jednou z nich bola azda najznámejšia rómska huslistka Cinka Panna.
Hudba a rómske etnikum
Hudbu v krvi majú Rómovia už od nepamäti. Avšak prvé záznamy o rómskej hudbe v Uhorsku sa zachovali už z 15. storočia. V roku 1489 istý rómsky hudobník vyhrával na lutne manželke kráľa Mateja Korvína, kráľovnej Beatrix. Postupne sa rómska hudba čoraz viac dostávala do povedomia spoločnosti. Šľachta neraz pozývala rómskych hudobníkov hrať na svojich oslavách. Aj keď sa Rómovia venovali aj iným remeslám, ich muzikalita ich preslávila azda najviac. V 17. storočí sa tak uvádza, že skoro každý uhorský šľachtic si držal vo svojom okolí nejakého rómskeho hudobníka. Rómska hudba, ako môžeme vidieť, tak bola oceňovaná aj vyššou spoločnosťou, čo ovplyvnilo život aj najznámejšej rómskej huslistke 18. storočia.
Cigánska Sapfó
Hudobný talent mala Cinka Panna azda napísaný v osude. Pochádzala totiž z rodiny rómskych hudobníkov Šándora Cinku, ktorý bol dvorným hudobníkom Františka Rákociho II., a Michala Barnu. Aj keď presný dátum narodenia Cinky Panny nie je známy, ako pravdepodobný rok narodenia sa udáva rok 1711. Svojim talentom uchvacovala ľudí naokolo už ako malá. Vyrastala na Gemeri a práve tunajší zemepán Ján Láni jej pomohol s rozvíjaním jej hudobného talentu. V Rožňave tak mala možnosť učiť sa od iných významných rómskych hudobníkov.
Hudba ju sprevádzala aj v súkromnom živote, keďže sa vydala za hudobníka hrajúceho na čele. Spočiatku hrávala v kapele so svojim manželom a jeho bratmi, avšak neskôr stála na čele vlastnej kapely. Pre svoj veľký talent bola údajne pozývaná hrať aj na miesta vzdialené takmer 30 míľ.
V Cinke Panne sa snúbil hudobný talent s osobným čarom a pôvabom. Očarila tak aj grófa Imricha Čákyho, ktorý jej dokonca venoval drahocenné husle. Postupne sa tak rozrastala skupina šľachticov, ktorý mladú a krásnu hudobnú virtuózku podporovali. Za svoje hudobné majstrovstvo bola obdarovávaná peniazmi i šperkami, údajne dokonca ju nejeden šľachtic aj požiadal o ruku. Svoje okolie očarila nielen svojim nadaním a krásou, ale aj vlastnou prezentáciou. Často totiž nosila kuruckú uniformu, v ktorej je dodnes vyobrazovaná.
Hudbe sa Cinka Panna venovala až do svojej smrti v roku 1772. Bola pochovaná v obci Gemer, a to aj so svojimi milovanými husličkami. Aj keď presné miesto jej posledného odpočinku je dodnes neznáme, z dokumentov vieme, že sa s ňou prišlo v deň pohrebu rozlúčiť aj 12 rómskych kapiel či šľachtici z blízkeho okolia.
Meno Cinka Panna rezonuje aj v dnešných dňoch. Tejto neobyčajnej hudobníčke sa pripisuje autorstvo viacerých skladieb, ako napríklad melódia pod názvom Cinka Panna nóta. V (nielen) rómskych dejinách je zapísaná ako výnimočná a krásna žena s obrovským hudobným talentom, ktorým očarila mnohých. Dodnes je tak osoba Cinky Panny v centre rozličných legiend či príbehov. Nie nadarmo si ju dejiny pamätajú aj ako cigánsku Sapfó či ako rómskeho Orfea v sukni.
Mgr. Gabriela Kováčová
Zdroje:
DRENKO, Jozef. Panna Cinková (1711 – 1772) a ľudová hudba v Gemeri. In. Vlastivedné štúdie Gemera 4. 1986.
DRENKO, Jozef. Rómska primáška Panna Cinková. In. MANN, Arne. Neznámi Rómovia. 1992.
BODOROVÁ, Oľga – PULIŠOVÁ, Ľudmila. Rómska kultúra v Gemeri-Malohonte. 2010.
GODLOVÁ, Erika. Rómska hudba na Slovensku. 2014.