Výraz „mods“ má svoje korene v 50. rokoch 20. storočia. V tom období mala moderná jazzová hudba vydávaná hlavne vydavateľstvom Blue Note Records veľa priaznivcov nazývaných modernists, alebo skrátene mods.
Rozširujúce sa počty priaznivcov sa pretavili do celého hnutia, ktoré sa uhniezdilo v Londýne. V 60. rokoch 20. storočia boli mods prítomní takmer v celom Spojenom kráľovstve, stali sa početnou subkultúrou (a známou kontrakultúrou) rozpoznateľnou nápadnými vonkajšími znakmi. Inšpirovali sa hviezdami francúzskych filmov, obľubovali elegantné oblečenie, ktorým parodovali malomeštiacku konformitu. Preto sa nemožno čudovať, že sa k ním pridávala mladšia generácia zo strednej spoločenskej vrstvy.
Hoci mohli byť Briti už v 50-tých rokoch relatívne spokojní so životnou úrovňou, vzdelaním a zdravotnou starostlivosťou, prevládal názor, že kultúra nemá dostatočnú úroveň. V danej dekáde sa v krajine prejavili viacerí talentovaní spisovatelia, dramaturgovia, herci aj hudobníci, lenže stále tomu čosi chýbalo v porovnaní s Spojenými Štátmi, kde nastával „boom“ rock & rollu. Všetko vysielanie rádií a televízií mala pod kontrolou spoločnosť The British Broadcasting Corporation a tak sa postupne mladá generácia pokúšala vytvoriť čosi nové, pomimo hlavného prúdu. Stimulov k tomu mala dosť.
Pre znechutenú a znudenú mládež sa stali zaujímavými bítnici a v reakcii na americký rock & roll sa sformovala subkultúra tzv. teddy boys. Vyznačovala sa práve obdivom k spomínanému hudobnému štýlu aj takmer všetkému americkému. Príslušníci nosili obleky inšpirované eduardovským obdobím, Časť z nich sa dala zlákať nevyberavými názormi Oswalda Mosleyho a zatiahnuť do kriminálnej činnosti. Subkultúra však začala byť koncom 50-tých rokov pre mládež málo zaujímavá.
Čo bolo pre mods typické?
V tých časoch nebola Británia práve kozmopolitnou krajinou. Aj keď infraštruktúra bola ako tak rozvinutá, doprava, zvlášť tá verejná mala vážne medzery. Grafikon autobusov a vlakov bol rozvrhnutý tak, že potrebám mladých ľudí nevyhovoval. Nebol zlúčiteľný s ich vôľou premiestňovať sa kedy chcú a kam chcú – nevyhovoval ich nočnému životu. Preto si postupne obľúbili skútre. Ich výhodou bolo, že boli pomerne lacné, ľahko sa skladovali, bolo ich možné upraviť podľa vlastného vkusu, zdali sa im vcelku štýlové. A práve talianske značky ako Vespa a Lambretta dokonale reprezentovali kontinentálny štýl (hodnoty, ktoré odceňovali na „južanoch“ aj iných kontinentálnych národoch).
Mods boli teda prvou povojnovou generáciou, ktorá nezažila útrapy druhej svetovej vojny ani náročné roky tesne po nej. Títo mladí ľudia, z ktorých niektorí zarábali viac peňazí ako ich rodičia, sa odhodlali prelomiť spoločenské konvencie. Dokázali si vytvoriť novú finančnú a tvorivú nezávislosť a zakladali si na hudbe, móde a (žiaľ aj) amfetamínoch. Aj keď si to v tom čase nikto z nich neuvedomoval, mladí ľudia z Leicestru a Nottinghamu a ich vzbura v životnom štýle, hudbe, móde, politike, dokázali ovplyniť nielen ich domovské mestá, ale aj zvyšok sveta.
Subkultúra sa teda rozšírila z Londýna do viacerých kútov Británie a najviac sa usadila na severe Anglicka. Najvychýrenejšie kluby, v ktorých mods trávili čas, boli napríklad kluby Wigan x, ďalej The Twisted Wheel v Manchestri a The Torch v Stoke-on-Trent.
Mods vieme rozčleniť do troch skupín. Okrem mainstreamových mods existovali ešte tzv. scooter boys a hard mods. Scooter boys sa narozdiel od väčšiny rozhodli pre neformálnejšie oblečenie. Využívali teplé vojenské bundy. Keďže trávili na skútroch viac času za rôzneho počasia, viedli ich k tomu zrejme praktické dôvody. Aj tak si však radi obliekli svetre z vlny alebo kašmíru a spárovali ich s károvanými nohavicami. Potrpeli si tiež na estetickú aj funkčnú úpravu skútrov – inštalovali na nich spätné zrkadlá, hmlovky a iné (na tú dobu) vychytávky. Hard mods boli menej vyberaví, nosili rifle, pracovné topánky a postupne sa transformovali do subkultúry „skinheads“.
Ako sa vraví, akcia vyvoláva reakciu. A tak sa voči „mods“ postupne vyhranili „rockers.“ Rivalská subkultúra v mnohom protirečiaca mods. Tvorili ju zväčša manuálne pracujúci muži jazdiaci na motocykloch, od hlavy po päty odetí v koži. To je už však iný príbeh…
Akú hudbu počúvali mods?
Hudobný vkus mods sa neviazal na jeden hudobný štýl. Obľubovali rôzne žánre, ako jazz, R&B, psychedelic rock aj soul, okolo roku 1960 dokonca aj ska. Medzi ich obľúbené kapely sa radili The Who, Small Faces, The Creation, Georgie Fame, The Action, The Smoke, The Rolling Stones, The Kinks.
Zaujímavý a špecifický je vzťah subkultúry ku The Beatles. Hoci sa kapela isté obdobie obliekala ako typickí mods, v rámci subkultúry nebola kapela obľúbená, lebo bola považovaná za príliš mainstreamovú.
Medzičasom sa v Spojenom kráľovstve na začiatku 60-tych rokoch stal obľúbeným bigbít. Popularita zväčša bigbítových kapiel prerastala britské hranice a ich úspech vyústil až do prerazenia na hudobnej scéne v Spojených štátoch. Stalo sa tak v roku 1964. Tento úspech už dnes nenazveme inak ako britská invázia. Takzvanú prvú štvorku britskej invázie tvorili práve dobre známi The Beatles, Rolling Stones, The Who a The Kinks
Čo je zaujímavé, hudobníci, ktorí sa postarali o britskú inváziu, pochádzali zo strednej spoločenskej vrstvy, ktorú tvorili najmä robotníci. Keď si hudobníci uvedomili, že ich hudba má úspech a môžu pomocou nej zarábať na vlastné živobytie, začali ju vnímať ako východisko z biedy. Aj preto hudba priťahovala pozornosť čoraz širšej vrstvy obyvateľstva a stala sa postupne mainstreamovým koníčkom. Zároveň hudobníci využívali ďalší výhodný aspekt, ktorý im relatívny hudobný úspech dokázal ponúknuť – príťažlivosť pre opačné pohlavie.
Skíni, hippies a už len niekoľko popkultúrnych odkazov…
Takéto a podobné dôvody viedli mladých k hudobnej tvorbe a často aj k splynutiu. Ich začiatky boli o niečo transparentnejšie ako ďalší osud mods. Subkultúra sa v druhej polovici 60-tych rokov začala rozpadať. Mimo skínheads inklinovali mladí ku hippies. Trochu smutné roztrieštenie a radikalizácia kopírovala trendy „ťažších čias“ v kontexte národnej hospodárskej situácie a geopolitického diania.
Čiastočný revival subkultúry priniesli kapely Oasis a Blur. Ináč si už na mods ľudia spomenú zväčša len cez popkultúrne odkazy.
Patrik Čigáš
Zdroj: bensherman.co.uk, gbacg.org, shapingageneration.co.uk, udiscovermusic.com, wikipedia.org
Úvodná fotografia: Výstava o filme Quadrophenia, známej britskej dráme o mods – Cotswold Motor Museum v Bourton-on-the-Water v roku 2007 (Foto: wikimedia.org).