Drak. Množstvo ľudí si zrejme ihneď vyjaví rozprávkovú bytosť, ktorá unáša princeznú a jedine jeho zabitím ju môže hrdina oslobodiť. Iní si zase draka môžu spájať s chamtivým netvorom z hrdinských eposov, ktorý stráži svoje poklady, alebo naopak, priateľského pomocníka, ktorému hrdina fantastickej literatúry sedí na chrbte a pomáha mu v plnení svojich úloh. Tak ako v súčasnosti sa s drakmi môžu viazať rôzne predstavy, platilo to aj v minulosti. Keď v roku 1735 známy švédsky prírodovedec Carl Linné publikoval svoju prvú systematickú taxonómiu zvierat, vymedzil v nej aj kategóriu „paradoxa“, do ktorej zaradil aj bájne tvory, medzi ktorými boli hydry, jednorožce i draci. Hoci išlo už o osvieteneckého bádateľa, vychádzal ešte stále zo starších ideí predošlých stredovekých autorov. Aké boli predstavy o drakoch v období stredovekej Európe? Na túto otázku nám zodpovie monografia od Thomasa Honeggera.
„Cieľom tejto knihy je preskúmať charakteristiky stredovekého draka a diskutovať o niekedy odlišných názoroch, ktoré sa vyskytujú v príslušných typoch stredovekých textoch. Na základe dôvernej znalosti primárnych prameňov prináša táto štúdia nové interpretácie známych literárnych diel, a tiež berie do úvahy aj maľby a iné zobrazenia týchto zverov.“
Publikácia s názvom Introducing the Medieval Dragon, od Thomasa Honeggera približuje čitateľom predstavy o drakoch v stredovekej Európe. Je prvou zo série o stredovekých zvieratách, ktoré vydavateľstvo publikovalo so zámerom analýzy historického a kultúrneho vplyvu vybraných zvierat (nie len reálne existujúcich) v rozmedzí od 5. do 16. storočia.
Monografia je logicky rozčlenená do plynule nadväzujúcich kapitol, v ktorých autor analyzuje význam draka s prihliadnutím na názory stredovekých učencov, náboženstvo, folklór a literatúru.
„Táto kniha predstavuje stredovekého draka prostredníctvom krátkych, presných a jasných kapitol o prírodopise, náboženstve, literatúre a folklóre a končí tým, ako je drak – od Beowulfa po Tolkiena, Disneyho a Pottera – neustále oživovaný.“
V úvode nám Honegger prostredníctvom stredovekého hrdinského eposu Beowulf popisuje draka ako okrídlenú nebezpečnú beštiu strážiacu si svoj poklad, ktorá je okrem nesmiernej sily a chrliaceho ohňa vyzbrojená aj smrtiacim jedom, a zabitie je možné len dobre mierenou ranou na nechránenom mieste. Hoci v súčasnosti ide o najznámejší archetyp draka, jeho zobrazenie nebolo v stredoveku jednotné. Poukazuje na to napr. v prípade draka Fafnira, kedy sa nejedná o okrídleného draka chrliaceho oheň, ale skôr o plaza/draka, ktorý namiesto ohňa vydychuje jed. Autor sa ďalej okrem etymológie slova draka a jemu blízkych výrazov zaoberá aj niektorým z teórii o pôvode drakov (napr. že draci vznikli pokusmi o vysvetlenie záhadných kostrových pozostatkov dinosaurov).
V nasledujúcej kapitole monografie sa zameriava na drakov v súvislosti s predstavami stredovekých učencov a encyklopedistov (napr. Edward Topsell, Plínius Starší, Izidor Sevillský a ďalší), od ktorých sa dozvedáme napr. o úlohe drakov ako ochrancov pohanských posvätných miest, o rôznych popisoch výzoru draka (silný chvost, smrtiaci jed, absencia nôh, schopnosť lietať, zabíjanie slonov škrtením) a dokonca aj o ich vzniku z vysokého tepla a výskyte v Etiópii a Indii.
V ďalšej kapitole analyzuje drakov z pohľadu religiozity. Okrem Biblie sa draci spomínajú aj v tzv. „beštiároch“ a legendách o svätcoch. Najznámejším drakobijcom v kresťanskej tradícii (okrem archanjela Michala) je Svätý Juraj, avšak priama spojitosť s porazením draka, ktorá symbolizovala víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom, sa s ním začala uvádzať až okolo 10. storočia. Hoci v kresťanskej tradícii boli draci považovaní za symbol Satana, Honegger sa zmieňuje aj o zaujímavom prípade v švajčiarskom meste Lucerne, kde sa na cirkevnom ornáte nachádzajú dvaja draci s čínskymi prvkami. V Ázii sú draci vnímaní kladne a tento postoj je dokonca reflektovaný aj v príbehu, v ktorom draci, hoci nevedomky, pomôžu debnárovi uväznenému v štrbine skaly.
Autor sa v kapitole venovanej drakom vo folklóre podrobnejšie venuje analýze príbehu o drakovi z Modifordu, s ktorého zabitím sa uvádzajú viaceré verzie. V prvej časti nám opisuje ako dievčina Maud našla malého zeleného draka, ktorého si ponechala, avšak ten postupne rástol a začal decimovať okolie. Druhá časť príbehu je následne zameraná na zabitie draka, ktorého líšiace sa verzie detailne analyzuje.
Drak v stredovekej literatúre predstavuje poslednú kapitolu monografie. Honegger v nej popisuje príbehy drakobijcov, pre ktorých bol boj s drakom najťažšiu skúšku, ako napr. už spomínaný hrdina Beowulf, či Sir Eglamour z Artoisu. Najrozšírenejšiu časť kapitoly však predstavuje ľúbostný román o Bevisovi z Hamptonu, v ktorom je veľmi detailne opísaný drak a dlhý súboj hrdinu s ním, ktorý vyhráva vďaka svojej viere.
V závere sa autor stručne venuje moderným zobrazeniam drakov, či už v literatúre alebo filmoch. Poukazuje aj na náhradu drakov dinosaurami, či Godzillou, ale i na premenu vnímania drakov z negatívnych démonických tvorov, na kladných či dokonca nápomocných.
Monografia je síce stručnejšia, avšak už z názvu publikácie („Introducing…“– v preklade uvedenie) vyplýva, že ide o úvod do problematiky drakov. Autor sa primárne venoval vymedzenému časovému obdobiu stredoveku. Čitatelia určite ocenia, že k citovaným dobovým textom je uvedený aj preklad do modernej angličtiny.
Konzistentnosť publikácie je však narúšaná veľkým množstvom koncovými poznámok, ktoré sa nachádzajú až na konci publikácie na 29 stranách. Nazdávam sa, že poznámky pod čiarou by boli vhodnejšie a mnohé mohli byť vložené priamo do textu bez toho, aby rušili hlavnú myšlienku. Nie najšťastnejšie je zvolené aj ich číslovanie, ktoré sa pri každej novej kapitole začína číslom 1, v čom sa môže čitateľ ľahko strácať. I keď text dopĺňajú pútavé ilustrácie, vo väčšine prípadov to nie sú pôvodné fotokópie z rukopisov, ale ich prekreslené kresby od ilustrátorky Anke Eissmann.
Napriek týmto drobným nedostatkom však publikáciu hodnotím kladne. Dôvodom je aj skutočnosť, že autor zrejme počíta s tým, že najmä zahraniční čitatelia nemusia byť oboznámení s menej známymi hrdinami príbehov, ktorých osudy aspoň stručne objasňuje.
O autorovi
Autorom publikácie je Thomas Honegger, ktorý vyštudoval v odbore anglistika, stredoveké germánske jazyky a stredoveká nemecká literatúra na Univerzite v Zürichu. V súčasnosti pôsobí v Nemecku na Univerzite Friedricha Schillera v Jene. Zameriava sa na zobrazenie zvierat, stredovekým ľúbostným románom a analýze diel známeho autora fantastickej literatúry, J. R. R. Tolkiena. Bola to práve jeho tvorba a stredoveká epika, ktorá podnietila Honeggerov neskorší záujem o štúdium drakov.
Diana Hurbanová
Zdroje:
HONEGGER, Thomas. Introducing the Medieval Dragon. Cardiff: University of Wales Press, 2019. 144 s.
https://www.uwp.co.uk/series/medieval-animals/
O autorovi: https://www.iaa.uni-jena.de/mitarbeiter_innen/honegger_+thomas
Titulná fotografia: Diana Hurbanová