Jednotný katolícky spevník je neodmysliteľnou súčasťou života aktívnych katolíkov na Slovensku. Vďaka nemu môžu Slováci dôstojne doprevádzať liturgiu v národnom jazyku. Nie je to ale samozrejmosťou, ako by sa mohlo zdať. Jednotný katolícky spevník je výnimočným dielom slovenskej kultúry, ktoré nemá v rámci strednej Európy obdobu.
Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes. Výnimočnosť diela spočíva najmä v kontinuálnom používaní a nenahraditeľnosti. Spevník vznikal v rokoch 1921 až 1936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha. O jeho zostavenie sa postaral trnavský hudobný skladateľ a regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský.
Mikuláš Schneider-Trnavský sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Pokrstený bol ako Nicolaus Carolus Schneider – Mikuláš Karol. a prímenie „Trnavský“ mu dal až neskôr spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský. Väčšinu života zasvätil komponovaniu a výuke hudby. Od roku 1909 až do smrti pôsobil ako regenschori v Dóme sv. Mikuláša v Trnave. Mikuláš Schneider-Trnavský zomrel 28. mája 1958 v Bratislave. Mimo zostavenia Jednotného katolíckeho spevníka (ďalej skratkou JKS) sa postaral o vytvorenie viacerých piesní, orgánových skladieb, orchestrálných diel a dokonca vytvoril aj operetu. Preto si ho dodnes ceníme ako výnimočného národného skladateľa.
Zdroje zo 17. storočia
Vytváranie JKS poňal Schneider-Trnavský precízne, zabralo mu veľa času a pohltilo veľké množstvo jeho energie. Veď vytvoril 226 nových piesní. Okrem toho počas pätnástich rokov zbieral slovenské duchovné piesne a pri zostavovaní mu pomohlo preberanie z rôznych rukopisných i tlačených slovenských spevníkov (Matzenauerov, Matulayov, Žaškovského, Chládekov, Bahéryho spevník a i.). Čerpal aj z dvoch vydaní spevníka Canthus Catholici (z roku 1655 a 1700), prebral niekoľko cirkevných skladieb aj od vtedajších skladateľov. Piesne do JKS zoradil podľa období cirkevného roka a zharmonizoval. Dovtedy organisti pri speve ľudu buď improvizovali alebo využívali jednoduché harmonické spojenia.
Nie je tajomstvom, že v katolíckej liturgii bol až do II. vatikánskeho koncilu využívaný latinský jazyk a národný jazyk nebol liturgickým jazykom.
V čase vydania JKS roku 1937 bolo v platnosti Motu proprio „Tra le Sollecitudini“ pápeža Pia X. o posvätnej hudbe z 22. 11. 1903. Podľa neho je (v čl. 7) vlastným jazykom Cirkvi latinčina a je zakázané v liturgických úkonoch spievať niečo v jazyku ľudu. Platnosť tejto normy potvrdila aj konštitúcia „Divini cultis“ pápeža Pia XI. o posvätnej hudbe z 20. 12. 1928.
Bez konkurencie na Slovensku
Ako je teda možné, že hneď od svojho vzniku dostali piesne z JKS taký priestor v liturgii? Na základe zložitej koexistencie predpisov vtedajšieho Cirkevného zákonníka a rozhodnutí miestnych ordinárov s prihliadnutím na zvykové právo bolo zákonne povolené (consuetudo legotime praescripta) spievať spevy v ľudovom jazyku počas tzv. tichých omší, prípadne všeobecne počas liturgických úkonov, ktoré kňaz konal potichu. S podmienku, že sa nespievali preklady liturgických textov. Pretože tie kňaz prednášal v latinčine ako liturgický úkon. Preto je dodnes JKS usporiadaná tak, ako je – so slohami piesní na jednotlivé časti (tichej) omše, a zároveň na jednotlivé liturgické obdobia.
Na II. vatikánskom koncile vystúpil aj J. E. Ambróz Lazík, slovenský biskup. Poukázal na to, že na Slovensku máme Jednotný katolícky spevník, ktorý by mohol poslúžiť ako vzor na prípravu spevníkov liturgických piesní.
Na druhej strane Mikuláš Schneider-Trnavský po vytvorení JKS predpokladal, že raz bude potrebné doplniť tento spevník o nové piesne alebo vykonať iné úpravy. O zmenách sa uvažovalo hlavne po II. vatikánskom koncile.
Prototyp tradície
V rozličných vydaniach JKS sa vyskytlo viacero zmien. Každá zo zmien priniesla problémy, a zároveň žiadna nie je definitívna – je skôr „experimentálna.“ Niektoré zmeny boli motivované ideologickými dôvodmi (napríklad v 50. vydaní JKS chýbala hymnická pieseň č. 524 Bože, čoz ráčil slovenskému rodu). V inom vydaní zas pribudla populárna pieseň Blíž k tebe, Bože môj (anglická pieseň Nearer, My God, to Thee).
Niekde sú zmenené texty – napríklad v JKS znotovanom z roku 1993 je pod č. 526 iný slovenský preklad hymnu Te Deum. Inde sú vynechané všetky latinské spevy vrátane Pange lingua a Tantum ergo. Len pre zaujímavosť – Schneider-Trnavský veľmi dbal na to, aby čo najviac zozbieraných piesní bolo slovenského pôvodu a len s váhaním napokon povolil zaradenie dnes nenahraditeľnej piesne Tichá noc (rakúskeho pôvodu).
JKS ako výnimočnému dielu slovenskej kultúry venovali pozornosť už mnohí muzikológovia aj teológovia. V neposlednom rade sa s ním zžili aj organisti a veriaci ľud. Je dosť možné, že ešte niekoľko generácii slovenských katolíkov bude poznať tie isté piesne. Máločo tak živé, využívané zároveň, zostáva zachované a takmer nemenné. JKS je jednou z takýchto unikátnych diel.
Patrik Čigáš
Zdroje:
operaslovakia.sk
LEXMANN, Juraj. Stručný súpis faktov a aktivít viažucich sa na Jednotný katolícky spevník vo vzťahu k omšovej liturgii. In: Adoramus Te. č. 2, 2012, s. 3-25.
Titulná fotografia: pixabay.com