Varjagovia boli normanským etnikom, ktoré malo pôvod v Škandinávii. Nazývali ich aj Rusmi (o pôvode slová existujú viaceré teórie) a za zaujímavých okolností sa dostali do východnej Európy, kde sa neskôr asimilovali. Ich etnonymum prešlo na označenie dnes najpočetnejšieho slovanského národa – súčasných Rusov.
Nestorova kronika (vznikla okolo roku 1000) informuje o nejednotnosti východných Slovanov. Vedľa seba žili kmene Drevljanov, Volyňanov, Vjatičov, Severjanov, Polanov, Dregovičov a Radimičov. Vyskytovali sa v okolí Iľmenského jazera (čo je okolie dnešného Novgorodu) a neustále medzi sebou bojovali. Rozhodli sa, že by im prospelo zjednotenie. Aj s týmto úmyslom poprosili o pomoc škandinávsky kmeň Varjagov. Kmeň pritiahol a postupne sa usadil v územiach od Iľmenského jazera až po Dneper a utvorili štát s centrom v Kyjeve. Vodca Rurik sa stal zakladateľom normanskej dynastie, ktorá panovala dlhé storočia.
Prítomnosť v Uhorsku
Podľa Anonymovej kroniky Varjagovia, resp. Rusi sa pripojili k časti Maďarom už v 9. storočí pri ich kočovaní a spoločne s nimi sa istý počet aj usadil v Panónii. Odvtedy sa vyskytovali na území Uhorska. Ďalej sa v kronike spomína, že Zoltán (syn kráľa Arpáda) daroval osídlenie, ktoré predchádzalo obci Rusovce. Je teda možné, že obec ozaj založili Rusi, ktorí spolu s Pečenehmi mali chrániť hranice pred nemeckým vpádom. Lenže, teoretizuje sa, že Varjagovia prišli na územie Uhorska o nejaké to storočie neskôr.
Iste však je, že za čias Arpádovcov boli rusko-varjažskí bojovníci súčasťou telesnej stráže panovníka. Okrem toho slúžili ako dverníci kráľovského paláca. Prijímaní ich aj do regulérnej armády. Maďarské slovo orosz preto malo nielen etnický význam, ale stalo sa aj synonymom pre kráľovského dverníka a osobného strážcu. Viacerí panovníci a členovia dynastie mali s Kyjevskou Rusou priateľské vzťahy. Došlo dokonca aj k uzavretiu sobášov a aj preto najímanie ruských bojovníkov do služieb prebiehalo aj v neskoršom období stredoveku.
Obchodné styky s krajinou rozprávok Tísic a jednej noci
Medzi Kyjevskou Rusou a islamským svetom sa dokonca veľmi skoro vytvorili ekonomické vzťahy, reprezentované intenzívne využívanou obchodnou cestou. Ruské mesto Stará Ladoga bolo dôležitým uzlom na tejto ceste, neskôr však bolo nahradené novým mestom Novgorod. Z týchto centier vyrážali obchodníci až do vzdialeného Bagdadu a vymieňali vlastný tovar za striebro, alebo tovar z Číny, Indie, či severnej Afriky. Aj preto boli Varjagovia rozptýlení na rôznych územiach.
Varjažská stráž
Varjagovia sa osvedčili ako strážnici. Aj preto nimi utvorené jednotky tvorili telesnú stráž byzantských panovníkov medzi 10. až 14. storočím. Prvú stráž zostavil cisár Bazil II. po kristianizácii Kyjevskej Rusi v roku 988. Jej následkom bola únia s panovníkom Kyjeva, Vladimírom I., ktorý mu poslal v rámci vojenskej dohody 6 tisíc mužov. V 11. storočí bola varjažská stráž vo veľkom regrutovaná z radov Anglosasov a Germánov, ktorý po Vikingoch zdedili tradíciu poslušnosti až na smrť – prísahou viazanej obetavosti pre nadriadených. Po normanskej invázii v Anglicku zostalo mnoho bojachtivých mužov, ktorí sa chceli stať žoldniermi a tak sa stali súčasťou stráže a zúčastnili sa aj mnohých bojov na strane Byzantskej ríše.
Hrdinstvo stráže nezostalo zabudnuté a varjažská stráž sa stala obľúbeným motívom a v súčasnosti sa na ňu často odkazuje v populárnej kultúre.
Mgr. Patrik Čigáš
Zdroje:
BATEY, C. E. – GRAHAM-CAMPBELL, J.: Cultural Atlas of the Viking World. New York, 1994.
DUCZKO, W. Viking Rus. Studies on the Presence of Scandinavians in the Eastern Europe. Brill, 2004.
JANSSON, S. B. Runstenar. 1980.
MAREK, M.: Národnosti Uhorska. Trnava, 2011.
Foto: wikimedia.org (Na titulnej fotke obraz Uvítanie Varjagov od Viktora Vasnetsova – zobrazuje príchod Rurika a jeho bratov do Starej Ladogy)