Ako vyzeral kočovný a rodinný život Rómov?

Rómovia sú etnickou skupinou, ktorá sa sťahovala a kočovala po celej Európe dlhé stáročia. Ich kultúra má veľmi bohatú ústnu tradíciu a najdôležitejšou časťou ich života je rodina, ktorá má v ich spoločenstve mimoriadny význam. Dnes sú jednou z najväčších etnických menšín v Európe – podľa UNICEF ich je asi 12 až 15 miliónov, pričom 70% z nich žije vo východnej Európe.

V roku 1554 anglický parlament schválil zákon, podľa ktorého byť Rómom bolo zločinom, ktorý sa mal trestať smrťou. Bolo to jedno z vážnych ohrození etnika v dejinách, kvôli ktorým museli byť Rómske skupiny neustále v pohybe. Vysvetľuje sa tým aj ich kočovný spôsob života, ktorým boli známi až do moderných čias.

Z dôvodu ich postavenia v spoločnosti a migrácie, len málo z nich navštevovalo školu a preto bola väčšina z nich negramotná. Podstatnú časť znalostí, tradícií a kultúry si medzi sebou odovzdávali vďaka ústnej tradícii. Veľký význam v rómskej kultúre zastáva hudba, spev a tanec. Mnoho informácií sa tak šírilo z generácie na generáciu prostredníctvom príbehov a piesní.

V rámci spoločnosti je pre Rómov základnou jednotkou rozšírená rodina, ktorá žije spoločne. Domácnosť preto môže zahŕňať hlavu rodiny a jeho manželku, ich zosobášených synov s manželkami a s deťmi.

Desať a viac rozšírených rodín tvorilo kumpanie, ktoré spolu v minulosti kočovali. Menšie aliancie, nazývané vitsas, boli tvorené rodinami spojenými spoločným predkom. Každá skupina je tvorená vodcom – čhibalo (vajda), ktorého volená funkcia je doživotná. Ženskou autoritou, bola najstaršia žena v skupine nazývaná phuri daj. Starala sa o blaho žien a detí, bola liečiteľkou a prípadne aj veštkyňou.

Na Slovensku boli v čase socializmu tieto funkcie oficiálne zrušené, aj keď sa dodnes neoficiálne zachovali. Ako je známe, Rómovia boli postupne prinútení vzdať sa kočovania, pretože štát považoval tento životný štýl za zaostalý. Štát sa nariadeniami snažil o asimiláciu s nerómskou väčšinou obyvateľstva a prijatie nového spôsobu života rómskym etnikom.

Mgr. Patrik Čigáš

Zdroje:

FACUNA, J. – LUŽICA, R.: Rómska kultúra. 2017.

livescience.com

Foto: wikimedia.org