Obyvateľov rusínskej národnosti si spájame najmä s územím severovýchodného Slovenska, severnými časťami Zemplína a Šariša. Okrem toho však Rusíni obývali a obývajú aj Spiš, kde po sebe zanechali hlbokú stopu. Práve tú sa pokúsilo zachovať Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi prostredníctvom výstavy Rusíni na Spiši. Jej otvoreniu predchádzal takmer dvojročný výskum, bádanie v historických prameňoch aj výskum priamo v teréne.
Výstava pozostáva z dvoch častí. Tá prvá, väčšia, sa zameriava na duchovný život, zamestnania, zvyky a odevy spišských Rusínov. Druhá časť sa venuje histórii, školstvu, cirkvi a významným Rusínom z regiónov.
V historickej časti nájdete dokumenty, listiny, ale aj demografické mapy, ktoré znázorňujú, ako sa vyvíjalo rusínske osídlenie na Spiši. Ešte pred sto rokmi existovalo na Spiši 20 obcí, v ktorých prevažovalo rusínske obyvateľstvo. V súčasnosti patria medzi tri hlavné oblasti na Spiši oblasť okolo Starej Ľubovne, oblasť Levočských a Volovských vrchov.
Živé tradície
Zamestnanie, architektúra, rodinné obyčaje, stravovanie, ale aj tradície. Na informačných tabuliach sa dozviete, ako to kedysi vyzeralo v bežnej rusínskej domácnosti na Spiši. Vďaka zmenšeninám domčekov zo severného Slovenska si môžete pozrieť aj typickú rusínsku architektúru. Atmosféru dotvárajú autentické kroje či nainštalovaná časť kuchyne, v ktorej nechýba kultový kút.
Slávni Rusíni na Spiši
Výstava takisto prezentuje významné historické aj súčasné osobnosti. Svoj typický klobúk zapožičal múzeu aj slávny režisér Juraj Jakubisko, ktorý pochádza z obce Kojšov. A čo ste možno o ňom nevedeli – tvorí aj nádherné grafiky. Rusínske korene na Spiši má aj hokejista Peter Bondra, ktorého otec pochádza z Jakubian pri Starej Ľubovni. Múzeu zapožičal svoju hokejku a dres, ktoré mal so sebou na Majstrovstvách sveta v roku 2003.
V časti venovanej osobnostiam nájdete známu fotografiu z bitky o Iwó-džimu z druhej svetovej vojny. Je na nej totiž Michal Strank, ktorý so svojimi spolubojovníkmi staval vlajku na vrchu Suribači. Michal sa narodil sa v rusínskej obci Jarabina a ako dieťa odišiel s rodičmi do Ameriky.
Staré učebnice spišských Rusínov
Školstvo Rusínov sa neustále menilo. To dokumentuje ďalšia časť výstavy, v ktorej sú vystavené učebnice z priebehu 20. storočia. Počas 1. Československej republiky sa učili v rusínskom dialekte, po 2. svetovej vojne v ruštine, od 50. rokov po ukrajinsky a nakoniec, keď bol v roku 1995 kodifikovaný rusínsky jazyk, sa začali učebnice písať v rusínskom jazyku.
Dokumentárny film
V rámci prípravy výstavy vznikol aj rovnomenný dokumentárny film Rusíni na Spiši, ktorý hovorí o ich histórii a etnografii. Jeho jedinečnosť podčiarkujú nádherné zábery z malebných obcí a ich architektúry. Dokument je dostupný aj online a pozrieť si ho môžete tu:
Niečo pre malých aj veľkých
Múzeum si pre svojich návštevníkov pripravilo aj viacero prekvapení. Patrí medzi ne napríklad pracovný list, ktorý vás prevedie výstavou, a zároveň vás potrápi otázkami. Viete, napríklad, ako sa volá spodná košeľa, ktorá sa obliekala v ženskom odeve v Jakubanoch? Ak ste to slovo ešte nepočuli, je to bendľačka. Malých návštevníkov určite poteší aj špeciálne sudoku či to, že si spomínaný dokument môžu pozrieť priamo v múzeu.
Autormi výstavy sú pracovníci Múzea Spiša – Miroslav Števík, Martin Furmanik, Mária Staňová Michalková a Juraj Pavlis. Okrem zbierky Múzea Spiša tam nájdete exponáty z Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Ľubovnianskeho múzea a Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Vzácnymi kúskami prispeli zo svojich zbierok aj jednotlivci.
Na výstavu je jednotné vstupné pre deti aj dospelých 1 €. Pozrieť si ju môžete do 15. novembra 2021 v priestoroch Múzea Spiša na Letnej ulici 50 v Spišskej Novej Vsi.
Miroslava Vaníková
Foto: Miroslava Vaníková