Ako Alexander Pavlovič prispel k rusínskej literatúre

V dnešnom rýchlom svete plnom technológií sú knihy postupne vytláčané na okraj nášho záujmu. Avšak je potrebné si pamätať, že práve knihy sú bránou do mnohých svetov a cestou k oslobodeniu mysle skrz vzdelanie. Všetky národy mali potrebu vyjadriť a interpretovať svoj pôvod, vlastnú podstatu aj jedinečnosť. Slovensko tvorí zmes rôznych kultúr a národov, a všetky v sebe nesú svoje nezmazateľné črty aj prostredníctvom literatúry.

Môže sa zdať, že mnohé cenné literárne diela upadajú do zabudnutia a sú nahrádzané inými prostriedkami zábavy. Pre lepšie poznanie našich susedov a ľudí, ktorí spoluvytvárajú našu spoločnosť je správne poukázať na vplyv jednotlivých menšín a kultúr na náš spoločenský, kultúrny a literárny svet. Literatúra národnostných a náboženských menšín na Slovensku je nositeľom kultúrnych znakov, poukazuje na dôvody rozličnosti a vzájomné styčné body. Dozvedáme sa z nej postoj autorov k celkovej spoločenskej situácií a o problémoch spolužitia medzi menšinou a majoritnou spoločnosťou.

Významným autorom rusínskej národnosti je Alexander Pavlovič. Narodil sa 19. septembra 1819 v Šarišskom Čiernom. Študoval kazateľstvo, rétoriku, poetiku, filozofiu, právo aj teológiu. Nadmieru vzdelaný autor však počas života nevydal žiadnu básnickú zbierku. Jedinou publikáciou, ktorá uzrela svetlo sveta ešte za jeho života bola učebnica ,,Pisnyk dľa makovyc´koj russkoj ditvy“ (Spevník pre makovické ruské deti), ktorá obsahovala básničky pre najmenších školáčikov.

Bronzová plastika Alexandra Pavloviča vo Svidníku. Foto: wikimedia.org

Svoje diela písal prevažne ,,jazyčijem“ – jazyk, ktorý bol zmesou národného, cirkevnoslovanského a ruského jazyka. A. Pavlovič publikoval prevažne v almanachoch, kalendároch a v periodikách. Boli to najmä viedenský Visnyk, haličská Zorija Halycka, Slovo, Halyčanin, zakarpatoukrajinské periodiká Cerkovnaja hazeta, Svet, Novy svet, Karpat, Lystok, Nauka, Nediľa, slovenské Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Černokňažník, Gwiazdka Cieszińska.

Vo vlastnej tvorbe sa zaoberal niekoľkými dôležitými otázkami. Prvou bola otázka náročnej sociálnej situácie ľudí žijúcich na vidieku. Túto tematiku môžeme vidieť v dielach „Smuťaťsja, vzdychajut ľudkove bidneňky“, „Ubohyj rusyn“, „Bidstvo Makovyci“, „Smutnych, hroznych časiv my sja dočekaly“. Dôležitou oblasťou Pavlovičovho záujmu bola historická minulosť rusínskeho národa a jeho postavenie v rámci Rakúsko-Uhorska. Záujem o národné uvedomenie je viditeľný v dielach („Duma ob otamani Pidkovi…“ „Makovycja“, „Davnij Svydnyk i žyteli joho“.

Ďalej sa zaoberal osudom osirelých detí („Syrota služnycja“, „Zamerzla syrota“, „Pist syroty“), problematikou emigrácie („V Ameryku choďat ľudy“, „Ameryka – novyj svit“, „Česnyj rusnak z Makovyci rozdumuje v Ameryci“), a v neposlednom rade témou revolúcie („Hyneť ťma užasnoj noči“, „Svoboda“,  „1848 – 1849 rik“). Dôležitou a neprehliadnuteľnou súčasťou jeho tvorby je ľúbostná poézia. Vo väčšine svojich básní vychádzal z tradície ľudovej slovesnosti, preto mnohé jeho básne zľudoveli.

Ak by sme mali zvoliť najvýznamnejšie dielo, bola by to poéma „Stan bidnoho seľanyna“ (Postavenie chudobného roľníka). Pavloviča k jej napísaniu inšpiroval hladomor v roku 1847, ktorého dôsledky do veľkej miery zasiahli aj jeho samotného. Literárny svet obohacoval zbieraním folklóru a jeho vášňou bol okrem toho etnografický a historický výskum. Vo svojej tvorbe inšpiroval niekoľkými osobnosťami slovenskej literatúry, medzi ktorých môžeme radiť Jána Palárika, Jonáša Záborského a Andreja Sládkoviča.

Národné uvedomenie a buditeľská činnosť však nikdy nebola v rozpore s dobrými vzťahmi so slovenským obrodeneckým hnutím. Aj preto je Pavlovič dôležitou osobnosťou rusínskej histórie na území Slovenska a jeho širokospektrálna tvorba je nositeľkou hlbokých myšlienok aj v dnešných dňoch.

Radka Cardová

 

Zdroj:

BABOTOVÁ, Ľ.: Literatúra Rusínov-Ukrajincov na Slovensku. In.: Rukoväť literatúry. Zost. Žemberová V. – Bratislava, 1998.

RUDLOVČÁKOVÁ, O.: Chrestomatija zakarpatskoji ukrajinskoji literatury XIX st. – 2. častyna. Prešov, 1990.

ŠLEPECKÝ, A.: Alexandr Pavlovič. Prešov, 1982.

ZUBRICKYJ, D.: Alexander Pavlovič. Užhorod, 1925.

Foto: pixabay.com