Bojovníci pod zástavou s kalichom prichádzajú na Slovensko

Na konci stredoveku sa začali po Európe šíriť nové revolučné myšlienky, za ktorými stáli ľudia, ktorí verili v potrebu reformy cirkvi a spoločnosti. Jedným z takých bol aj český katolícky kňaz Ján z Husinca, skrátene prezývaný Ján Hus.

Za svojimi reformnými myšlienkami si vždy pevne stál a bol ochotný za nich položiť život, čo sa potvrdilo v Kostnici roku 1415, keď bol na cirkevnom sneme obvinený ako heretik, odsúdený a následne upálený na hranici. Táto poprava pobúrila a urazila český ľud, nielen chudobných, ktorých sa vo svojich ideách zastával, ale aj rytierov a šľachtu.

Ukázalo sa, že za jeho myšlienky sa boli okrem samotného Majstra ochotní obetovať aj jeho stúpenci, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili svojim utláčateľom a zahájili na európske pomery dovtedy nevídané hnutie.

Vtedajší český kráľ Václav IV. zomrel na porážku krátko po vypuknutí revolúcie a jeho brat Žigmund Luxemburský, rímsky cisár a uhorský kráľ, sa chcel ujať prázdneho trónu. To viedlo k zahájeniu križiackych výprav do Čiech so snahou poraziť odbojných husitov.

Zrúcaniny husitského kostola v Lúčke (Foto: Zdenka Bencúrová)

Husiti pod vedením chýrnych vojvodcov Jána Žižku a Prokopa Holého dokázali križiakov niekoľkokrát poraziť. Len čo tlak križiakov oslabol, podnikali husiti vlastné útoky (tzv. spanilé jazdy), pomocou ktorých sa okrem vojenských úspechov usilovali aj o šírenie vlastných myšlienok za hranice Čiech.

Spanilé jazdy prenikajú na Slovensko

Husitskí bojovníci po prvý raz vstúpili na územie Slovenska roku 1428. Frakcie táboritov1 vedených Prokopom Holým, sirotkov2 Prokůpkom a Pražanov Jánom Tovačovským, prekonali Malé Karpaty a dostali sa až ku Bratislave.

Medzi Bratislavčanmi sa nachádzali ľudia ochotní husitom pomôcť dobyť najväčšie mesto na území Slovenska. Plán obsadenia mesta vyzeral veľmi nádejne, zrejme by bol aj úspešne dovedený do konca, nebyť včasného varovania z neďalekej Viedne, ktorá upovedomila bratislavských mešťanov o chystanej zrade, vďaka čomu mesto nepadlo do rúk Husových stúpencov.

Ťaženie na začiatku roka 1428 pokračovalo rabovaním dedín na Považí a skončilo sa jedinou bitkou na území Sliezska, až sa napokon v máji Husiti vrátili do Čiech.

Pohľad do niekdajšieho interiéru súčasnej zrúcaniny husitského kostola v Lúčke (Foto: Zdenka Bencúrová)

Na druhý vpád sa husiti odhodlali o dva roky neskôr – na jar 1430. So Žigmundovými vojskami si zmerali sily ešte na území Moravy, pravdepodobne pri Podivíne alebo Kostelanoch nad Moravou. Podľa dobovej kroniky Bartoška z Drahoníc v nej položilo život 150 husitov. Husiti postupovali ďalej a prišli až k Trnave, kde sa pod vedením Veleka Koudelníka, Jana Zmrzlíka a Filipa z Padařova v údajnom počte až 10 000 postavili v troch bitkách (23., 25. a 28. apríla) uhorskému vojsku. Ani napriek prelomeniu povestnej husitskej vozovej hradby sa Uhrom nepodarilo doviesť útok do úspešného konca. Zatiaľ čo husitské straty údajne predstavovali vyše 2000 mužov, uhorské boli tri razy vyššie.

Tretia výprava na jar 1431 smerovala na Spiš a skončila sa spustošením Spišskej Starej Vsi a vyplienením kláštora kartuziánov.

V septembri toho istého roku husiti dobyli ľsťou hrad Likava a táboriti Prokopa Holého sa s bohatou korisťou cez západné Slovensko vrátili na Moravu. Sirotkom však pri návrate na Moravu spôsobilo uhorské vojsko ťažké straty.

Husitov neodradil neúspešný pokus na obsadenie Bratislavy, v polovici roka 1432 sa ľsťou dokázali zmocniť Trnavy: v meste sa konal jarmok a husiti sa prezlečení za kupcov dostali do mesta. V noci pobili stráže a svojim spolubojovníkom vyčakávajúcim v okolí otvorili dve mestské brány. Okrem Trnavy dobyli aj Skalicu, no Bratislava sa im opäť ubránila.

Predposledná výprava v roku 1433 smerovala rovnako ako tretia opäť na Spiš. Vyplienili sever Spiša, vrátane kartuziánskeho kláštora a Spišskej Novej Vsi. Husiti sa prekvapujúco zmocnili Kežmarku útokom, nie ľsťou či vďaka zrade, ako bolo ich zvyčajným plánom. V Kremnici ešte vyplienili a podpálili mincovňu, ktorá nebola chránená mestským opevnením, až napokon sa cez Považie vrátili na Moravu.

Husitský kostol v Lúčke v okrese Rožňava (Foto: Zdenka Bencúrová)

Spanilé jazdy na území Slovenska sa skončili roku 1434. Na čele poslednej stál knieža Fridrich, ktorý počas husitských bojov striedavo podporoval obe strany. Existujú dve verzie priebehu poslednej výpravy: prvá hovorí o dočasnom obsadení Žiliny a opätovnom vpáde na Spiš cez Sliezsko a Malopoľsko, kde knieža Fridrich musel ustúpiť pred vojskom poľského kráľa. Druhá verzia spomína vpád na Spiš cez Liptov.

Koniec husitov na Slovensku

Husiti zakaždým útočili na Uhorsko kvôli koristi. Spanilými jazdami a dosadením svojich ľudí do miestnych posádok efektívne paralyzovali nástupný priestor potenciálneho nepriateľa. Bitka pri Lipanoch z 30. mája 1434 znamenala postupné opúšťanie pevností husitmi. Roku 1435 opustil Slovensko posledný husitský hajtman Blažek z Borotína, ktorý velil dobytej Trnave.

Príkladom husitskej prítomnosti na našom území je napríklad kostolík v Lúčke pri Rožňave, čo dokazuje, že husiti prešli takmer celým územím Slovenska. Okrem toho sa v danej dobe začalo zlepšovať aj postavenie Slovákov v mestách obsadených husitmi. Navyše sa v mestských radách, kde získali dominantné postavenie práve Slováci, začala používať slovakizovaná čeština.

1 podľa mesta Tábor

2 lebo ostali ako sirôtky po smrti Jána Žižku

Michal Planeta

Zdroje:

KUČERA, Matúš. Slovensko v dobách stredovekých. Bratislava: Mladé letá, 1985. 320 s.

SYNEK, Jaroslav a kol. Vojenské dejiny: od praveku po rok 1648. Praha: Ottovo nakladatelství, s. r. o., 2013. 472 s.

beliana.sav.sk

Titulná fotografia: Husitský kostol v Lúčke je jednou z mála stôp po husitoch na našom území (Foto: Zdenka Bencúrová)