„Publikácia Ženy bez trónu vznikla za účelom zviditeľniť ženské osobnosti, ktoré nemali takú moc ako muži, a napriek tomu dokázali zanechať viditeľnú stopu v dejinách. V porovnaní s mužmi len málo žien disponovalo možnosťami zasahovať do verejnej politiky a realizovať v nej svoje predstavy. Medzi také spravidla patrili iba ženy na tróne, panovníčky a vysoko postavené šľachtičné.“
Kolektívna monografia tematicky naväzuje na konferenciu s rovnomenným názvom, ktorá sa uskutočnila v roku 2017 v Košiciach. Jeho téma je v skutku jedinečná, pretože v deijnách pátra po osobnostiach ženského pohlavia, ktoré zanechali stopu natoľko výraznú, že sa zapísali do historických prameňov, z ktorých môžeme čerpať aj dnes.
Ženy, pokiaľ neboli dostatočne vysoko v spoločenskom rebríčku, ostali väčšinou dejinami nedocenené. Zameranie publikácie nás sprevádza po stopách takých z nich, ktoré „svojím životným dielom obohatili kultúrny a spoločenský život v regiónoch a mestách svojho pôsobenia“. Nie sú to teda len ženy, ktoré mali istú moc, ale hlavne ženy, ktoré okrem svojich bežných rodinných a manželských povinností ovplyvnili a pozdvihli nielen svoje blízke okolie, ale v mnohých prípadoch aj celé spoločenské kruhy.
Kolektívna monografia sa obsahom snaží poukázať na fakt, že stigmu podradného postavenia žien v dejinách pomohli prekonať práve ženy bez trónu. Nemýľme sa však, publikácia nie je zameraná femisticky. Práve naopak, je na úrovni akýchkoľvek iných historických štúdií, len je zameraná na tému, ktorá bola doteraz v odborných kruhoch marginalizovaná.
Publikácia je delená na sedem kapitol s úvodnou kapitolou editorky. V tej nám Zdenka Bencúrová predkladá svoj vedecký zámer a vyjadruje presvedčenie, že sa jej podarí osloviť široké publikum milovníkov histórie.
„Nájdeme v nej kapitoly o žene ako svätici, emancipátorke verejného života, umelkyni, spisovateľke a pokračovateľke svojho rodu. Snažili sme sa ich ukázať z rôznych uhlov pohľadu a prostredí. Usilovali sme sa poukázať na fakt, že ženy menili dejiny ,na všetkých frontoch‘.“
Ženy, ktorých príbeh sledujeme v jednotlivých kapitolách majú takmer vo všetkých prípadoch spoločné to, že zároveň napĺňajú definíciu tradičnej roly ženy ako manželky, matky, tej, ktorá sa stará o domácnosť a oddane sa zapájajúcej do pomoci svojej komunite. Na druhej strane ale prekračujú rámec a sú modernými vzdelanými, inteligentnými, citlivými, starostlivými podporovateľkami nielen svojej rodiny, ale aj iných žien. Dosah ich činov je častokrát rozsiahly – od toho, že vytvárajú nové spoločenstvá v ďalekých krajinách, cez zmenu politických pomerov často skrz svojich manželov až po nastavenie nového štandardu modernej ženy.
„Všetky vybrané ženské osobnosti majú spoločné to, že žili v období 18. až 20. storočia a ich životné príbehy sú spojené s územím Slovenska, respektíve bývalého Rakúsko-Uhorska. Okrem spoločensky či politicky aktívnych žien tu nájdeme aj spisovateľky, sochárky, zberateľky umenia či oddané manželky významných predstaviteľov kultúrneho a politického života.“
Foucault hovorí, že dejiny nie sú tvorené len významými osobnosťami na vládnucich pozíciách, dejiny sú často tvorené malými existenciami, ktoré vo svojej každodennosti ovplyňujú nepoznané chod histórie. On hľadá takéto persóny napríklad v spisoch o tom, kto bol kedy obžalovaný a väznený, v malých zápiskoch, ktoré sa nám zachovali. Publikácia Ženy bez trónu svojím spôsobom nadväzuje na hľadanie žien, ktoré tvorili dejiny, aj keď vo väčšej a výraznejšej miere. Ostali by však zabudnuté a nepovšimnuté, ak by na ne niekto pozornosť nezameral. Krátke zmienky v novinách, pozvánky na koncerty, záznamy zo spoločenských stretnutí, testamenty či zápisnice z ustanovujúcej schôdze – to všetko sú dejinné záznamy, s ktorými pracujú autori a autorky jednotlivých príspevkov. Dovolia nám tak nazrieť do podstaty toho, aká bola moderná žena predchádzajúcich storočí v Uhorsku. Avšak žena istého postavenia.
Určite by stálo za pozornosť sledovať v histórii aj zápisky o ženách, ktoré boli rovnako bez trónu ako aj bez určitého postavenia a aj tak dokázali napĺňať ideál modernej ženy. Určite by stálo za pozornosť sledovať aj tie ženy, ktoré boli bez trónu a v spoločenskej triede sa nachádzali rovnako vysoko ako tie, ktoré sú opísané v publikácii, ale nespĺňali ideál vzornej manželky či obetavej podporovateľky. Zmenil by sa potom ideál modernej ženy, ktorú nám autori predstavili?
Katarína Hrnčiarová
Zdroje:
BENCÚROVÁ, Zdenka (ed.): Ženy bez trónu. Košice: Centrum pre religionistiku a historické štúdiá, 2019. 164 s.
https://www.postoj.sk/78761/ako-vladli-zeny-bez-tronu
https://www.cerehis.sk/zeny_bez_tronu/
Zdroj titulnej fotografie: Zdenka Bencúrová