Matej Korvín (23.2.1443 – 6.4.1490) alebo tiež Matej I. bol uhorský kráľ, ktorý vládol od roku 1458 až do svojej predčasnej smrti 6. apríla 1490. Počnúc rokom 1486 bol taktiež rakúskym vojvodom a od roku 1469 si na základe manželstva s Katarínou, dcérou českého kráľa Jiřího z Podebrad, nárokoval aj český trón.
Matej Korvín na uhorský trón zasadol už pred svojimi 15-tými narodeninami. Korunovácia sa uskutočnila 21. januára 1458 a na tróne zotrval 32 rokov. Jeho prvá manželka, Katarína, predstavovala vstupenku na český trón, po jej predčasnej smrti sa Matej I. znova oženil s neapolskou princeznou Beatrix, ktorá sa zas zaslúžila o rozvoj kultúry, umenia a podporila prienik humanizmu a renesancie do našich končín.
Osoba Mateja I. je opradená mnohými legendami. Historici sa vo viacerých prípadoch názorovo rozchádzajú, hlavne čo sa týka jeho láskavosti a dobrotivosti. No na jednej veci sa zhodujú a to na jeho neslávne známej záľube v ženách. Matej bol známi ako veľký záletník a sukničkár, čo však, v porovnaní s inými uhorskými panovníkmi, nebolo ničím výnimočným.
Traduje sa, že zvykol chodiť medzi ľud oblečený v prostom odeve, aby ho ľudia nespoznali a on mal tak možnosť zistiť, čo si o panovníkovi skutočne myslia. Z dnešného pohľadu by sme to mohli označiť za veľmi strategický a múdry ťah.
Jeho hlavným cieľom bolo skoncovať s bratríckym hnutím na Východnom Slovensku, čo sa mu aj podarilo. Veliteľov nechal popraviť a s najlepších vojakov urobil základ legendárneho Čierneho pluku, ktorého sa obávali aj Osmanské vojská.
Po jeho korunovácií na Českého kráľa sa presídlil do Viedne. Matej Korvín bol veľkým podporovateľom vzdelanosti. Dôkazom je aj založenie univerzity v Bratislave v roku 1465, ktorá niesla názov Universitas Istropolitana a o 15 rokov neskôr založil univerzitu v Pešti. Do veľkej miery podporoval humanizmus a renesanciu aj preto na Budínskom hrade vytvoril bibliotéku Corviniana.
Bohužiaľ sa mu nepodarilo splodiť zákonitého potomka a jeho nemanželský syn nebol šľachtou ako nástupca nikdy uznaný.
Matej Korvín zastával názor, že všetky európske národy by sa mali zjednotiť a vytvoriť silný celok, ktorý by jestvoval v mieri a spolupráci. V jeho dobe to však predstavovalo priveľmi odvážnu ideu, ktorá nemohla byť prijatá hlavne zo strany Vatikánu a pápeža. Pápež sa obával, že pri takomto usporiadaní by svetská moc veľmi jednoducho prevýšila tú katolícku.
Idea Mateja I. o zjednotenej Európe sa môže zdať v dnešnej dobe takmer reálna a ktovie, ako by svet vyzeral ak by sa panovníci akým bol on narodili o niekoľko storočí neskôr. V každom prípade môžeme konštatovať, že zanechal hlbokú stopu v dejinách nášho národa a nepopierateľne ovplyvnil dejiny Slovenska aj celej Európy.
Radka Cardová
Zdroj:
Stevenson, J.: Dejiny Európy. Praha, 2002.
Foto: pixabay.com