Florence Nightingale sa narodila 12. mája 1820 do anglickej aristokratickej rodiny v talianskej Florencii. Jej rodičia, William Edward a Frances Nightingale, boli aristokrati a strávili asi dva roky svadobnou cestou v Európe. Mala sestru Parthenope.
V Anglicku bývali hlavne v Lea Hurst v Derbyshire. Na zimu sa presťahovali do Embley v Hampshire. Florence a jej sestru učil od mladého veku ich otec, ktorý pochádzal z Cambridge. Učil ich matematiku, históriu, filozofiu aj cudzie jazyky (francúzštinu, taliančinu, nemčinu, gréčtinu a latinčinu). Florence sa na rozdiel od svojej sestry rada učila. Vyrástla z nej atraktívna mladá žena, ale oproti tomu, ako bolo v tom čase zvykom, sa nezaujímala o svadbu a uzatváranie do rodinného kruhu. Odkedy bola ešte dieťa, mala cit pre spoločenské otázky, ku ktorým ju viedol William Smith, jej starý otec z matkinej strany. Bol členom abolicionistického hnutia, teda hnutia za oslobodenie otrokov v Európe a Amerike.
“Boh so mnou hovoril a zavolal ma do jeho služby.”
Doma sa nestretávala s veľkým porozumením ani podporou, pretože v tom čase mala pozícia zdravotnej sestry veľmi zlú povesť. Ženy z aristokratických rodín sa v tomto období nezúčastňovali pracovných aktivít. Florence namietala, že sa jej nepáči žiť „v zlatej klietke“, na ktorú boli v tom čase ženy zvyknuté. Trvalo viac ako 10 rokov, kým jej rodičia súhlasili, aby bola sestrou.
Jej záujem o nemocnice a práca sestry sa začali rozvíjať, keď navštívila chorých v domovoch v okolí Dörfernu. Neskôr získala skúsenosti najmä v londýnskych a edinburských nemocniciach, kde sa stretla aj s Elisabeth Fry. Elizabeth sa veľmi zaujímala o sociálnu reformu, s ktorou Florence prišla. V roku 1844 sa stala vedúcou osobnosťou pre zlepšenie starostlivosti v nemocniciach s podporou Charlesa Villiersa – vtedy prezidenta organizácie pre práva chudobných. To viedlo k jej aktívnej úlohe v hnutí za práva chudobných.
V roku 1845 sa rozhodla stať zdravotnou sestrou. Problémom doby nebolo len prostredie, v ktorom sa chorí nachádzali, ale aj nedostatočné vzdelanie sestier. Nemocnice nedodržiavali základy hygieny, chýbala základná organizácia práce a ľudský prístup k chorým. Preto išla Florence so svojimi rodinnými priateľmi na výlet do Talianska, Grécka a Egypta a v roku 1850 aj do Nemecka. V Nemecku navštívili nemocnicu vikára Theodora Fliednera a školu v Kaiserswerth neďaleko Düsseldorfu. Theodor Fliedner bol evanjelický kňaz a v októbri 1836 založil nemocnicu a školu na poskytovanie humanitárnej pomoci. V roku 1849 sa Florence zúčastnila trojmesačného kurzu. Následne pracovala pre Sestry milosrdenstva v Paríži. V auguste 1853 nastúpila do funkcie superintendantky Inštitútu starostlivosti o choré dámy v Londýne, kde pôsobila do októbra 1854.
Krymská vojna
V septembri 1853 sa začala krymská vojna, ktorá priniesla tisíce zranených vojakov, na ktorých zdravotnícke zariadenia v Turecku neboli pripravené. Keď sa o zlej situácii vojakov v nemocniciach začalo hovoriť v novinách pre britskú verejnosť, minister vojny Sidney Herbert požiadal Florence, aby zorganizovala ošetrovateľskú starostlivosť o vojakov. Florence dala dokopy 38 zdravotných sestier, s ktorými 21. októbra odišla do Turecka (do Scutari, gréckeho názvu istanbulskej štvrte), kde spočiatku nenašla pochopenie – lekári nechceli nechať sestry v blízkosti chorých.
Vojna zanechala okolo 400 000 mŕtvych vojakov, ale mnoho ďalších zomrelo v dôsledku zlej hygieny na choleru, týfus a krvavú hnačku. Florence sa snažila bojovať proti únave, zlej výžive a životným podmienkam najmä pomocou hygienických opatrení, napríklad ako je pravidelná zmena posteľnej bielizne, primerané osvetlenie, pravidelné vetranie, zdravšia strava a lepšie stravovacie vybavenie. Zároveň podporila aktivitu chorých a zlepšenie ponuky liekov. Všetky tieto opatrenia priniesli väčšie šance na uzdravenie zranených a chorých vojakov.
Reformy “dámy s lampou”
Zdravotnícka rada Anglicka prišla až 6 mesiacov po príchode Florence s riešením hygienického stavu, čím zabezpečila, že splašky a kanalizácia sa zmyjú a zlepší sa vetranie. Florence nakoniec spojila 125 dobrovoľných zdravotných sestier a znížila úmrtnosť zo 42 % na 2%. Rýchly pokles úmrtnosti potvrdil súvislosť medzi hygienou a zdravím. Získané skúsenosti boli neskôr základom jej práce pre kráľovskú komisiu pre vojenské zdravie.
Prezývku “dáma s lampou” si vyslúžila od vojakov, ktorí si ju tak pamätali z jej večerných pochôdzok za pacientmi a stala sa verejne známou vďaka článku v Anglickom Times.
29. novembra 1855, keď bola ešte v Turecku, verejné zhromaždenie na podporu práce Florence viedlo k založeniu Nadácie Nightingale pre odbornú prípravu sestier, ktorá spočiatku dostávala mnoho štedrých darov. Sidney Herbert sa stal čestným tajomníkom fondu a vojvoda z Cambridge sa stal predsedom.
Odborné vzdelávanie sestier
Stále však bolo potrebné doplniť vzdelanie sestier. Stalo sa tak v roku 1860, keď Florence otvorila prvú zdravotnícku školu v Anglicku. Sestry a pôrodné asistentky viedli miestni lekári na základe vedeckých a moderných noriem. Škola bola založená v nemocnici St. Thomas a dnes sa nazýva Florence Nightingale School for Nurses and Midwives. Prvé sestry, ktoré tu boli vyškolené, začali pracovať v roku 1865 v ošetrovni v Liverpoole. Vzdelávanie sestier viedlo nielen k zvýšeniu úrovne zdravotnej starostlivosti, ale aj k zlepšeniu postavenia sestier. Na začiatku viedla školu Sarah Wardropová. Štúdium trvalo jeden rok, počas ktorého budúce sestry navštevovali rôzne prednášky, ale hlavne dokončili prax pod dohľadom skúsenej sestry. V roku 1869 Florence a Dr. Elizabeth Blackwellová otvorili vysokú školu pre dievčatá.
Odborná činnosť
Celkovo Florence vydala 200 kníh, dokumentov, správ a letákov o sociálnych otázkach, otázkach ovplyvňujúcich zdravie, efektívnosť a správu nemocníc britskej armády. Zohrala významnú úlohu pri zriaďovaní kráľovskej komisie pre zdravie armády, ktorej predsedal Sidney Herbert. Hoci Florence ako žena nemohla byť súčasťou komisie, napísala pre ňu správu s viac ako 1 000 stranami a bola nápomocná pri vykonávaní jej odporúčaní.
Florence je tiež považovaná za priekopníčkou zdravotníckej turistiky. V listoch z roku 1856 píše o kúpeľoch v Turecku a podrobne opisuje zdravotné podmienky, fyzické popisy miest, informácie o potravinách a ďalšie dôležité podrobnosti o pacientoch. Dá sa predpokladať, že nasmerovala pacientov skromnými prostriedkami k cenovo dostupnej liečbe.
Florence vynikala v matematike už od svojho detstva a stala sa priekopníčkou v používaní štatistických údajov v oblasti epidemiológie a analýzy verejného zdravia. Pod jej vedením zaviedla britská vláda systematický zber populačných štatistík. Bola tiež priekopníčkou vo vizuálnej prezentácii informačných a štatistických grafov, najmä vo svojich správach poslancom a úradníkom, ktorí neradi čítali klasické štatistické správy.
Florence inšpiruje aj zakladateľa Červeného kríža
Florence sa stala príkladom nielen pre Anglicko, ale pre celý svet. Samotný Jean Henri Dunant, zakladateľ Červeného kríža v roku 1864, potvrdil, že najväčším príkladom pre neho bola Florence.
Florence Nightingale zomrela 13. augusta 1910 vo veku 90 rokov. Za svoju prácu dostala Kráľovský Červený kríž od kráľovnej Viktórie a bola prvou ženou, ktorá získala Britský rád zásluh za britské impérium. Na počesť jej narodenia 12. mája sestry na celom svete oslavujú svoj sviatok – Deň sestier. Bohužiaľ na Slovensku je dehonestovaný. Je druhou najslávnejšou postavou z viktoriánskej éry po kráľovnej Viktórii a je vzorom nie len pre sestry.
Jana Dorčáková
Zdroje:
akropolis.
Hastíková, J. 2021. Florence Nightingalová | Nová Akropolis. Nová Akropolis | [online]. [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://www.akropolis.cz/content/florence-nightingalova-0
Mikolášková, Z. 2021. AKUTNE.CZ: Úvod – portál akutní medicíny [online]. Co [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://www.akutne.cz/res/file/Vyuka%20-%20posterova%20sekce/ID%20006%20Vyrofi%20damy%20s%20lampou-%20odkaz%20FN%20200%20let%20po%20jejim%20narozeni.pdf
Mrákotová, J. 2015. Florence Nightingale: Díky “dámě s lampou” zdravotní sestry slaví. Své anděly má ale i Česko – G.cz. G.cz – Internetový magazín bez zábran [online]. [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://g.cz/florence-nightingale-diky-dame-s-lampou-zdravotni-sestry-slavi-sve-andely-ma-ale-i-cesko/
Nemcová, J. – Mazalánová, A. – Lauková, P. 2021. AKTUÁLNOST ODKAZU FLORENCE NIGHTINGALE – SESTERSKÁ SEKCE » Linkos.cz. Linkos: Česká onkologická společnost České lékařské společnosti J. E. Purkyně » Linkos.cz [online]. ČOS ČLS JEP [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://www.linkos.cz/lekar-a-multidisciplinarni-tym/kongresy/po-kongresu/databaze-tuzemskych-onkologickych-konferencnich-abstrakt/aktualnost-odkazu-florence-nightingale-sesterska-sekce/
Tachová, V. 2020. Na cestě pomoci s Florence Nightingale – zdravezpravy.cz. Informace ze světa zdravotnictví – zdravezpravy.cz [online]. Realizace [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://www.zdravezpravy.cz/2020/02/09/na-ceste-pomoci-s-florence-nightingale/
Tichá, R. 2021. Florence. Dáma s lampou. Zdravotnické zařízení Ministerstva vnitra [online]. [cit. 21.03.2021]. Dostupné z: https://www.zzmv.cz/florence-dama-s-lampou-mezinarodni-den-sester
Úvodná fotografia: Maľba Misia milosrdenstva od Jerryho Barretta – obraz znázorňuje Florence Nightingale pri ošetrovaní raneného (Foto: wikimedia.org)