Nízka, čiernovlasá židovka so smutnými očami. Prischlo jej i označenie „šéfka ilegálnych pracovných skupín.“ Kontroverzná osoba, ktorá mala ušľachtilý cieľ – zachrániť v čase prenasledovania Židov v Európe v 20. storočí čo najviac z nich.
Bola známa skôr pod skratkou svojho krstného mena Gisi. Žila v časoch, kedy nebolo pre ženy jednoduché získať vzdelanie. Aj keď boli rovnako šikovné ako ich mužskí kolegovia. Narodila sa ako prvé z troch detí v ortodoxnej židovskej rodine, ktorá vlastnila hotel a kóšer reštauráciu v Bratislave. Jej brat Dezider David sa stal lekárom a Gustáv advokátom. Gisi svoju túžbu po vzdelaní napĺňala samoštúdiom. Venovala sa nemeckej literatúre, umenovede, histórii i čomukoľvek, čo zaujalo jej pozornosť. Oplývala prirodzenými vodcovskými schopnosťami. V časoch svojej mladosti sa stala sionistkou. Sionizmus v tom čase predstavoval pokrokový židovský nacionalizmus založený na predstave vzniku samostatného židovského štátu. Treba pripomenúť, že vízie sionizmu boli vo väčšine židovskou komunitou na Slovensku odmietané. Gisi však imponovali.
Vstup do verejného života
Jej verejná činnosť sa začala v roku 1925, keď sa pripojila k zakladateľke medzinárodnej sionistickej organizácie žien na Slovensku Julii Knoepfelmacher. Prirodzené vodcovské schopnosti a inteligencia predurčili pani Fleischmann k tomu, že sa veľmi rýchlo stala prezidentkou bratislavskej pobočky. Medzi inými patrila Gisi aj k zakladateľkám Organizácie židovských žien a dievčat na Slovensku. Neskôr sa pridala i k Slovenskému utečeneckému výboru. Ten bol prepojený s americkou záchrannou organizáciou JOINT.
Keď v 30. rokoch 20. storočia získal moc v Nemecku Hitler, do Bratislavy začali prichádzať židovskí utečenci najmä z Poľska a Ukrajiny. Mnoho z nich sa chcelo dostať do britského Palestínskeho mandátu (súčasného štátu Izrael), no stovky z nich zostali „zaseknutí“ na Slovensku. Gisi Fleischmann bola v tom čase členkou Ústredného výboru židovskej pomoci v Bratislave a vkladala svoj šarm i kontakty do vybavovania rôznych povolení na pobyt, víz či akýchkoľvek dokumentov. Pre mnoho z nich to znamenalo záchranu života. Čoraz viac židovského obyvateľstva sa túžilo zachrániť sa a odísť z Európy. Pomoc s emigráciou im v tom čase poskytovali najmä organizácie JOINT a HICEM. Obe na Slovensku viedla Gisi Fleischmann.
V roku 1939 sa snažila presvedčiť Francúzsko a Veľkú Britániu, aby finančnou pomocou či poskytnutím azylu zachránili Židov ohrozovaných nemeckým nacizmom, no bohužiaľ jej misia bola neúspešná. Počas tejto misie dostala ponuku, aby sa na Slovensko nikdy nevrátila. Bolo očividné, že jej aktivity sú pod drobnohľadom a sama sa čoskoro stane osobou, o ktorú sa budú zaujímať úrady. Ponuky emigrovať a zachrániť sa odmietala. Jej postoj deklaruje text, ktorý v liste svojmu priateľovi v roku 1944 sama napísala: „Nikam nejdem, zostanem s vami, spolu sme bojovali a spolu budeme znášať náš osud.“1
Smútky osobného života
Hon na židovské obyvateľstvo sa nevyhol ani príbuzným Gisi. Ešte v roku 1915 sa vydala za obchodníka Jozefa Fleischmanna. Mali spolu dve dcéry – Juditu a Alicu. Pri zhoršovaní situácie v Európe sa spolu s manželom rozhodli, že pre ich dcéry bude bezpečnejšie, ak ich pošlú do Palestínskeho mandátu (Izraela). Urobili tak ešte v roku 1939. Rok na to partia antižidovských chuligánov v centre Bratislavy zavraždila jej brata Gustáva. Jeho manželka Lily následne upadla do depresie a spáchala samovraždu v roku 1940. Ona sama v roku 1942 ovdovela. Situácia židovského obyvateľstva sa zhoršovala a na pozadí týchto rodinných tragédií musela vynakladať stále viac úsilia na ich záchranu.
Úprimné snahy s prímesou kontroverzie
Z jej života je známa udalosť, ktorá významne prispela k tomu, aby bola Gisi Fleischmann považovaná za kontroverznú osobu. Dieter Wisliceny, nemecký poradca pre židovské otázky, sa nechal uplatiť Gisi Fleischmann. Za úplatok bol ochotný napomôcť pri zastavení transportov židov. Ilegálna tzv. Pracovná skupina pod vedením Gisi pripravila plán, na základe ktorého by práve cez tieto úplatky boli zastavené všetky transporty v Európe a židovské obyvateľstvo zachránené. Tento projekt je známy pod názvom „Plán Európa“. Ako z histórie vieme, zámer Gisi nevyšiel.
Na sklonku druhej svetovej vojny sa o významnú osobnosť židovskej obce čím ďalej tým viac zaujímala štátna bezpečnosť. Bola niekoľkokrát zatknutá a vypočúvaná. Napokon ju gestapo zatklo a odvlieklo do koncentračného tábora Sereď2. Odtiaľ bola v poslednom transporte deportovaná do poľského Osvienčimu. Keď vlak dorazil, v reproduktore zaznelo jej meno. Podľa výpovede očitého svedka ju odviedli dvaja dôstojníci SS a už nikdy ju viac nikto nevidel.
Renáta Dulinová Bzdilová
Zdroje:
red. Gisela Fleischmann In ASPEKT in – feministický webzin. ISSN 1225-8982. Dostupné na: http://aspekt.sk/content/aspektin/gisela-fleischmann
The Shalvi/Hyman Encyclopedia of Jewish Women: Features thousands of biographic and thematic essays on Jewish women around the world. https://jwa.org/encyclopedia/article/fleischmann-gisi
Močková, Jana: Gisi Fleischmann bude mať symbolický pamätník na Námestí slobody. Dostupné na: https://dennikn.sk/327542/gisi-fleischmann-mat-symbolicky-pamatnik-namesti-slobody/
Gisi Fleischmann. Dostupné na: https://www.encyclopedia.com/history/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/gisi-fleischmann
https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/herstoria-gisi-fleischmann/
Archív Rádia Regina východ https://reginavychod.rtvs.sk/clanky/za-vsetkym-hladaj-zenu
Titulná fotografia: Stolperstein pre Gisi Fleischmann na Klariskej ulici v Bratislave (Foto: wikimedia.org)
1 red. Gisela Fleischmann In ASPEKT in – feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 25/03/2018. Získané 28/08/2021. Dostupné na: http://aspekt.sk/content/aspektin/gisela-fleischmann
2 Na Slovensku boli koncetračné tábory Nováky, Oremov Laz a Sereď.