Alexander Duchnovič chcel dôstojný život pre Rusínov

Ja Rusin byl, jesm i budu. Bol som Rusín, som aj budem.“ Slova rusínskej hymny vyjadrujú kým Alexandrer Duchnovič bol. Patrí mu mnoho prívlastkov ako národný buditeľ, Komenský Podkarpatska, dobroditeľ.

Alexander Duchnovič sa narodil 24. apríla 1803 v Topoli v dnešnom okrese Snina. Otec bol gréckokatolícky kňaz v obci, kde mladý Alexander vyrastal. Neskôr bol vychovávaný u starého otca v Stakčíne. Do meštianskej školy v Užhorode chodil dva roky, učil sa maďarský a latinský jazyk. Pokračoval štúdiom na gymnáziu a o niečo neskôr teológiou a filozofiou v Košiciach. V roku 1827 aj on prijal kňazskú vysviacku a nastúpil do úradu k biskupovi Gregorovi Tarkovičovi (1745 – 1841) v Prešove. Mladý a veľmi ambiciózny Duchnovič však nenašiel pochopenie.

Vrátil sa do Užhorodu, kde sa venoval vyučovaniu. Po krátkom čase bol vymenovaný za správcu farnosti v Chmeľovej, neskôr v Beloveži. Späť do Prešova prišiel na pozvanie nového biskupa Jozef Gaganca (1843 – 1875), ktorý ho menoval za kanonika kapituly Prešovskej eparchie. To Duchnovičovi umožnilo zúčastniť sa aj Uhorského snemu v Bratislave v roku 1848, kde sa stretol aj s Ľudovítom Štúrom. Okúsil i väzenie a v roku 1849 za svoje politické názory. Alexander Duchnovič zomrel 29. marca 1865 v Prešove.

Je považovaný za národného buditeľa. Bol hrdý Rusín o čom vypovedajú aj slová básne asi najznámejšej z jeho tvorby: „Bol som Rusín, som aj budem“ (úryvok z básne BPYЧAHIE). Slová tejto básne sú považované za slová Rusínskej hymny. Svoje práce pre ľud písal v miestnej ľudovej reči Rusínov-Ukrajincov ako aj v cirkevnoslovanskom jazyku, ktorý istý čas bol ako ich spisovný jazyk. Svoje prvé básne písal po maďarsky a latinsky.

Založil Rusínsky literárny spolok v Prešove (1850) s podporou biskupa J. Gaganca, ktorý sa stal jeho predsedom a medzi členmi boli aj Slováci (spolok mal 71 členov). Popri vydavateľskej činnosti sa zaoberali aj prípravou na založenie rusínskeho múzea. Bol zberateľom rôznych muzeálnych exponátov a ľudových piesní. Udržiavali aj kontakty s Maticou Slovenskou.

Alexander Duchnovič rozvíjal myšlienku Komenského, je autorom aj takých diel ako modlitebná kniha Chlib duši, napísal prvý almanach „Pozdravlenie Rusinov“ už spomínanú Rusínsku hymnu, ďalej pedagogickú prácu Narodnaja pedagogija, prvý rusínsky šlabikár, Liturhičeskij katichis, bohoslužobnú knihu Bukvar, publikáciu Kratkij zemlepis dľja molodych rusynov, zbierku piesní Pisni, divadelnú hru „Dobroditeľ prevyšajet bohatstvo“ a „Holovnyj tarabančik“, tieto jeho dve drámy vyšli po jeho smrti v Moskve. Je pokladaný za najväčšieho básnika rusínskeho regiónu.

Alexander Duchnovič na dnešnom východnom Slovensku zriadil pre deti z chudobných rodín prvý internát (r.1864). Založil spolok svätého Jána Krstiteľa, ktorého cieľom bola výchova rusínskej mládeže. Stal za zrodom spolku Vasilija Veľkého. Duchnovičovi veľmi záležalo na výchove mládeže a jej vzdelaní, preto sa vo veľkej miere venoval vydavateľskej a výchovnej činnosti.

Mária Trebišovská

 

Zdroj:

BAČA, J.: Životná cesta farárovho syna. Prešov, 2003.

beskydnik.eu

casopisslovo.sk

historyweb.dennikn.sk

Foto: Júlia Kocúreková