Karpatskí Nemci sú jednou z národnostných menšín žijúcich na území Slovenska. Pojem karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20. storočia nemecký historik a etnológ Raimund Friedrich Kaindl, aby odlíšil Nemcov žijúcich v oblasti Karpát, to je na území dnešného Slovenska, Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska, od ostatných Nemcov v Uhorsku. Tento pojem sa zachoval aj v neskoršom Československu, kedy sa vzťahoval na Nemcov žijúcich na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (Ukrajina). Nemcom žijúcim v Česku sa hovorilo sudetskí.
Karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie a do roku 1945 žili v diaspóre po celom území Slovenska. Ich najväčšie osídlenie, tzv. Jazykové ostrovy/deutsche sprachinsel, vzniklo už v 14. storočí a bolo koncentrované v oblasti Bratislavy, Spiša a tzv. Hauerlandu. Na pravniansku oblasť Hauerlandu sa dnes pozrieme bližšie.
Slovanský názov
Pred príchodom nemeckých hostí nebolo okolie Nitrianskeho Pravna prázdne. Sídlilo tu staršie slovanské obyvateľstvo, ktorého dedičstvo sa zachovalo v niektorých názvoch obcí či oblastí. Samotný názov Pravno, odvodené od slovanského slova právo, pôvodne patrilo dnešnej obci Pravenec. Názov Pravenca zmenili až po vzniku Nitrianskeho (pôvodne Nemeckého) Pravna, pretože ho mestečko veľkosťou prerástlo. Nemeckí prisťahovalci prevzali pre svoju novozaloženú obec slovanský názov v tvare Proben, čím vzniklo Deutsch Proben/Nemecké Pravno a Kleinproben/Pravenec. Prídavné meno Nemecké/Deutsch bolo zas pridané na odlíšenie od Slovenského Pravna, ktoré je vzdialené 15 km na východ.
Najskôr tu bolo zlato
V prvej štvrtine 14. storočia bolo v oblasti severozápadne od dnešného Nitrianskeho Pravna objavené zlato. Vtedajší páni spomínanej oblasti, Gillethovci a Leustachovci, si na prospekciu pozvali nemeckých odborníkov zo starších banských miest Uhorska alebo priamo z nemeckých krajín. Zlata muselo byť naozaj dosť, pretože nová obec, ktorú založili hostia na zelenej lúke, sa za necelých sto rokov rozrástla natoľko, že už koncom 14. storočia získala status mesta. Významom sa dostala na úroveň Bojníc a Prievidze a v dobových záznamoch bolo mesto označované ako Zlaté Pravno/Aranprowna. Žltá ulica (v nemeckom nárečí Gelnergasse), ktorá spája obec s Chvojnicou, zas dostala názov od „žltákov“, ľudí pracujúcich so zlatom.
„Žltácka expanzia“
Zlato sa pôvodne len ryžovalo v potokoch vytekajúcich z Malej Magury, napríklad v chotároch obcí Malinová či Lazany. Neskôr začala aj hĺbková ťažba. Tá však vyžadovala terénnu úpravu okolia nových nálezísk, pretože sa nachádzali v zalesnenom teréne. Na rúbaniskách vznikali nové osady, ktoré môžeme ešte aj dnes ľahko rozpoznať podľa ich nemeckého názvu. Obsahujú totiž koncovku -hau, čo znamená rúbanisko. Zároveň sa zakladatelia nových osád podľa krupinského práva stávali dedičnými richtármi, šoltýs/škultét, a ich priezviská sa stali základom názvu osady. Takto napríklad dostala názov dnešná Tužina, po nemecky Heckelshau.
Prosperita
Okrem baníckych a hutníckych odborníkov prišli s nemeckými hosťami aj odborníci v iných oblastiach, napríklad poľnohospodárstvo či obchod. Priniesli so sebou nové technológie a s postupným poklesom ťažby zlata, ktorá nastala vyčerpávaním rudných ložísk, sa stale viac do popredia dostávali tunajší remeselníci. Neskôr, po odkúpení dedičného richtárstva, sa ich počet zvýšil, a tak založili prvé cechy. Nečudo teda, že Nemci patrili k najzámožnejším a najprominentnejším obyvateľom a často zastávali najvyššie pozície úradov, ako napríklad mestskú administratívu či školstvo.
Prosperita pravnianskej oblasti bola zároveň lákadlom pre rôznych ziskuchtivých šľachticov, zbojníkov či nepriateľské vojská. Za celé obdobie svojej histórie bola oblasť Nemeckého Pravna obeťou Bratríkov, Turkov či stavovských povstaní. Okrem kradnutia a zabíjania útočníci často spôsobili požiare, najmä v 17. storočí, či prinášali epidémie.
Pomaďarčovanie
Aj napriek týmto neduhom osudu sa Nemeckému Pravnu až do konca 19. storočia darilo. Podiel Nemcov v obyvateľstve však ku koncu 19. storočia pomaly klesal. Zapríčinila to postupná kultúrna a jazyková asimilácia a maďarizácia. Časť obyvateľov Nemeckého Pravna bola proti nútenej kultúrnej zmene a keď sa tu napr. v roku 1849 zastavil Jozef Miloslav Hurban so svojimi vojakmi, po prekonaní prvotného strachu z jeho povesti, ho miestne obyvateľstvo “privítalo a sťažovali sa mu na zlých maďarov”. Na druhej strane mala maďarizácia aj istú podporu, pretože nemecké obyvateľstvo v nej nevidelo tak veľký problém a mali pochopenie pre výhody pomaďarčenia. Samotná ideológia štúrovcov tu však nebola veľmi hlboko zakorenená ani u Slovákov.
Česko-Slovenská republika
Po prvej svetovej vojne sa situácia pre nemeckú menšinu opäť zmenila. Po vzniku ČSR nemecká menšina nesúhlasila so zmenou zriadenia. Zbedačený ľud z okolia navyše útočil na bohatších mešťanov, najmä obchodníkov. Situáciu sa nakoniec pokúsil zmeniť prezident T. G. Masaryk, ktorý v roku 1923 predniesol prejav vďaky (v nemčine) karpatským Nemcom v Nitrianskom Pravne za ich solidaritu a spolupatričnosť. Situácia sa však pre karpatských Nemcov zlepšila len mierne.
V 20. rokoch vzniklo viac základných a stredných škôl, ktoré poskytovali vzdelanie v nemčine, kultúrne a športové spolky aj nemecké politické strany.
2. svetová vojna
Tento rozkvet však opäť zabrzdil príchod druhej svetovej vojny. Po vzniku Slovenskej republiky v 1939 zostala jediná “povolená” organizácia karpatských Nemcov na Slovensku, a to Deutsche Partei. Jej predchodcom bolo Karpathendeutsche Partei (KdP) a s vzostupom Hitlerovej moci sa preorientovala na nacistické Nemecko. Prvý sekretariát KdP bol v Nitrianskom Pravne. KdP pôsobila agresívne proti demokracii v Československu a jej prívrženci sa chceli pridať k Nemeckej ríši. Nemci totiž ako národnostná skupina tvorili pri sčítaní ľudu už v roku 1921 druhú najpočetnejšiu skupinu. Slováci boli na 3. mieste.
V roku 1938 bolo KdP rozpustené a nahradilo ho Deutsche Partei (DP). V rámci nej pôsobili všetky organizácie karpatských Nemcov. Hlavným cieľom DP bola “nacifikácia” Slovenska a podpora fašistického režimu J. Tisa organizovaním nemeckých nacistov na Slovensku do tzv. Domobrany, nemecky Heimatschutz. Jej členovia sa podieľali na protipartizánskych bojoch a po vypuknutí SNP na bojoch proti povstalcom a teroristických akciách proti civilnému obyvateľstvu. Samotný Hauerland sa po vypuknutí SNP nachádzal na povstaleckom území.
Nie všetci karpatskí Nemci však podporovali nacistickú ideológiu. Druhá najsilnejšie zastúpená ideológia v pravnianskom regióne bol komunizmus. V roku 1943 boli napríklad objavené nemecké komunistické letáky v dedinách Kľačno a Malinová. Táto časť karpatských Nemcov nesúhlasila s vtedajším zriadením a aktívne sa zapojila do SNP. Partizánske skupiny viedli akcie zamerané proti rozptýleným sídlam karpatských nemcov v Hauerlande, kde počas masových vrážd obyvateľov Skleného, Nitrianskeho Pravna či Banskej Štiavnice zomrelo niekoľko stoviek obetí. A tí občania, ktorí sa nehlásili ani k jednej zo spomenutých ideológií, trpeli útoky od oboch skupín. Nakoniec Nemecko časť karpatských Nemcov s približujúcim sa frontom vysťahovalo.
Osud karpatských Nemcov po vojne a dnes
Po vojne sa niektorí z nich pokúsili vrátiť, ale spolu s tými, čo tu ostali, mnohí skončili internovaní v sústreďovacích táboroch, kde veľká časť z nich umrela. Kolektívna vina z karpatských Nemcov vytvorila ľudí bez základných občianskych práv. Na základe benešových dekrétov a nariadení národnej rady stratili štátne občianstvo a bol im odobraný majetok. V roku 1946 bolo Nemecké Pravno premenované na Nitrianske.
Až v roku 1949 sa situácia mierne zlepšila. Najskôr bolo vrátené štátne občianstvo osobám nemeckej národnosti a v roku 1953 bolo pre karpatských Nemcov ukotvené v zákone. Táto národnostná menšina však zažívala opätovnú cielenú asimiláciu a vďaka absencii nemeckých škôl bola v 80. rokoch 20. storočia existenčne ohrozená. V roku 1980 sa k nej hlásilo len približne 3000 obyvateľov.
Dnes by ich malo byť okolo 10 000. Žijú však pomerne rozptýlene a ich najväčšia aglomerácia je v Bratislave. Približne polovica z nich sú členovia Karpatskonemeckého spolku na Slovensku, ktorý bol založený v roku 1990. Ich cieľom je obnova a upevnenie identity tejto menšiny v našej krajine, zastupovanie jej záujmov a zlepšenie svojho statusu vo všetkých aspektoch života v našej spoločnosti. Zároveň sa zameriavajú aj na revitalizáciu nemeckej kultúry, nemeckého jazyka a nárečí a na podporu školstva vyučujúceho nemeckú národnostnú menšinu. Výskumu a prezentácii ich histórie a kultúry sa venuje Múzeum kultúry karpatských Nemcov Slovenského národného múzea v Bratislave, ktoré má vedľajšie expozície v Handlovej a Nitrianskom Pravne. Karpatskonemecký spolok má aj vlastný časopis a web s rovnomenným názvom Karpatenblatt.
Miroslav Hronec
Zdroje:
Nitrianske Pravno – Miesto s pamäťou zlata. Martin. Kol. autorov. 2018. ISBN: 978-80-570-0423-3
https://www.narodnostnemensiny.gov.sk/nemecka-narodnostna-mensina/?fbclid=IwAR0mDVvtoVtdm5tbpCtSE8ZRxOZq6sEl2yrmTQxQ6zTjFxgB_q1_NVrSHPc
https://www.navstevnik.sk/detail-podujatia;jsessionid=D98186DA55B129B3892B75AFF3D1B5EC?showId=1007600&fbclid=IwAR1Tebbv0VUom8iQWBo_dP9avlDYaQmcFJXhdL6dzlZ2OaeTOO2Xi5Dm3dk
https://kmkt.sk/kontexty/geneza-osidlenia-slovenska-nemeckym-obyvatelstvom-s-akcentom-na-obec-cermany/?fbclid=IwAR0kdocbg_-h89PLlu4xk4rJxVQ_4wAjlfUtxZskYEBcXHzIl-BBrFnlmQ0
https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/nemci-na-slovensku/?fbclid=IwAR2RX9AYgKx2DloFg_gcNOb1_6VwMnszi8BbZt0RZjzgKogo1h_KhQhSVSU
http://www.foliageographica.sk/public/media/26624/5-Karpatsk%C3%AD%20Nemci%20%20a%20nemeck%C3%A1%20ot%C3%A1zka%20na%20Slovensku.pdf?fbclid=IwAR2xizKBRbuqJbjraUOF9_9O-FLiVQgIi1GdAkx2wVHED1FOxhTlIRQGNfQ
https://beliana.sav.sk/heslo/karpatski-nemci?fbclid=IwAR0uzAh-imIX1sMY_UrdfIwom11uJ_kY-ftmSklJW6SxSE3yAwB6EwIFlD8
https://www.sme.sk/c/784762/karpatski-nemci-boli-pre-slovensko-prinosom.html
http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Nitrianske%20Pravno/Pamiatkova_zona_Nitrianske_Pravno-Zasady_ochrany_PU_2015-textova_cast.pdf
Titulná fotografia: Nitrianske Pravno z vtáčej perspektívy (Foto: nitrianskepravno.sk)