Od príchodu chorvátskej menšiny na Slovensko uplynulo už cez 480 rokov. S ich domovom nás však už od dávna spájali spoločné slovanské korene spolu s rovnakými kresťanskými tradíciami. Naše vzťahy boli teda dlhodobo priateľské a časom sa spoločným životom na našom území len utužovali.
Pôvod slovenských Chorvátov
Chorvátska kolonizácia slovenského územia prebiehajúca najmä v 16. storočí bola súčasťou širšej migrácie, ktorá zasiahla aj západ Maďarska, Rakúsko a juh Moravy. Koncom 15. storočia si totiž Balkán (vrátane chorvátskeho územia) postupne podmaňovali osmanské vojská. Migrácia teda súvisela s útekom občanov z oblastí ohrozených vojnou do bezpečia pričom najväčšiu vlnu vysťahovalectva spustila prehratá bitka pri Moháči v roku 1526. Chorváti sa usadzovali zväčša vo vyľudnených obciach, z ktorých sa cisárskym vojskám podarilo Turkov vyhnať. Išlo o okolie Bratislavy, Záhorie aj panstvo Červený Kameň.
Chorváti si ako svoje cieľové územie vybrali rakúsko-uhorský Burgenland – po chorvátsky zvané Gradišče – ktoré sa stalo centrom chorvátskej kolonizácie. Počet obsadených osád habsburskej monarchie sa odhaduje na 200 a počet ľudí na 200 000. Z tohto množstva sa na území Slovenska usadila asi 1/3 Chorvátov.
Podľa dostupných záznamov sa usádzali aj v oblasti Záhoria, Podunajskej oblasti a pod Malými Karpatmi. Z roku 1548 sa dochoval zápis hovoriaci o Záhorskej Bystrici, v ktorej v tom čase žil chorvátsky ľud s vlastným kňazom, ktorý slúžil omše v materinskom jazyku – nazývali ho tzv. glagolita, či glagoláš. Osídľovali sa tiež dediny ako Mást, Devínska Nová Ves, poprípade sa zakladali dediny nové akými sú Lamač, Mokrý Háj pri Skalici, Jarovce. Chorvátske obyvateľstvo obývalo aj Veľké a Malé Šenkvice, Chorvátsky Grob, Blatné pri Senci a ďalšie územia pod úpätím Karpát. Značné množstvo Chorvátov sa vyskytovalo aj v Trnave – od roku 1635 na Trnavskej univerzite študovalo každoročne asi tridsať až štyridsať chorvátskych študentov. Miestna univerzitná tlačiareň dokonca vydávala aj knihy v chorvátčine.
Prisťahovalci sa zväčša venovali roľníctvu, ale uplatňovali sa aj v remeslách, vinohradníctve, zarábali si tiež ako pisári, účtovníci, či prokurátori. Pôvodne stavali domy z dreva, od 17. storočia však drevo nahradili hlinou. Strechy si pokrývali slamou alebo trstinou, strešné štíty boli murované alebo drevené a zväčša zdobené detailom náboženského charakteru. Najzaujímavejším stavebno-architektonickým prvkom interiéru boli maľované ohniská.
Chorváti boli úzko spätí s katolíckou vierou, čo sa ukázalo aj po ich príchode na Slovensko, kde sa pričinili pri výstavbe mnohých kostolov. Cirkevné urbáre, ktoré sa zachovali dokladujú nielen prítomnosť chorvátskych kňazov, ale aj množstvo informácií o duchovnej kultúre chorvátskeho etnika.
Chorvátska kultúra a súčasnosť
Slovensko pre Chorvátov predstavovalo jazykovo aj nábožensky veľmi príbuzné územie, preto sa prisťahovalci nemali problém rýchlo adaptovať. Tak sa dosiahla postupná a nenásilná asimilácia a hoci počet obyvateľstva chorvátskej národnosti klesal, národné povedomie, zvyky a jazyk sa zachovali.
V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu v roku 2011, na Slovensku žije 1 022 Chorvátov. Zaujímavosťou je, že k faktickému priznaniu Chorvátov ako národnostnej menšiny na Slovensku došlo až v roku 1990. Organizovaní sú primárne v 4 obciach v okolí Bratislavy – Jarovce, Čunovo, Chorvátsky Grob a Devínska Nová Ves – pričom jazyk, ktorý používali sa nazýva gradišćansko-hrvatski. V Chorvátsku sa zachoval iba v hlaholike a v dnešnej dobe sa už nepoužíva. Podobne je to aj na území Slovenska, kde sa dnes už v obciach s väčším počtom obyvateľov chorvátskej národnosti organizujú skôr jazykové kurzy spisovnej chorvátčiny. Výučba prebieha raz do týždňa pod vedením lektorky z Chorvátska a je založená na dobrovoľnom štúdiu.
Po chorvátsky sa dnes komunikuje najmä v rodinách a úzkom okruhu ľudí, hlavne medzi starousadlíkmi. Vyskytuje sa teda vo veľkej miere v ústnej forme. K zachovaniu chorvátskeho jazyka prispeli najmä školy a cirkev – dodnes sa v niektorých obciach slúžia omše v chorvátčine ako napríklad v Čunove a Jarovciach. Z tradičnej kultúry sa zachovali len krátke slovesné útvary, poprípade piesne, ktoré sú tradične sprevádzané hudobným nástrojom zvaným tamburica.
Histórii a kultúre Chorvátov žijúcich na Slovensku sa momentálne venuje najmä Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea so sídlom v Devínskej Novej Vsi. Devínska Nová Ves ako taká sa považuje za kultúrne stredisko Chorvátov na Slovensku, v ktorom pôsobí detský folklórny súbor Grbačieta a Črip, seniorský spevácky zbor Rosica a každoročne (od roku 1988) sa tu organizuje Festival chorvátskej kultúry s účasťou chorvátskych folklórnych súborov nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín a Chorvátska.
Chorvátov mimo to združuje aj Chorvátsky kultúry zväz na Slovensku, tzv. Hrvatski kulturni savez u Slovačkoj. Vznikol v roku 1990 počas kongresu Chorvátov na Slovensku, ktorý sa konal v Jarovciach z iniciatívy chorvátskych kultúrnych spolkov na Slovensku. Jeho cieľom je koordinovať aktivity týchto chorvátskych spolkov, ktorými sú spolok z Čunova (Hrvatsko kulturno društvo Čunovo), Devínskej Novej Vsi (Hrvatsko kulturno društvo Devinsko Novo Selo), Chorvátskeho Grobu (Hrvatsko kulturno društvo Hrvatski Grob) a Jaroviec (Hrvatsko kulturno društvo Hrvatski Jandrof) plus Klub mladých Chorvátov (Klub mladih Hrvatov).
Každoročne organizuje podujatia ako napríklad Dni chorvátskej kultúry, Festival chorvátskej kultúry (spolu s Múzeom kultúry Chorvátov na Slovensku), Festival Dobrodošli, Medzinárodný detský letný tábor a pod. Takisto sa venuje publikovaniu časopisu s názvom Hrvatska rosa.
Podľa dohadov je počet obyvateľov chorvátskej národnosti vyšší ako 1 022 osôb, ktorý vyplynul z posledného sčítania slovenského obyvateľstva. Mnohí sa domnievajú, že väčšina chorvátskej populácie sa natoľko stotožnila so Slovenskom, že pri svojej identite uvádza slovenskú národnosť. Aj to dokazuje ako spätí sú Chorváti a Slováci – vo svojom spôsobe života, vo svojej viere aj tradíciách vyplývajúcich zo spoločných koreňov slovanského rodu.
Mgr. Andrea Sotáková
Zdroje:
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – Chorváti na Slovensku. http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3837.
DARULOVÁ, J. – KOŠTIALOVÁ, K.: Multikultúrnosť a multietnicita – Kontexty kultúry národnostných menšín na Slovensku. 2010.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny – Chorvátska národnostná menšina. http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/chorvatska-narodnostna-mensina/.
Foto: dariuskrajcir.sk