Na Spiši vznikla unikátna monografia mapujúca dejiny a život Rusínov na Spiši. Na jej tvorbe sa podieľali pracovníci Múzea Spiša, pričom ide o prvú knihu na Slovensku, ktorá sa podrobne venuje konkrétnej národnosti vo vybranom regióne. Kniha prezentuje dejiny spišských Rusínov a nahliada na nich aj z etnografického hľadiska.
Od stredoveku až po súčasnosť
Prvá písomná zmienka, od kedy evidujeme prítomnosť Rusínov na Spiši, je z roku 1402. Ich dejinám sa od tohto momentu až do novoveku vo svojom výskume venovali historici Juraj Pavlis a Miroslav Števík.
Príprava podkladov k publikácii trvala takmer dva roky. Historici skúmali vzácne pramene v archívoch na Spiši (Spišská Nová Ves, Levoča, Poprad, Stará Ľubovňa), ale pracovali aj s dokumentmi z budapeštianskeho archívu.
Autori prvej časti opisujú osídlenie Spiša rusínskym obyvateľstvom, valašskú kolonizáciu či vplyv reformácie na ich vierovyznanie. Nahliadli aj na významné osobnosti z radov spišských Rusínov a do témy náboženských pomerov v obciach osídlených touto národnosťou. Pozornosť venujú aj školstvu, zamestnaniu a každodennému životu.
Časť opisujúcu obdobie od roku 1918 až do súčasnosti mal na starosti Martin Furmanik. Podrobne v nej spracoval témy Rusínov na Spiši v období prvej Československej republiky, vysťahovalectva v rámci Spiša a reemigrácie z Ukrajiny. Kapitoly v knihe venované histórii sú doplnené prehľadnými tabuľkami.
Zamestnanie, odev a zvyky
Etnografka Mária Staňová Michalková navštívila počas terénneho výskumu viaceré spišské obce. Zo severného Slovenska to bol Veľký Lipník, Jakubany a Litmanová, zo stredného Spiša Torysky a Oľšavica a na juhu Poráč a Slovinky.
„Pre mňa bolo naozaj zaujímavé stretnúť sa s Rusínmi zo severného Slovenska, keďže doteraz som nemala možnosť sa medzi nich dostať. Napriek tomu, že sme Rusíni, sme na Spiši a odlišujeme sa od samotných Rusínov ďalej na východe, predsa sú aj v rámci nášho regiónu rozdiely. Či už vo zvykoch alebo nárečí. To bola pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť,“ prezradila o svojom výskume Staňová Michalková.
V štvrtej kapitole autorka skúma poľnohospodárstvo spišských Rusínov, ktoré bolo u väčšiny hlavným zdrojom obživy. Opisuje ich stravu a jej variácie pri rôznych udalostiach, odev, rodinné obyčaje, ale aj ľudovú a cirkevnú architektúru v spišských obciach.
„Najväčším prínosom sú samotní ľudia, keďže ja sa väčšinou stretávam s tou najstaršou žijúcou generáciou. Počúvať ich zážitky, počúvať ako žili, čím všetkým si prešli, aké boli formy správania, ako to fungovalo v rodinách, to sú naozaj veľké prínosy a zaujímavosti,“ dodáva autorka s tým, že dúfa, že aj vďaka tomu sa podarí zachovať cenné informácie.
V dvoch jazykoch
Kniha Dejiny Rusínov na Spiši vyšla minulý rok v dvoch jazykoch – v slovenčine aj v rusínskom preklade, teda v rusínčine. „Boli by sme radi, keby si spišskí Rusíni mohli o svojich dejinách prečítať vo svojom materinskom jazyku. Takto by sa mohol uchovať aj pre ďalšie generácie,“ vysvetlil Martin Furmanik.
V závere knihy nájdete prehľad použitých zdrojov a obrazovú prílohu. Súčasťou sú mapy rusínskych oblastí na Spiši, historické fotografie, ukážky architektúry aj ľudových odevov.
História formou výstavy
Kniha Dejiny Rusínov na Spiši vznikla súbežne s výstavou Rusíni na Spiši v Múzeu Spiša (link: https://maget.sk/ako-vyzeral-zivot-rusinov-na-spisi-nahliadnite-do-ich-tradicii-vdaka-jedinecnej-vystave/). Pozrieť si ju môžete do 15. novembra v priestoroch múzea na Letnej 50 v Spišskej Novej Vsi, kde si môžete zakúpiť aj oba varianty knihy. Takýmto spôsobom plánuje múzeum v budúcnosti spracovať aj históriu ďalších národností na Spiši.
Miroslava Vaníková
Zdroj: osobný rozhovor s autormi knihy
Foto: Miroslava Vaníková