Obec Malý Slavkov sa nachádza 2 km západne od okresného mesta Kežmarok. Z Malého Slavkova je len na skok do Vysokých Tatier. Aj v katastri obce je z prírodného hľadiska čo obdivovať. Nachádzajú sa tu totiž dve prírodné rezervácie. Prvou je prírodná rezervácia Slavkovský jarok s piatym stupňom ochrany. Rastie tu veľmi ohrozený kosatec sibírsky. Piaty stupeň ochrany má aj prírodná rezervácia Kút, v ktorej rastie vzácna ostrica výbežkatá či kľukva močiarna.
Vojna Kežmarku s Levočou
Kataster obce bol osídlený pravdepodobne už počas mladšej doby kamennej. Svedčia o tom nálezy štiepaných kamenných nástrojov. Neskôr však bolo územie obce osídlené len veľmi sporadicky a k súvislejšiemu osídleniu katastra Malého Slavkova došlo až od 5. storočia po Kristovi. Viacero archeologických nálezov pochádza z obdobia stredoveku, okrem iného napríklad ružence. Súčasný Malý Slavkov vznikol pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Ako jeho prvý vlastník sa v roku 1347 spomína istý Aracz. Neskôr bol Malý Slavkov poddanskou obcou Kežmarku. Časť majetkov v obci však vlastnili aj potomkovia Aracza, členovia rodu Kiszalóki, teda Maloslavkovských. V 16. storočí medzi sebou súperili najbohatšie spišské mestá Kežmarok a Levoča. Sprvoti obchodná vojna vyústila aj do ozbrojeného konfliktu. Jedna z bitiek, ktoré zviedli mešťania týchto miest sa odohrala aj pri Malom Slavkove. 8. októbra 1532 tam vtedy padlo množstvo mužov z jednej i druhej strany. Vyššie straty utrpeli Levočania, z ktorých padlo až 31 mužov. Neskôr sa na mieste bitky nachádzalo aj pamätné miesto, po ktorom však dnes už nie je ani stopy. V ďalšom období patril Malý Slavkov rodom Zápoľských a Tökölyovcov. Potom bol Malý Slavkov opäť poddanskou obcou Kežmarku. V tom čase dochádzalo k mnohým sporom medzi obyvateľmi Malého Slavkova a mestom Kežmarok. Neskôr sa obec osamostatnila, aby sa v roku 1974 stala opäť miestnou časťou Kežmarku. Malý Slavkov získal definitívne samostatnosť v roku 1995.
Skromný drevený kostolík
Tajomstvom je obostretý vznik pôvodného kostola v Malom Slavkove. V 15. storočí bol v dedine sv. Michala ležiacej bezprostredne pri Kežmarku zbúraný kostol sv. Michala Archanjela. Pravdepodobne v 16. storočí toto patrocínium prevzal novopostavený drevený kostol v Malom Slavkove. Kostol bol filiálkou kežmarskej farnosti. Najbližšie k vlastnej farnosti boli obyvatelia Malého Slavkova v roku 1785, kedy o jej zriadenie žiadali vedenie Spišskej župy. Fara však napokon zriadená nebola a obec bola naďalej filiálkou Kežmarku. Pôvodný drevený kostol bol veľmi malý a mimoriadne skromne zariadený. Už od konca 18. storočia bol v zlom stave a obyvateľom obce nevyhovoval. Preto bol v 40. rokoch 19. storočia postavený nový, tentoraz už murovaný kostol, ktorý bol zasvätený taktiež sv. Michalovi Archanjelovi. Tento klasicistický chrám slúži v takmer nezmenenej podobe veriacim z Malého Slavkova až do dnešných čias.
Šľachtiteľská zemiakárska stanica
Obyvatelia Malého Slavkova sa v stredoveku a novoveku živili predovšetkým poľnohospodárstvom, čo pretrvalo až do 20. storočia. V prvej polovici 20. storočia sa v Malom Slavkove nachádzal veľkostatok, ktorý bol vlastníctvom mesta Kežmarok a ktorý mal v prenájme obyvateľ Malého Slavkova Artur Herz. Súčasťou veľkostatku bol aj liehovar. Po druhej svetovej vojne prešiel veľkostatok pod správu mesta Kežmarok. Pri veľkostatku vznikla v roku 1946 šľachtiteľská stanica, ktorá o rok neskôr prešla pod riadenie správy Štátneho majetku vo Veľkej Lomnici. Hlavnou náplňou stanice bolo udržiavanie šľachtenia zemiakov, produkcia elitnej sadby a tvorba nových odrôd. Na stanici sa neskôr šľachtilo aj žito, ovos, ľan, karfiol, reďkovka či kapusta.
Rómovia ukrývali sovietskeho pilota
Búrlivé časy znamenala pre obyvateľov Malého Slavkova druhá svetová vojna. Vojnové udalosti síce obec nepoškodili, avšak v jej blízkosti došlo k prestrelkám medzi partizánmi a nemeckou armádou. Viacerí obyvatelia obce sa aktívne zapojili do protifašistického odboja. Boli medzi nimi aj niektorí miestni Rómovia. Maloslavkovskí Rómovia sa do odboja zapojili aj iným spôsobom. Koncom januára 1945 za obcou núdzovo pristálo sovietske lietadlo. Jeho pilot sa až do oslobodenia ukrýval medzi miestnymi Rómami. Tí sú nerozlučne spätí s Malým Slavkovom už od 19. storočia. Spočiatku tu žili dve rodiny. Neskôr ich počet stúpol na súčasných takmer 500 osôb, čo predstavuje skoro polovicu obyvateľov obce. V posledných desaťročiach sú miestni Rómovia veľmi aktívni v kultúrnej sfére – najmä v oblasti tanca a hudby.
Misionár kapitánom parníka
Z Malého Slavkova pochádza mnoho kňazov a i rehoľná sestra. Viacerí z nich sa osobne stretli s pápežom Jánom Pavlom II. Najvýznamnejším duchovným pochádzajúcim z Malého Slavkova bol Jakub Longa. Tento misionár a rehoľník mal mimoriadne dobrodružný život. Po jezuitskom noviciáte vo Viedni bol misionárom v Austrálii, neskôr v Afrike v Mozambiku a Zambii. Istý čas bol kapitánom parníka, ktorým vozil ľudí i tovar z Afriky do Indie. Rozprával plynule nemecky, poľsky, anglicky, portugalsky, maďarsky a ovládal aj niektoré africké jazyky. Zomrel v Lusake, hlavnom meste Zambie, v roku 1937 vo veku 80 rokov. Z Malého Slavkova pochádza aj tanečník a tanečný tréner Jozef Solus. Ako tanečník sa umiestnil na popredných miestach na Majstrovstvách Slovenska v štandardných tancoch. Ešte väčšie úspechy dosiahol so svojimi zverencami ako tréner. Z Malého Slavkova sú aj bratia Gabriel a Ján Biesovci, ktorí sú výrobcami organov. Majú najväčšiu organársku firmu na Slovensku, ktorá je zároveň jedinou firmou vyrábajúcou takmer všetky komponenty svojpomocne. Malý Slavkov je rodiskom tiež Michala Ľacha, dlhoročného generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Chemosvit Svit. Ďalším maloslavskovským rodákom bol fotograf a horolezec Milan Legutky, ktorý zomrel v roku 2009 vo veku 71 rokov. Svoje fotografie vystavoval okrem Slovenska aj v Poľsku, Nemecku, Fínsku, Španielsku, či Taliansku. Malý Slavkov je rodiskom aj pre meteorológa Jána Pribiša, ktorý vo svojom odbore dosiahol viacero významných úspechov, za ktoré získal aj niekoľko ocenení.
Martin Furmanik
Zdroje:
MALOVCOVÁ, Božena – LABUDA, Vladimír (zost.). Dejiny Malého Slavkova. Malý Slavkov : Vladimír Labuda – VL Grafik, 2010, 175 s. ISBN 978-80-970053-1-3.
BARÁTHOVÁ, Nora a kol. História Kežmarku do polovice 18. storočia. Kežmarok : Jadro, 2012, 255 s. ISBN 978-80-89426-17-1.
BARÁTHOVÁ, Nora a kol. História Kežmarku od 2. polovice 18. storočia. Kežmarok : Jadro, 2017, 495 s. ISBN 978-80-89426-46-1.
Titulná fotografia: Kostol v Malom Slávkove (Foto: wikimedia.org)