Sú ľudia, ktorí vravia, že na niektorých miestach je Božie vyslyšanie silnejšie než na iných. Hoci aj dieťa vie, že Boh je všade, sú určité lokality, kde sa ľudia zvyknú modliť častejšie. Vidno to v každom kostole. Stačí pozorovať, kde v jeho interiéri je najväčšia hustota ľudí. Pravda, ak si odmyslíme turistov. Napríklad vo viedenskom Stefans Dome je to napravo od hlavného vchodu pri origináli ikony Máriapocskej Panny Márie.
Takéto modlitebné tradície platia aj v košickom Dóme sv. Alžbety. Založené sú na vyslyšaniach – prípadoch, keď Boh usúdi, že to, o čo v modlitbe prosí veriaci, je v súlade s Jeho plánmi, a teda pre neho dobré. V niektorých prípadoch, keď sa tak stalo, nechal veriaci vyhotoviť tzv. votívnu tabuľku. Na nej zvykne byť napísané niekedy len “ďakujem”, inokedy je však uvedené, o čo konkrétne prosil, napríklad “Z vďaky za uzdravenie”. V ďalších prípadoch text na tabuľke vzýva Boha slovami: “Pomáhaj aj naďalej.” Ak zočíme tabuľky s takýmito nápismi, môžeme si byť istí, že stojíme na milostivom mieste v kostole.
V najväčšej gotickej katedrále na Slovensku, v Dóme sv. Alžbety, sú takéto miesta tri. Prvé sa nachádza pri obraze sv. Judáša Tadeáša. Apoštola Judáša s prímenom Tadeáš si ľudia často plietli s ďalším apoštolom – Judášom Iškariotským, ktorý zradil Ježiša. Preto mu nebol až do 18. storočia zasvätený žiaden kostol na svete. Až po tom, ako v 19. storočí boli na jeho príhovor zvláštnym spôsobom vyslyšané prosby veriacich, sa úcta k nemu rozšírila. Modlitba k nemu pomáha aj v najzúfalejších situáciách. Vraj je to preto, že po stáročia sa na neho nikto neobracal. A Boh má predsa záľubu v tých, ktorí sú zaznávaní. Keď vstúpite do Dómu, jeho obraz je akoby poruke. Hneď napravo a vo výške vašich očí. Votívne tabuľky okolo obrazu sú konkrétnymi pripomienkami niektorých vyslyšaní. Mimochodom: reliéf sv. Judáša Tadeáša v Košiciach objavíte aj na ľavej stene v kostole sv. Rodiny na sídlisku, ktoré Košičania volajú Furča.
Druhé milostivé miesto v Dóme nájdeme v južnej kaplnke, kde je oltár, ktorý v sebe zahŕňa kópiu ikony Máriaapócskej Panny Marie. Jej originál je výnimočný tým, že v meste Pócs začal v roku 1696 zázračne slziť. Vtedy cisárovná, manželka cisára Leopolda I., prejavila želanie mať ikonu vo Viedni. Požiadala mesto Košice, aby zabezpečilo jej prevoz. Keď prevážali ikonu cez naše mesto, spravili jej kópiu, práve tú, ktorú vidíte v katedrále. Hoci ide len o kópiu, ktorá nikdy nezaslzila, zbožní ľudia sa tam začali modliť a objavovali sa prvé vyslyšania. I dnes, ak vstúpite do Dómu, s najväčšou pravdepodobnosťou nájdete niekoho, ako sa v južnej kaplnke modlí práve pred touto ikonou. (Originálna ikona je i teraz vo Viedni.)
Aby bol výpočet milostivých miest úplný, to tretie objavíte taktiež neomylne, keď zbadáte veľa votívnych tabuliek pohromade na južnej stene chrámu pod barokovým obrazom Bolestnej Panny Márie (naľavo od južného vchodu).
Milan Kolcun
Foto: Milan Kolcun