Pozná ho prakticky každý, kto mal niekedy do činenia s tradičným československým nábytkom. Dodnes je ikonou českého a slovenského nábytkárstva, pričom jeho práca je v súčasnosti ešte cennejšia, než bola v čase svojho vzniku. Právom, keďže k dokonalosti pridal tú najdôležitejšiu hodnotu čas. Jeho predstava o kvalite bývania a nábytku, ktorý má byť tvarovo elegantný, dokonale spracovaný, bezchybne funkčný, skladný a variabilný, a pritom dostupný čo najširším vrstvám obyvateľstva, ostáva inšpirujúcim nadčasovým odkazom.
Prof. akad. arch. Jindřich Halabala patrí k výrazným osobnostiam, ktoré v 20. storočí zásadným podielom prispeli k rozvoju našej bytovej kultúry. Svojou teoretickou činnosťou i praktickou nábytkárskou tvorbou nadviazal na rodinnú tradíciu. Otec Štěpán Halabala bol stolárom, ktorý sa odhodlal na cestu do Spojených štátov amerických. Tam sa mu podarilo získať miesto v nábytkárskej firme. Spoznal tak, okrem iného, americký spôsob racionálnej výroby. Zo zarobených peňazí si po návrate mohol v rodných Koryčanoch postaviť domček. Syn Jindřich sa vyučil v jeho dielni. V rokoch 1920 – 1922 študoval na Štátnej československej odbornej škole pre spracovanie dreva vo Valašskom Meziříčí. Na študentskej praxi v Spojených Umelecko-priemyslových závodoch sa zoznámil s ich majiteľom Janom Vaňkom, priekopníkom moderného bývania. Ďalšie štyri roky pokračoval Jindřich Halabala v štúdiu na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe, u prof. Janáka sa špecializoval na nábytkovú tvorbu a interiér. Do tohto obdobia sa datujú prvé Halabalove návrhy nábytku a kobercov. Následne rok pracoval v ateliéri Bohumila Hübschmanna v Prahe. V októbri 1927 sa oženil s Pavlou Sekerkovou, s ktorou mal synov Jindru (1930) a Ivana (1935).
V roku 1928 nastúpil Jindřich Halabala do Spojených UP závodov ako vedúci pražskej predajne v paláci Lucerna. Vďaka svojej húževnatosti a talentu sa v práci osvedčil a už začiatkom roku 1930 ho preložili do brnianskeho ústredia firmy na miesto vedúceho architekta. Stal sa najbližším partnerom výrobného riaditeľa Vladimíra Marečka. Zodpovedal za skladbu výrobného sortimentu a sám niektoré kusy nábytku navrhoval a určoval charakter propagácie výrobkov, na ktorej sa podieľal ako fotograf. Dvojica osobností Mareček a Halabala určovala niekoľko rokov smer, ktorým sa UP závody uberali. Výrazne ovplyvnili vzhľad a tvary produktov tejto firmy. V roku 1922 získali UP závody okrem výrobne v Kráľovom Poli výhodné miesto v centre Brna – blok budov na rohu ulíc Josefskej a Masarykovej. Tam malo brnianske ústredie sídlo a predajné a skladové priestory. Arch. Jindřich Halabala, ktorý mal ateliér na Josefskej ulici č. 14, sa zásadne zaslúžil o komplexné pojatie výroby, propagácie a predaja nábytku.
V 20. rokoch vyrábali UP závody pod vedením Jana Vaňka typový nábytok, koncipovaný v otvorených zostavách, ktoré bolo možné voľne obmieňať a dopĺňať. Získal si obľubu pre praktické vlastnosti, jednoduchú údržbu a finančnú výhodnosť. Do Vaňkovho odchodu (1925) spolupracovali UP závody s nábytkárskymi dizajnérmi zvučných mien (Grunt, Syřiště, Wiesner, George, Paul, Hoffman a ďalší), po roku 1927 bola z úsporných dôvodov zriadená funkcia vlastného hlavného architekta. Práve tým sa v roku 1930 stal Jindřich Halabala. Jeho pričinením boli Vaňkove prvé návrhy typového nábytku zdokonalené a boli s úspechom vyrábané v radách „H“ (od roku 1930) a „E“ (od roku 1935). Sortiment výrobkov so značkou UP bol pomerne široký: okrem skladobného skrinkového (neskôr sektorového) nábytku bol do výroby zaradený aj sedací nábytok, po Halabalovom nástupe aj trúbkový nábytok podľa jeho návrhov (písací stôl, servírovacie stolíky a podobne). Nemalý ohlas mali aj účelné moderné kuchyne. Doplnkom základného programu boli na zákazku pre UP závody vyrábané koberce či svietidlá. Zisky zo sériovej výroby umožnili podniku investovať späť do vlastného rozvoja. Po modernizácii patril k najvyspelejším v strednej Európe. Pod redakčným vedením Jindřicha Halabaly vychádzal aj podnikový časopis Rozhledy, z ktorého sa stalo zaujímavé odborné periodikum. Po vojne bol Jindřich Halabala menovaný za námestníka riaditeľa predajnej organizácie a riaditeľom brnianskej predajne. V roku 1946 boli UP závody znárodnené. Zdanie bývalej funkčnosti si zachovali ešte do roku 1948. Boli schopné reagovať na záujem o československý nábytok v USA po úspešnej výstave v New Yorku (1947) i v Anglicku, ale štát Halabalom pripravené zmluvy zrušil. V marci 1948 bol Halabala menovaný námestníkom riaditeľa pre umelecké a výtvarné záležitosti. Vybojoval zriadenie Vývojového výskumného strediska drevopriemyslu, v roku 1954 sa podieľal na založení Vývoja nábytkárskeho priemyslu v Brne, kde pôsobil na čiastočný úväzok ako hlavný architekt. Ním vedený kolektív vytvoril úspešný povojnový sektorový systém U-100.
V rokoch 1951 – 1954 prednáša arch. Halabala na Fakulte lesníckeho a drevárskeho inžinierstva Vysokej školy PDI v Košiciach, potom na Drevárskej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, kde zakladá a vedie Vedeckovýskumný ústav. V roku 1954 je menovaný mimoriadnym, o rok neskôr riadnym, profesorom. V roku 1958 sa stáva predsedom výtvarnej rady pri Združení podnikov nábytkárskeho priemyslu. Jindřich Halabala napísal stovky odborných článkov, odborníci dodnes čerpajú z jeho publikácií: Jak si zařídíme byt levně, moderně, hygienicky (s Jos. Poláškem, 1935), Sestavovací nábytek, Barva v bytě (1940), Výroba nábytku, tvorba a konstrukce (1969, 1975). V roku 1970 odišiel Jindřich Halabala do dôchodku a venoval sa práci na publikácii o smeroch vývoja skladobného nábytku, ktorú však už nestačil dokončiť.
Vo svojej tvorbe sa Jindřich Halabala usiloval o presadenie ideálu nového životného slohu 20. storočia. Uplatnil sa nielen ako tvorca, ale aj ako schopný organizátor celého procesu výroby nábytku od voľby materiálu až po spôsob predaja. V čase jeho pôsobenia sa UP závody zaslúžili o zavedenie a rozšírenie sériovej priemyselnej výroby nábytku. Ovplyvnili od základu poňatie modernej bytovej kultúry a utvárania bytového vybavenia, ale aj podobu verejných interiérov.
Nábytok praktických ľudí
Jindřich Halabala ovplyvňoval od roku 1930 takmer na dve desaťročia ako hlavný architekt Spojených Umelecko-priemyslových (UP) závodov v Brne charakter výroby tohto podniku. Navrhol desiatky prototypov stoličiek, stolov, kresiel, kuchynských a spálňových zostáv a množstva bytových doplnkov, ktoré dodnes symbolizujú slávnu éru českého nábytkového dizajnu. Halabala sa vyučil za stolára v dielni svojho otca v rodných Koryčanoch, následne absolvoval pražskú Umelecko-priemyslovú školu pod vedením profesora Pavla Janáka. Do praxe tak vstupoval nielen ako zručný remeselník, ale aj ako neústupný prívrženec funkcionalizmu. Prejavilo sa to na čistote formy a presnosti realizácie jeho návrhov. Tie sa vyznačovali pohodlnosťou, jednoduchosťou, nápaditosťou a praktickosťou. Túto atmosféru vystihol titulok článku o Halabalových návrhoch v časopise Světozor z roku 1937: „Nábytok praktických ľudí“.
Modely navrhnuté Jindřichom Halabalom po prvýkrát zverejnili v reklamných materiáloch už v roku 1931. V tom čase sa ako novinka UP závodov objavil aj kovový nábytok z ohýbanej oceľovej trúbky. K Halabalovým špecialitám patrili napríklad polohovacie kreslá a pohovky, rovnako ako skladací nábytok, ktorý bol akýmsi predchodcom neskoršieho sektorového nábytku. Pozornosť venoval aj nábytku do malých a najmenších bytov – vytvoril napríklad sklápaciu posteľ, ktorá navonok vyzerala ako skriňa.
V spomínanom roku 1931 sa po prvýkrát objavila reklama na elegantné kreslo s prúdnicovými bočnicami, u ktorého je ako autor uvedený Jindřich Halabala. Kreslo jednoduchej konštrukcie z ohýbaného bukového dreva, s dvomi voľne položenými vankúšmi na sedadle a operadle, bolo jedným z najvydarenejších, ale výrobne najnáročnejších, návrhov. Vyrábali ho ako pevné polohovacie ležadlové kreslo pod názvom Siesta. Existovalo viac možností polohovania – základné nastavením výšky operadla (a aj v časti pod sedadlom). Ďalšia verzia umožňovala polohovanie váhou tela. Počas tohto obdobia navrhol Halabala desiatky prototypov stoličiek, stolov, kresiel, kuchynských a spálňových zostáv a množstva bytových doplnkov, ktoré dodnes symbolizujú slávnu éru českého nábytkového dizajnu. Halabala sa stal zástancom funkcionalizmu, čo sa neskôr prejavilo na čistote formy a predností prevedenia všetkých jeho návrhov. Tieto návrhy sa vyznačovali pohodlnosťou, jednoduchosťou, nápaditosťou a praktickosťou.
Dobový slogan UP závodov: „V každom kuse nábytku UP je krása spojená s účelnosťou. Vďaka dokonale organizovanej výrobe sa podarilo spojiť vysokú UP kvalitu nábytku na celý život s cenami každému prístupnými“, tak nebol len prázdnym reklamným sloganom. Dôkazom je, že predvojnový nábytok z UP závodov sa v početných domácnostiach používa dodnes. Kópie niektorých Halabalových nábytkových kusov sa vyrábajú aj v súčasnosti. Nábytok Jindřicha Halabalu je tak stále populárny ako kedysi – možno ešte viac, keďže má punc starožitnosti. Aj keď niektoré z jeho návrhov budú mať čoskoro sto rokov, stále sú moderné a nadčasové. Dlhodobo patria k vyhľadávaným kusom medzi zberateľmi i fanúšikmi dizajnu.
Spojené Umelecko-priemyslové závody Brno
Ich produkcia z 20. – 30. rokov minulého storočia bola nadčasová, moderná a s vysokou úžitkovou hodnotou. Jindřich Halabala v rámci nich zastával viacero pozícií. Okrem vedúceho predajní zodpovedal za skladbu výrobného sortimentu a tiež nábytok navrhoval. Postupne sa stal hlavným architektom a námestníkom celej firmy. Venoval sa aj propagácii celej firmy, ktorá vo svojej dobe nemala u nás konkurenciu. UP závody sa stali progresívnym podnikom, či už v oblasti spracovania nábytku a doplnkov, alebo v kultivovanom spôsobe prezentácie. Ich produkcia sa opierala o ideu funkcionalizmu tak, aby nový štýl bývania bol praktický, pohodlný a krásny. Produkcia UP závodov bola taká úspešná, že firma mala 17 predajní v Československu a jej nábytok bol súčasťou takmer každej druhej domácnosti.
Po roku 1946, keď UP závody znárodnili, vývoj nabral iný smer. V roku 1948 boli k UP pripojené ďalšie nábytkárske podniky, pričom sa od nich očakávala výlučne masová produkcia. Jindřich Halabala si samozrejme uvedomoval úpadok starostlivosti o bytovú kultúru a po márnej snahe pri presadzovaní nových návrhov sa zameral na teoretickú a pedagogickú činnosť – pôsobil ako profesor na vysokých školách v Košiciach a neskôr vo Zvolene.
Peter Béreš
Titulná fotografia: Jindřich Halabala (Foto: designaddict.com)