V dnešnej dobe sa často krát stretávame s pojmom novopohanstvo a mnoho ľudí začína hľadať svoju spiritualitu práve v pohanských či slovanských kultoch. Na prvý pohľad sa tieto spoločenstvá môžu zdať vzdialené a tajomné. Téma nových náboženstiev či nových náboženských hnutí a spoločenstiev často vzbudzuje vášne a búrlivé reakcie. Vieme, čo skutočne jednotlivé spoločenstvá zastrešujú? Nie sme obeťami predsudkov a stereotypného chápania náboženstva? O novopohanstve sa toho všeobecne hovorí veľa, no často ide o zavádzajúce či nepravdivé a nepresné informácie. Oslovili sme jedného z odborníkov na túto tému. Mgr. Michal Puchovský, ktorý sa religionistike venuje už desať rokov, sám seba označuje za ,,kombináciu religionistu, novinára a milovníka kvalitného rocku, metalu, fantasy a sci-fi.“
Religionistika je pre Slovákov stále pomerne neznámy pojem, ako ste sa k nej dostali Vy?
Keď som mal osemnásť zoznámil som sa s religionistickým svetom a očaril ma. Časom som pochopil, že práve religionistika kombinuje všetky moje intelektuálne záľuby a vybral som sa ju študovať do Brna. Vďaka svojmu veľmi tvárnemu charakteru sa v nej nájdu aj tí, ktorých bavia dejiny, zemepis či výtvarné umenie.
Čo Vás priviedlo ku skúmaniu nopohanstva?
Súhra šťastných náhod. Po jednej hodine sme sa s profesorom rozprávali a ja som mu medzi rečou spomenul svoje skúsenosti s českými a slovenskými pohanmi. Navrhol mi, že by som sa mohol venovať výskumu novopohanstva a hudby. Jeho návrh ma zaujal.
Na čo konkrétne ste svoj výskum zamerali?
Zameral som sa na analýzu hudobnej produkcie Mira Žiarislava Švického (1967), pravdepodobne najznámejšieho slovenského novopohanského učiteľa. Okrem toho, že prišiel s vlastným duchovnom, má vlastný statok na samote, píše knihy a blogy, prednáša a koncertuje s vlastnou skupinou. Hrajú hudbu, ktorú označujú za novodrevnú či zemosvetovú, pod čím rozumie zmes folklóru, folku a etnohudby. Ukázalo sa, že hudba hrá v živote Žiarislavových sympatizantov pomerne zásadnú úlohu. Zároveň sa ukázalo v mojom výskume, že Žiarislavova hudba priťahuje nielen Slovákov so záľubou v ľudovej kultúre či alternatívnej spiritualite, ale aj veľa Čechov.
Bolo náročné získať respondentov pre výskum?
Šlo to. Na moje príjemné prekvapenie som sa stretával hlavne s pozitívnymi reakciami, ľudia sa radi rozrozprávali o svojej obľúbenej hudbe.
Čo to vlastne novopohanstvo je?
Za novopohanstvo sa považujú nové náboženské hnutia, ktoré (re)konštruujú nové viery, filozofické systémy či životné štýly na základe dochovaných informácii o predkresťanských náboženstvách Európy.
Aké novopohanské smery sú na Slovensku a v Česku najrozšírenejšie?
Na Slovensku prevládajú slovanské novopohanské skupiny. V Českej republike je naopak scéna pestrejšia. Nájdete v nej rovnomerne zastúpené keltské, germánske, slovanské a čarodejnícke pohanstvá.
Koľko majú prívržencov a kde sa sústreďujú?
Na Slovensku žije odhadom približne 500 až 1500 novopohanov. Nájdete ich viac-menej rovnomerne roztrúsených po celom Slovensku, aj keď z posledného slovenského slnovratu som mal dojem, že najviac prítomných novopohanov pochádzalo zo stredného a východného Slovenska.
Čo je to ,,jazyčníctvo“?
Jazyčníctvo je jedno z viacerých slov, ktoré slovanskí novopohania používajú ako svoje označenie. Používa sa hlavne v ruskom a ukrajinskom prostredí. Ďalším veľmi rozšíreným termínom je „rodná viera“ či „rodné duchovno“, prípadne „staroverstvo“. Novopohanstvo, moderné či súčasné pohanstvo sú skôr vedecké označenia.
Organizujú sa u nás novopohanské festivaly?
Vhodnejší termín je sviatky alebo slávnosti. Každá novopohanská skupina má svoje vlastné. Bývajú úzko prepojené s prirodzenými cyklami v prírode, striedaním ročných období a ľudovými sviatkami národnej tradície, na ktorú nadväzujú. Na Slovensku už zmienený Žiarislav pravidelne organizuje pre svojich sympatizantov oslavy letného a zimného slnovratu. Každý z nich sa prekrýva v symbolickej rovine so slovenskými tradíciami a poverovými zvykmi.
Čím ľudí slovanstvo priťahuje?
Ide skôr o pokračovanie popularity slovanstva načatom v druhej polovici devätnásteho storočia slovenskými národnými obroditeľmi. Idea slovanskej vzájomnosti založená na jazykovej podobnosti slovanských jazykov a zvýšený záujem o ľudovú kultúru a jej dedičstvo súvisí práve so Štúrom a jeho generáciou slovenských intelektuálov. Aj dnes sa stretávame s ďalšou vlnou záujmu o slovanstvo.
Prečo ľudia z tradičného kresťanstva prechádzajú na starú slovanskú vieru?
Komplikovaná otázka, na ktorú nie je jednoduchá odpoveď. Častým motívom odvrhnutia kresťanstva a prijatia inej viery či ateizmu je jeho nútenie rodinou počas puberty bez ohľadu na pocity dospievajúceho. Alebo ľudia nenájdu v kresťanstve odpovede na svoje problémy a začnú hľadať inde. Iným zase príde kresťanstvo príliš dogmatické a chýba im priestor na vlastnú verziu viery.
Poznáte knihu: ,,Návrat Slovenov“? Aký na ňu máte názor?
Považujem ju za vydarenú. Aj keď je to stále kniha s nábožensko-ideologickým posolstvom, svoje základy stavia na informáciách z archeológie, lingvistiky, etymológie a etnológie. Autor predstavuje základné informácie o svojom náboženskom systéme, ktorý nazýva vedomectvo. Rozpráva o pôvodnom slovenskom duchovne. Popisuje, ako asi vyzeralo na základe dochovaných informácii z folklóru a zistených vedcami, jednotlivé kapitoly venuje rôznym božstvám, zvykom, tradíciám, rituálom. Cieľom knihy bolo poukázať na skutočnosť a pripomenúť verejnosti, že aj pred kresťanstvom mali naši predkovia vyspelú kultúru, a to vrátane náboženstva.
Dnes je téma slovanskej histórie a náboženstva mimoriadne populárna. Čo hovoríte na skutočnosť, že mnoho ľudí, ktorí len videli seriál Slovania alebo si prečítali pár článkov na internete, sa odrazu považuje za odborníkov na históriu, etnológiu či religionistiku?
Osobne sa veľmi teším zo seriálu Slovania. Bez ohľadu na jeho umelecké kvality pripomenul mase ľudí, že sme mali fungujúcu civilizáciu, kultúru a náboženstvo aj pred príchodom Cyrila a Metoda. Seriál spustil diskusie, niektorí ľudia sa začali zaujímať viac o slovenské dejiny. Rôzni historici a religionisti dostali vďaka seriálu priestor v médiách predstaviť svoj výskum.
Čo vieme o starej slovanskej viere?
Bohužiaľ veľmi málo. Počas christianizácie sa zničili všetky knihy pohanov o ich viere. Informácie o podobách pôvodného slovanského duchovna čerpáme primárne z analýzy folklóru, poverových zvykov a mágie. Vieme povedať s pomerne veľkou istotou, že naši predkovia boli polyteisti. Síce nám neostali zachované žiadne mýty, ale v toponymách sa zachovalo meno boha Velesa (slovenský vrch Velestúr, český vrch Velíz, macedónske mesto Veles či rovnomenná hora v Srbsku) a v reči boh Perún (bodaj by to parom vzal, do paroma). Z dochovaných informácii z ruského a polabského prostredia vieme, že bohov mali naši predkovia ešte viacej (Mokoš, Svarog, Svarožic, Radegast, Morena a ďalší).
Máme nejaké miesta na Slovensku, kde môžeme vidieť napríklad pozostatky svätýň a podobne?
Zatiaľ jediné objavené slovenské pohanské obetisko sa nachádza neďaleko Mosta pri Bratislave, čo má dokazovať kultový objekt objavený v osemdesiatych rokoch v archeologickej vrstve z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia.
Podľa platného zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností sa na to, aby mohlo byť spoločenstvo zaregistrované, k nemu musí hlásiť päťdesiat tisíc členov. Myslíte si, že je možné, aby si novopohanstvo získalo potrebný počet prívržencov a mohlo sa tak zaradiť medzi registrované cirkvi na Slovensku?
Obávam sa, že sa súčasných podmienok je nereálne, aby zhromaždili toľko podpisov od svojich sympatizantov. Tvrdé jadro podľa mojich odhadov tvorí cca päťsto ľudí, širší okruh je tisíc päťsto. Sčítanie ľudu 2021 ukáže presnejšie čísla, ale úprimne by som bol veľmi prekvapený, keby počet slovenských rodnovercov presiahol dvetisíc. Slovenské zákony ohľadom registrácie sú bohužiaľ nastavené tak, že je pre malé náboženské spolky prakticky nemožné sa stať oficiálnym náboženským spoločenstvom.
Odborných prác na tému slovanských bohov a kultu je ako šafranu. Vedeli by ste nám niektoré kvalitné diela a autorov odporučiť?
Veľmi rád. Ako dobrý úvod k téme predkresťanského slovanského duchovna odporúčam knihu od Zdeňka Váneho Svět slovanských bohů a démonů. Nielenže obsahuje pekné zhrnutie podôb predkresťanského slovanského panteónu, ale prináša komplexný obraz o najpravdepodobnejšej podobe slovanskej duchovnej kultúry. Z podobného súdka odporúčam aj knihu od Michala Téru Perun – Bůh Hromovládce, aj keď ide o náročnejšie čítanie vedeckého strihu. Dobrým zdrojom informácii sú aj diela od Žiarislava či ďalšej slovenskej novopohanskej učiteľky Weleslawy. Tam si ale treba dávať pozor, pretože aj keď vychádzajú z vedeckých zdrojov, ide stále o náboženskú literatúru a fakty si k sebe skladajú tak, aby im to sedelo do ich duchovného systému. Naopak si dajte pozor na knihy z prostredia slovansko-árijských véd ako Kniha Svetla, Bystror, prípadné čomukoľvek s nálepkou „tajné“, „skutočné“ či „pravé“. V prvom rade opäť ide o náboženské knihy, ktoré zvestujú duchovnú pravdu o podstate sveta, ale predávajú ju ako vedeckú.
Kto je Michal Puchovský? Michal Puchovský pôsobí ako doktorand na Ústave religionistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa štúdiu nových náboženských hnutí, konkrétne moderného pohanstva a špecializuje sa na skúmanie pohanskej hudby zo sociologickej a muzikologickej perspektívy. Pravidelne publikuje v slovenskom kultúrno-kritickom mesačníku Kapitál popularizačno-vedecké články nielen o náboženstve, ale aj o populárnej kultúre. Ďalej recenzuje knihy pre blog Knižní Díra a o svojej obľúbenej hudbe píše pre internetový časopis ROCKER.sk. A niečo zo súkromia: miluje svoju rodinu a rád sa smeje.
Radka Vargová
Titulná fotografia: Zánik Svantovítovoho kultu. Výjav zachycuje biskupa Absalona a dánského kráľa Valdemara nad strhnutou sochou Svantovítova krátko po dobytí Rujány. Maľba dánskeho autora Lauritsa Tuxena (Foto: wikimedia.org).