V roku 2019 si pripomíname 74. výročie úmrtia Anny Frankovej – dievčaťa židovského pôvodu, ktorého sen stať sa spisovateľkou prerástol v celosvetový odkaz rezonujúci spoločnosťou až do dnešných dní.
V čase, keď sa Anna Franková narodila, v Nemecku rástol nepokoj. Vysoká nezamestnanosť, chudoba a ďalšie problémy krajiny viedli obyvateľov pod vplyvom Adolfa Hitlera ku nájdeniu vinníka za tento stav. Ním bola podľa nich židovská komunita. Annina rodina sa preto rozhodla z Nemecka odsťahovať a nájsť si nový domov v holandskom Amsterdame.
Nájdený pokoj však netrval dlho. Keď mala Anna 10 rokov, nacistické Nemecko napadlo Poľsko a začala druhá svetová vojna. Len o rok neskôr padlo do nemeckého područia aj Holandsko a do praxe boli zavedené mnohé protižidovské opatrenia, ktorých dôsledkom bolo aj to, že Annin otec prišiel o prácu. Čoskoro začínajú Židom prichádzať predvolania, podľa nich sa majú odobrať do nemeckých pracovných táborov. Rodine Frankovcov sa to však celé nepozdáva, a tak sa rozhodnú ukryť.
V úkryte strávili dva roky, počas ktorých si Anna viedla denník. Poctivo, takmer každý deň, si doň zapisovala úplne všetko – pocity, myšlienky aj udalosti každodenného života odohrávajúce sa na pozadí strachu o vlastnú bezpečnosť. Za múrmi skrýše zúrila nenávisť a vojna. Denník sa do dnešných dní zachoval a prihovára sa tak aj súčasnému človeku. Úkryt rodiny Frankovej bol odhalený a 4. augusta 1944 boli deportovaní do Osvienčimu. Do dnešného dňa sa nevie ako, alebo od koho polícia zistila, kde sa skrývajú. Anna bola aj so svojou sestrou nakoniec prevezená do tábora v Bergen-Belsen, zatiaľ čo jej rodičia zostali v Osvienčime. Obe dievčatá tam vo februári 1945 zomreli na týfus.
Otto Frank, Annin otec, prežil koncentračný tábor ako jediný z rodiny a v roku 1947 sa rozhodol vydať dcérine zápisky. Tým splnil jej veľké prianie stať sa spisovateľkou. Odvtedy bol denník preložený do viac ako 70 svetových jazykov, divadelne zdramatizovaný a vo filmovej verzii sa dostal aj na televízne obrazovky. Anna sa stala svetovým fenoménom, ktorý aj po rokoch dokáže čitateľa rozcítiť. Ponúka nám ten najlepší náhľad na to najhoršie, surové svedectvo doby, ale predovšetkým neuveriteľnú silu prameniacu z jej viery v dobro:
„Aj tak je to veľký zázrak, že som sa ešte nevzdala všetkých nádejí, hoci sa zdajú absurdné a neuskutočniteľné. Napriek všetkému sa ich držím lebo stále verím v dobro, ktoré je ukryté v ľudskom vnútri. Nedokážem preto budovať svoj život na základe smrti, biedy a zmätku. Vidím, ako sa svet pomaly, no čoraz väčšmi mení na púšť, počujem čoraz silnejšie biť blížiace sa hromy, ktoré zabijú aj nás, cítim v sebe utrpenie miliónov ľudí, no jednako, keď sa pozriem na oblohu, pomyslím si, že všetko sa znovu obráti na dobré, že aj táto hrôza sa raz skončí, že na svete opäť zavládne mier a poriadok.“ (15. júl 1944)
Andrea Sotáková
Zdroj:
FRANK, A.: Denník Anny Frankovej. Bratislava, 2015.
METSELAAR, M.: Anna Franková – odkaz dejín dnešku. Nadácia Anny Frankovej, 2001.
The short life of Anne Frank. https://www.annefrank.org/en/anne-frank/the-short-life-anne-frank/.
Foto: wikimedia.org
Jediný existujúci videozáznam zachytávajúci Annu, ako sa vykláňa z okna sledujúc ženu v svadobných šatách