Prelom októbra a začiatok novembra je venovaný pamiatke zosnulých. Prichádzame na naše mestské cintoríny, aby sme si živými či umelými kvetmi a zapálením sviečky uctili svojich príbuzných, ktorí už odišli do večnosti. Nie všetci si však nasledujú túto kresťanskú tradíciu.
Židovskou tradíciou je navštevovať hroby svojich predkov pred Novým rokom (Roš Hašana). Taktiež v deň výročia úmrtia Jahrzeit podľa židovského kalendára. Vtedy sa zapaľuje svieca, ktorá má horieť deň a noc. Na okraj hrobu sa nekladú kvety, ale väčšie kamienky. Pozostalý by mal v tento deň navštíviť bohoslužby v synagóge a recitovať modlitbu Kadiš. V pamätné dni sa pripomínajú obete holokaustu a rasového násilia a pamiatka padlých vo vojnách.
Židovský cintorín v Spišskej Novej Vsi dlhé desaťročia ostával osamelý a pustý. Neprišiel žiaden príbuzný zapáliť sviečku alebo položiť kamienok počas sviatkov alebo v deň výročia úmrtia, ako sa to podľa tradície robí. Ani nemohol, pretože jeho život bol predčasne ukončený počas holokaustu. Prípadní preživší, s ktorými sme sa stretli alebo komunikovali za posledných pätnásť rokov, žili v iných mestách alebo boli roztrúsení po celom svete. Viacerí z nich už nie sú medzi nami. Ostali len spomienky na stretnutia s príbuznými, ktorí leteli tisícky kilometrov (napr. z Izraela či dokonca Austrálie) len kvôli tomu, aby na ich čerstvý hrob odniesli hrsť zeme a zopár kamienkov zo Spišskej Novej Vsi, ich rodného mesta. Kadiš sa naposledy modlil na cintoríne emeritný rabín Dr. Andrew Goldstein z Nothwood and Pinner Liberal synagógy v Londýne, keď navštívil gymnázium.
Preto sme pred niekoľkými rokmi založili s gymnazistami tradíciu zapaľovania sviečok na nami obnovené hroby tým, ktorí už svojich príbuzných nemajú.
V tomto roku OZ PRO MEMORY pozvalo v piatok 29. októbra 2021 na židovský cintorín súčasných žiakov a pedagógov gymnázia, aj bývalých gymnazistov, aby zapálili 333 sviečok. Prítomní boli aj vzácni hostia: PaedDr. Marta Györiová – zakladateľka a prezidentka organizácie židovských žien Združenie Ester, pobočky celosvetovej organizácie ICJW (International Council of Jewish Women), v ktorej je zároveň viceprezidentkou, MUDr. Peter Balažič, vnuk Valtera Bauera, ktorý bol až do smrti členom The Hidden Child Ukrývané dieťa Slovensko, skupiny Košice a pochádzal zo Spišskej Novej Vsi.
Najprv sme zapálili symbolické sviece vo vstupnej časti cintorína. Na úvod zaznela báseň Eriky Blumgrundovej: Kdeže sú tie deti?, v podaní M. Györiovej v nasledujúcom znení:
„Toľko detských nôžok nikdy nedospelo
A topánky im nikdy netlačili päty.
Opustené ležia smutné bábky…
Kdeže sú tie deti?
More detských sĺz…
Rozkvitnú ešte kvety,
Keď polia zaliala tá záplava?
A svitne ešte slnko, mesiac, hviezdy,
keď sa tie deti pod nebom už nebavia?
Toľko detských smiechov sa nikdy nedosmialo,
Veď srdcia katov nezotleli v pahrebe.
Biely dym stúpal k nebesám…
Pane Bože, sú tie deti pri tebe?“
Pri týchto veršoch sa nám zrelším, ktorí máme vlastné deti, tisli slzy do očí. Prítomní kládli kamienky na hroby a ich torzá a zapaľovali malé sviečky. Bolo ich 333. Presne toľko, koľko bolo detí vo veku od batoliat po 16-ročných. Tieto deti boli s rodičmi a starými rodičmi z okresov Spišská Nová Ves a Levoča v transporte, ktorý opúšťal spišskonovoveskú železničnú stanicu 28. mája 1942 podvečer a smeroval do oblasti Lublinu na územie okupovaného Poľska. Z tohto transportu sa nikto nevrátil.
Najviac kamienkov pribudlo na hrobe rodiny Bauerovej pri virtuálnych hroboch Alexandra a Oskara Bauerovcov, ktorí zahynuli v Auschwitzi. Vnuk pána Bauera vyjadril ľútosť nad strašným osudom svojich predkov. Prišiel prvýkrát na spišskonovoveský cintorín. „Je to zvláštny pocit. Prišiel som vyjadriť úctu k svojim predkom,“ povedal. Symbolicky sa rukou dotkol náhrobného kameňa a svojich pier.
Keď zaznievala na záver melódia z filmu Schindlerov zoznam, ktorú na trúbke zahral učiteľ Vladimír Andraš, načúvali sme slovám hebrejskej piesne, ktoré tíško spievala pani M. Györiová.
Slnko pomaly zapadalo a poslednými lúčmi osvetľovalo stojace macevy.
Ešte zopár spoločných fotografií gymnazistov plných dojmov a s výrazom spokojnosti, že sa im podarilo tak ako po iné roky všetky sviečky zapáliť… Posledné zábery kamery… Posledné tiché rozhovory… Posledné otázky a odpovede…
Pomaly sme opúšťali židovský cintorín, ktorý osvetlili malé svetielka, pretože po 17. hod. sa začínal šabat, keď židia nenavštevujú cintorín. Brána židovského cintorína sa zatvorila.
Rozišli sme sa, aby sme ešte navštívili hroby našich blízkych na neďalekých mestských cintorínoch. Zapáliť sviečky a spomínať na tých, na ktorých nemá kto spomínať, prídeme aj na budúci rok. Takto nebudú zabudnutí.
Ružena Kormošová
Foto: V. Andraš, R. Kormošová, Archív Gymnázia Školská, SNV
Dostupné videá:
https://www.snv.sk/archiv?video=211102-2,
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13986/294058#0/ – čas 00:44:41 – Spomienka na obete židovského transportu
Titulná fotografia: Zapálené sviece vo vstupnej časti židovského cintorína v Spišskej Novej Vsi.