Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj, vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, vydala v roku 2020 dve zaujímavé a užitočné publikácie, tretia je zatiaľ v podobe rukopisu.
Prvou publikáciou, ktorú by sme Vám chceli predstaviť je Rómsko-slovenský frazeologický slovník, ktorý obsahuje viac ako 5000 hesiel – takmer 1900 hesiel plných a vyše 3000 odkazových. Ťažiskom slovníka sú autentické príklady použitia jednotlivých frazeologizmov v reči, ktoré autorka získala počas terénneho výskumu rómčiny na východnom Slovensku. Slovník obsahuje taktiež početné exemplifikácie vychádzajúce z excerpcie textov publikovaných v rómskom jazyku. Autorka slovníka Mgr. Martina Horňáková (*1985, Košice) vyštudovala na Univerzite Karlovej v Prahe odbory Romistika a Indológia so špecializáciou hindčina. V minulosti pôsobila ako výskumníčka a tiež ako lektorka rómskeho jazyka v rôznych vzdelávacích inštitúciách na Slovensku i v zahraničí. Je spoluautorkou publikácií Slovensko-rómsky rómsko-slovenský slovník (2011) a Rómsko-slovenský obrázkový slovník (2013). Téme frazeológia rómskeho jazyka sa kontinuálne venuje od roku 2009. Frazeologický slovník rómskeho jazyka je vyústením dlhodobej práce na zbere a popise frazeológie rómčiny a zúročením skúseností získaných počas jej odborného záujmu o rómčinu.
Niektoré príslovia o rómskom jazyku, ktoré nájdete v Rómsko-slovenskom frazeologickom slovníku:
Amari čhib hin amari zor.
Náš jazyk je naša sila.
Jekhe lavestar baro džal.
Z jedného slova veľa vzíde.
O lav šaj avel th´o maro, the čhuri.
Slovo môže byť aj chlebom, aj nožom.
Romaňi čhib jekhguleder.
Rómsky jazyk je najsladší.
Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos.
S rómčinou prejdeš celý svet.
Kana arakhes tut Romenca u des duma romanes,
oda hin sar kana žužares tiro muj.
Keď sa stretneš s Rómami a hovoríš po rómsky,
to je akoby si si osviežil ústa.
Druhou vydanou publikáciou je preklad románu Les Ursitory, rómskeho spisovateľa Matéa Maximoffa, ktorý vychádza s názvom O ursitora / Sudičky. Knihu preložila z francúzskeho originálu do rómskeho a slovenského jazyka Mgr. Anna Koptová. Kniha je ilustrovaná, obsahuje tiež zaujímavú fotodokumentáciu z autorovho života a predhovor, ktorý napísala autorova dcéra – Nouka Maximoff. Matéo Maximoff (1917-1999), významný rómsky spisovateľ pôsobiaci väčšinu svojho života vo Francúzsku, sa narodil v Barcelone. Jeho otec pochádzal z vetvy kalderašských Rómov, ktorí do Španielska prišli z Ruska. Matka patrila do skupiny francúzskych Manušov. Rodičia ho nikdy nenaučili čítať ani písať, do školy nechodil. Písať sa naučil sám, keď odpisoval písmená, ktoré videl na plagátoch alebo v časopisoch. Najprv sa živil ako kotlár, ako to robieval jeho otec, neskôr sa stal potulným vidieckym filmovým premietačom. V roku 1938, keď ho zavreli do väzenia za účasť na hromadnej bitke, objavil Matéov advokát jeho literárny talent a primäl ho k napísaniu prvého románu – Les Ursitory. Onedlho na to však vypukla vojna a Matéo je internovaný s celou svojou rodinou vo francúzskych táboroch v Gurs a Lannemezan, v Pyrenejach. Až po vojne, v roku 1946, je jeho román Les Ursitory publikovaný vo vydavateľstve Flammarion. Neskôr napíše desiatku románov a spolupracuje na fotografických publikáciách. Píše do mnohých literárnych časopisov a zúčastňuje sa na rómskych kongresoch a medzinárodných konferenciách. V roku 1949 je jedným zo zakladateľov Etudes Tsiganes, združenia, ktoré pomáha kočovníkom a ktoré tiež publikuje revue zameranú na propagáciu kultúry Rómov, Manušov a Gitanov. Matéo opisuje vo svojich knihách život a zvyky svojej rómskej rodiny, prepája svoje osobné skúsenosti so spomienkami svojich predkov. Jeho knihy boli preložené do niekoľkých svetových jazykov. Matéo Maximoff, ktorý zomrel v roku 1999, je pokladaný za prvého rómskeho románopisca 20. storočia. Jeho výnimočná osobnosť, plodná tvorba a angažovanosť v prospech Rómov z neho robia významného svetového autora rómskej literatúry. Román Les Ursitory (1946) je mytologizujúcim príbehom o sile osudu, láske, utrpení, strachu a pomste. Je nahliadnutím do tajomného sveta Rómov zviazaných tradíciami, v ktorom sú nadprirodzené sily bežnou súčasťou života. Prekladateľka románu, Mgr. Anna Koptová (*1953, Slovenská Ves) študovala na Katedre novinárstva FF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v denníku Východoslovenské noviny. V roku 1978 sa zúčastnila na II. Svetovom kongrese Rómov v Ženeve. Za Rómsku občiansku iniciatívu kandidovala v roku 1990 do slovenského parlamentu na kandidátke VPN. Výsledkom poslaneckej práce bol dokument Zásady vládnej politiky SR k Rómom – prvýkrát v histórii boli Rómovia oficiálne uznaní ako národnostná menšina. V roku 1991 poslanci SNR na návrh pani Koptovej schválili projekt nultých ročníkov a projekt prvého rómskeho profesionálneho divadla na Slovensku. V auguste 1991 vyšlo pod jej vedením prvé číslo týždenníka Romano ľil. V máji 1992 ju minister kultúry poveril vedením divadla Romathan v Košiciach. Divadlo uviedlo množstvo originálnych predstavení, pričom viaceré známe diela sama preložila do rómskeho jazyka (napr. Krvavá svadba, Cigáni idú do neba). Divadlo sa stalo aj miestom zrodu Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj, ktorá realizovala množstvo projektov presahujúcich hranice Slovenska. Po odchode jej prvého štatutárneho zástupcu Ing. Mičku ju Anna Koptová vedie doteraz. Stála pri zrode a stala sa riaditeľkou gymnázia a základnej školy v Košiciach, kde sa vyučuje rómsky jazyk a história. Autorsky sa podieľala na príprave významných publikácií, napr. Rómčina do vrecka (1995); Pravidlá rómskeho pravopisu (2006); Romaňi čhib: učebnica rómskeho jazyka (2007); Slovensko-rómsky rómsko-slovenský slovník (2011). Anna Koptová je držiteľkou medzinárodnej ceny Šaip Jusufa, ktorú dostala v roku 2013 v Belehrade pri príležitosti vyhlásenia Medzinárodného dňa rómskeho jazyka.
V roku 2020 Anna Koptová a jej dcéra Martina Horňáková pracovali aj na príprave rómskej čítanky. Ide o bilingválnu zbierku textov. Jadrom zbierky sú originálne rómske texty s prekladom do slovenského jazyka a originálne slovenské texty s prekladom do rómskeho jazyka. Zbierka obsahuje aj texty, ktoré charakterizujú žánre a jednotlivých autorov vybraných textov. Koncepcia čítanky vychádza z učebných osnov slovenského jazyka pre 1.-9. ročník ZŠ a z diskusií s budúcimi čitateľmi, najmä s pedagogickými pracovníkmi a žiakmi SZŠ Galaktická 9 Košice, kde sa rómsky jazyk vyučuje ako samostatný predmet. Značný priestor v čítanke je venovaný ukážkam rómskej a slovenskej ľudovej slovesnosti. Predstavená je tu aj autorská tvorba slovenských autorov (napr. Rúfus, Smrek), rómskych autorov pochádzajúcich zo Slovenska (napr. Lacková, Banga), ale aj etablovaných rómskych autorov pochádzajúcich z iných krajín (napr. Stojka, Taikon). Zbierka je určená najmä deťom a mládeži, ale využiť ju budú môcť aj dospelí záujemcovia o rómsky jazyk. V súčasnosti Nadácia hľadá možnosti na jej vydanie. Ukážku z čítanky si môžete pozrieť na facebookovej stránke Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj.
Nadácia sa venovala vydavateľskej činnosti už v minulosti. V rokoch 1998-2005 vydávala mesačník v rómskom a slovenskom jazyku pre deti a mládež s názvom Štarprajtengoro / Štvorlístok. V rokoch 1997-2002 vydávala dvojtýždenník Sam adaj / Sme tu v rómskom a slovenskom jazyku. Taktiež vydala DVD lekcie rómskych tancov a CD s rómskymi piesňami. V rámci medzinárodného projektu Obnova európskej dimenzie rómskeho jazyka a kultúry nadácia v roku 2011 vydala reprezentatívny Slovensko-rómsky rómsko-slovenský slovník. Táto publikácia svojím zameraním a rozsahom nadväzuje na literatúru slovníkového typu, ktorá na území bývalého Československa vyšla v rokoch 1991 a 1995. Slovník pozostáva z dvoch častí. V prvej časti slovník zachováva pravopis, morfologickú a lexikálnu rovinu štandardizovaného rómskeho jazyka, na ktorej sa oficiálne dohodli Rómovia na Slovensku a v Čechách, v druhej časti prepis publikácie a jej doplnenie ponúka prezentáciu jazykových pravidiel medzinárodnej rómčiny. Špecifickosť slovníka je v tom, že obsahuje nielen slovnú zásobu rómskeho jazyka používaného ľuďmi, pre ktorých rómčina predstavuje na Slovensku a v Čechách materinský jazyk, ale aj značnú časť slovnej zásoby najrozšírenejších rómskych dialektov používaných v celej Európe. Súčasťou publikácie je aj gramatický prehľad a základy konverzácie v rómčine.
Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj je mimovládna, nezisková organizácia, ktorá bola založená v roku 1993 v Košiciach. Jej poslaním je prispievať k ochrane rómskeho jazyka, kultúry Rómov na Slovensku a tiež k harmonizácii vzájomných vzťahov s majoritou. Mottom nadácie je: Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku a pomoc dáva.
Nadácia vznikla na popud členov a priateľov divadla Romathan, s cieľom podporiť a povzbudiť proces etnickej a občianskej emancipácie príslušníkov rómskej národnostnej menšiny na Slovensku. Počas svojej existencie nadácia zriadila centrum mobility zamerané na poradenstvo prostredníctvom týždenných kurzov pre rómskych aktivistov v oblasti legislatívy, školstva, zamestnanosti a médií.
V rokoch 1996-2002 pôsobila v oblasti monitorovania a ochrany ľudských a občianskych práv prevádzkovaním Kancelárie právnej ochrany etnických menšín na Slovensku. V spomínanom období štyrikrát vydala publikáciu Biela kniha v slovenskom a anglickom jazyku. Zo stoviek evidovaných prípadov porušenia ľudských a občianskych práv, v ktorých kancelária zasahovala ako právny zástupca poškodených občanov v spore s rozličnými subjektmi štátnej a verejnej moci na Slovensku, sa dve trestné oznámenia dostali až na šetrenie medzinárodného súdu v Štrasburgu. V obidvoch prípadoch súd rozhodol v prospech oznamovateľov.
Po roku 2000 sa nadácia zamerala na prípravu a inštitucionalizáciu škôl, s cieľom podporiť talentovaných rómskych študentov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výsledkom týchto snáh bolo v roku 2003 založenie gymnázia so štvorročným študijným programom, v roku 2005 gymnázia s osemročným študijným programom a v roku 2006 základnej školy. Na školách bola zavedená výuka rómskeho jazyka a reálií ako samostatné predmety. Mnohí absolventi týchto škôl pokračovali v štúdiu ďalej a sú úspešnými mladými ľuďmi. Patrí medzi nich, napr. terénny pracovník Tomáš Ščuka, ktorý bol za svoju prácu v roku 2020 ocenený Lúčom z tmy, či Peter Gaži, ktorý vyštudoval Katolícku teológiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku, venoval sa prekladom biblických textov do rómčiny a dnes pôsobí ako kňaz, ale aj mnohí iní.
Gymnázium bolo v rokoch 2003-2009 pilotnou školou v národných projektoch experimentálnej verifikácie efektívnosti kurikúl rómskeho jazyka a literatúry a rómskych reálií na základných a stredných školách. Na základe výstupov z projektov došlo v roku 2008 k oficiálnej štandardizácii rómskeho jazyka, ktorá bola gestorovaná vládou SR.
V rokoch 2013-2015 sa nadácia podieľala na projekte Vzdelanie – predpoklad zmeny: podpora výuky rómskeho jazyka a rómskych reálií na stredných školách. Nadácia sa tiež podieľa na organizovaní mimoškolských aktivít pre deti a mládež, napr. školské kluby, vzdelávacie výlety, letné tábory a národné literárne a výtvarné súťaže. V roku 2016 uskutočnila pilotný projekt letného tábora pre rómske deti: podpora rozvoja etnického povedomia a rómskeho jazyka.
Pod záštitou nadácie vznikol aj folklórny súbor Kesaj Tchave, ktorý reprezentuje rómsku kultúru u nás i v zahraničí.
Bližšie informácie o možnosti kúpy kníh získate na mailovej adrese: nadaciakesaj@gmail.com
Zdroje:
Koptová, A., Koptová, M. Slovensko-rómsky rómsko-slovenský slovník. Košice: Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj 2011, 841 s. ISBN 978-80-970999-0-9.
Koptová, A., Koptová, M., Rómsko-slovenský obrázkový slovník, MarDur s.r.o., Bratislava 2013, 978-80-971231-1-6
Maximoff, M., O Ursitora / Sudičky. Košice: Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj 2020, ISBN 978-80-973720-1-9.
Horňáková, M., Rómsko-slovenský frazeologický slovník. Košice: Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj 2020, ISBN 978-80-973720-0-2.